Lo Matiu Bee Ɛm
25 Buɛ̄-mɛnɛ bunyɔɔ dap lu esu dooreloo lop miɔŋɔ emuā a bee su wa nu miā sa kii ee wee zɔ̄ŋia nɛɛ aa ii wa. 2 O’oo aba bee le pya ezu, e o’oo elua a bee le pya a suā nu. 3 Pya lo ezu a bee su wa numiā mɛ ba naa bee aara lɔgɔ dɔɔ̄na nɔɔ̄ yere loo. 4 Mɛ pya lo a suā nu a bee aara dɔɔ̄na nɔɔ̄ bu wa ekɔp gbaāloo wa numiā. 5 Sɔ̄ nɛɛ aa ii wa a bee biɛ̄ dee, daa bee yii dɛɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ aba, e ba bee daa. 6 Mɛ taɛ pie edɛɛ̄, kpā bee dɔ kɔ: ‘Nɛɛ aa ii wa elua! Siraa ee wee zɔ̄ŋia ye.’ 7 Lo sɔ̄ pya miɔŋɔ emuā a bee aakɛ̄ sa bɔātɛ̄ esere wa numiā leere. 8 Pya lo ezu a bee kɔ nɛ pya lo a suā nu kɔ, ‘Nɛɛa i pio bui nɔɔ̄ nyɔnɛbee ilii numiā esaa ezim.’ 9 Pya lo a suānu bee ture kɔ: ‘Dap lu kɔ lo a le naale egbɔɛ̄loo bɔɔlo le ili. Taāwo, bui kiraa wee yaɛ aābah pya a wee oo.’ 10 Sɔ̄ ba bee le nyɔɔ dee aa kii wee yaɛ, nɛɛ aa ii wa a bee lu. E pya lo miɔŋɔ emuā a bee kpɛ̄naloo a, bee ye nyɔɔnɛ yii tɔ loo lo doonu ii’ii wa sa a bee lu ekpaɛ̄ bū. 11 Sɔ̄ esaa, pya elua miɔŋɔ emuā a bee lu sa kɔ, ‘Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, kpaāna i nɛ!’ 12 A bee wa ture nɛ kɔ, ‘Kaka m kɔ i nɛ, mm i suāloo.’
13 “Nyɔɔwo, tɔ̄naa baɛ, nyɔnɛbee buii suā dee a ale awa a.
14 “Nyɔnɛbee a le doodoo ziī gbara a gaa bee gbī ekii dɔɔ̄na buɛ̄ a kue pya ye zooro sa su pya nu a bee ɛrɛ wa yere kɛ̄bah. 15 A bee nɛ o’oo talɛnt ziī aba, a su baɛ aba nɛ elua a, e lo dɔɔ̄na a nɛ ziī talɛnt, a nɛ ziī ziī aba dɛɛa nyɔɔ kɛ̄ wa ekpo le doo lɛɛ a kii dɔɔ̄na buɛ̄. 16 Aba sɔ̄ a, lo a bee lu enɛ o’oo talɛnt a bee kii sa su daā gbora, e a sikɛ̄ ɛrɛ dɔɔ̄na o’oo talɛnt yere loo. 17 E lo nɛɛ a bee lu enɛ baɛ talɛnt a bee doonage wo sa sikɛ̄ ɛrɛ dɔɔ̄na baɛ talɛnt yere loo. 18 Mɛ lo a bee lu enɛ ziī talɛnt bee kii, dɔɔra kɛ̄ sa li kpugi* ye tɛtɔ bee ye nɛ a.
19 “Sɔ̄ nyɔɔnyɔɔ sɔ̄ etɛ̄na, tɛtɔ pya zooro a bee lu wee ɛp kɛ̄ ba su kpugi a daānu doo. 20 Nyɔɔwo, lo a bee lu enɛ o’oo talɛnt bee lu, aara dɔɔ̄na o’oo talɛnt yere loo sa kɔ, ‘Tɛtɔ o bee mɛ nɛ o’oo talɛnt; ɛp, m e’ɛrɛ dɔɔ̄na o’oo talɛnt yere loo.’ 21 Ye tɛtɔ bee ye kɔ nɛ kɔ: ‘Ɔɔyaa a le zooro a bɔloo eture nyiɛ loo! O bee bɔloo ture nyiɛ loo bu nwīgbagbara nu. M gaa le tubo a bahloo kɔ o kuūdɛɛ̄loo gbɛnɛ-edo nu. Lu sa nyɔɔnɛ o tɛtɔ ɛrɛ ɛɛbu.’ 22 E lo nɛɛ a bee lu enɛ baɛ talɛnt a bee lu sa kɔ, ‘Tɛtɔ o bee mɛ nɛ baɛ talɛnt; ɛp, m e’ɛrɛ dɔɔ̄na baɛ talɛnt yere loo.’ 23 Ye tɛtɔ bee ye kɔ nɛ kɔ: ‘Ɔɔyaa a le zooro a bɔloo eture nyiɛ loo! O bee bɔloo ture nyiɛ loo bu nwīgbagbara nu. M gaa le tubo a bahloo kɔ o kuūdɛɛ̄loo gbɛnɛ-edo nu. Lu sa nyɔɔnɛ o tɛtɔ ɛrɛ ɛɛbu.’
