Lo Maak Bee Ɛm
10 A bee aa lo kɛ̄ lu ina bee bana buɛ̄ Judia a le yere Jɔdan, e gbɛnɛkpo nɛɛ a bee sikɛ̄ bɔŋanaloo ye pii. E dookɛ̄ a wee doo, a bee wa sinagekɛ̄ tɔgɛnu. 2 E pya Farisii bee ye lu loo lo edoā ye ɛp, e ba bee ye bip lo a le a bɔgeloo bu lok lo elɛa wa bah. 3 A bee wa ture nɛ kɔ: “Ena Mozis bee i nɛ bu lok a?” 4 Ba bee kɔ: “Mozis bee nɛ dee kɔ alu e’ɛm kpa anialoo ziī ye nɛ sa alu elɛa ye bah.” 5 Mɛ Jizɔs bee ture kɔ: “A bee le nyɔɔ bui e’aga beenyiɛ na a bee ɛm lok ama i nɛ a. 6 Kerewo, aā bɔātɛ̄ dɛmnu, ‘a bee wa dɛm nɛɛdam le nɛɛwa. 7 Nyɔɔ lo ba ama na nɛɛdam e’aaloo ye tɛ le ye ka a, 8 e baɛ aba elu aba namloo,’ nyɔɔwo ba naale eluna baɛ mɛ aba namloo. 9 Nyɔɔwo, nu Bari ebɔba loo ziī, lɔgɔ nɛɛ aa yɔbara.” 10 Dɔɔ̄na sɔ̄, sɔ̄ ba bee le tɔ, pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee bɔātɛ̄ ebip ye ebip kiiloo ue ama. 11 A bee wa kɔ nɛ kɔ: “Ɛrɛgebah nɛɛ a lɛa ye wa bah sa ii lo dɔɔ̄na, ekuera wa dɔɔ̄na nɛɛ sa si pɔrɔ loo ye wa, 12 e lo a le ziī wa aaloo ye dam sa iya dɔɔ̄na nɛɛ, esia nɛɛ.”
13 Pya nɛɛ bee bɔātɛ̄ esu gbomiɔŋɔ ye ma lokwa a wa daabahloo, mɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee wa kɔgara ue. 14 Sɔ̄ Jizɔs muɛ doo wo, bu ye bee biira, e a kɔ wa nɛ kɔ: “Lɛraabahloo gbomiɔŋɔ a mɛ pii; e bui aa wa kpaɛ̄, nyɔnɛbee Buɛ̄-mɛnɛ Bari le nɛ pya a le doo wo ama. 15 Kaka m kɔ i nɛ, ɛrɛgebah nɛɛ a naa su Buɛ̄-mɛnɛ Bari doodoo gbomiɔŋɔ, a naale eyii bu doo pippip.” 16 E a bee tabah pya lo miɔŋɔ, sa su bah wa dɛrɛ nyɔɔ sa wa nɛ leelee.
17 