24 “Bu kpɛdumɛ, lo zooro a bee lu enɛ ziī talɛnt a bee lu sa kɔ: ‘Tɛtɔ, m suā kɔ o lu nɛɛ a agabah, o wee bugara nu kɛ̄ oo bee foh sa bɔŋɛnɛloo nu kɛ̄ oo bee fuuri esaɛ lɛɛloo. 25 Nyɔɔwo bɔɔ bee mɛ aa, e m bee dɔɔra kɛ̄ sa li lo talɛnt. Ɛɛ o nu na ama.’ 26 Ye tɛtɔ bee ye ture nɛ kɔ: ‘Olo pɔrɔ zooro o lu pɔp, o suā leere kɔ m wee bugara nu kɛ̄ mm bee foh sa bɔŋɛnɛloo nu kɛ̄ mm bee fuuri esaɛ lɛɛloo, nae wo ni? 27 Nyɔɔwo, o bee su na kpugi* ma pya kpooge kpugi, e sɔ̄ m bee obia lu ba ebee mɛ obara nɛ sa m ɛrɛ biī nyɔɔ.
28 “‘Nyɔɔwo, suaa lo talɛnt ye lɛɛbah sa su nɛ lo nɛɛ a ɛrɛ lop talɛnt a. 29 Nyɔnɛbee ɛrɛgebah nɛɛ a ɛrɛ, elu enɛ ye yere loo e a e’ɛrɛ emanyɔɔ. Mɛ nɛɛ a naa ɛrɛ, elu esu kunɛ lo a ɛrɛ ye lɛɛbah. 30 Sa top zooro a naa dɔ lɔgɔ biī a tɛrɛ kɛ̄ ee bu zii. Kɛ̄ a na etoto sa tagi daa ye bie a.’
31 “Sɔ̄ Nwiīnɛɛ elu bu ye ka gbaāloo dɛ̄dɛɛ̄ pya ɛnjɛl, lo sɔ̄ na e’ɛŋɛtɛ̄ nyɔɔ ye kasi mɛnɛ ka a. 32 Dɛ̄dɛɛ̄ edonyɔɔ ebɔŋana ye kɛ̄sī, e a gaa le poo pya nɛɛ lɛɛloo ziī dookɛ̄ nɛɛ tɔɔ̄loo naana pee wee poo naana pee lɛɛloo kunɛ pee doo. 33 E aa le sere naana pee bara bahle ye sa sere kunɛ pee bara bahkie ye.
34 “Lo sɔ̄ Mɛnɛ a ekɔ nɛ pya a ye le bara bahle kɔ: ‘Luaa, bɔɔlo pya na Tɛ enɛā leelee sa ɛrɛ Buɛ̄-mɛnɛ ebee lu ekwa i sɛɛ aā bɔātɛ̄ nyɔuwe. 35 Nyɔnɛbee loo mɛ bee lɛɛ e bui bee mɛ nɛ nuede; e oo mɛ bee kaga e bui bee mɛ nɛ nu e’ɔ̄. M bee le nɛɛ saanɛɛ e bui bee mɛ su baɛ bah suā; 36 m bee kiā tɛ̄* e bui bee mɛ nɛ bɛloo. Loo mɛ bee dumɛ e bui bee mɛ kuūdɛɛ̄loo. M bee le kpɔgɔrɔ e bui bee mɛ lu loo.’ 37 Lo sɔ̄ pya kaāna dogo a ekɔ ye nɛ kɔ: ‘Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, mɛ sɔ̄ na i bee a muɛ loo bee lɛɛ sa i nɛ a nuede a, ale oo a kaga sa i nɛ a nu e’ɔ̄ a? 38 Mɛ sɔ̄ na i bee a muɛ o lu nɛɛ saanɛɛ sa i su a nyima a ale o le ekotɛ̄ sa i nɛ a bɛloo eyaa a? 39 Mɛ sɔ̄ na i bee a muɛ loo a dumɛ ale o le kpɔgɔrɔ sa i ina a loo a?’ 40 Mɛnɛ a eture wa nɛ kɔ, ‘Kaka m kɔ i nɛ, kuma sɔ̄ bui bee doo nɛ ziī pya lo nwīgbagbara yɛɛ pya na wuga ama, ɛɛ mda na bui doo nɛ a.’
41 “Lo sɔ̄ ekɔ nɛ pya lo a ye le bara bahkie a kɔ: ‘Aaraa kɛ̄ m le, bɔɔlo pya alu ekaɛ nu nɛ, yiraa bu miā a naa wee zim lo a bee lu ekwa sɛɛ Pɔrɔ-edɔɔ̄ le pya ye ɛnjɛl. 42 Nyɔnɛbee loo mɛ bee lɛɛ mɛ buii bee mɛ nɛ nuede; e oo mɛ bee kaga mɛ buii bee mɛ nɛ nu e’ɔ̄. 43 M bee le nɛɛ saanɛɛ mɛ buii bee mɛ su baɛ bah suā; m bee kiā tɛ̄ mɛ buii bee mɛ nɛ bɛloo eyaa; loo mɛ bee dumɛ sa m bee le kpɔgɔrɔ mɛ buii bee mɛ ina loo.’ 44 Lo sɔ̄ alaba ekɔnage ye nɛ kɔ: ‘Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, mɛ sɔ̄ na i bee a muɛ loo a lɛɛ ale oo a kaga ale o lu nɛɛ saanɛɛ ale o kiā tɛ̄* ale loo a dumɛ ale o le kpɔgɔrɔ sa ii bee a yerebah nɛ a?’ 45 Lo sɔ̄ eture wa nɛ kɔ: ‘Kaka m kɔ i nɛ, kuma sɔ̄ buii bee doo nɛ ziī yɛɛ pya lo nwīgbagbara ama a, buii bee doonage nɛ mda.’ 46 Elu efii wa lɛɛ* mmɛ deedee, mɛ pya kaāna dogo e’ɛrɛ dum anaatah.”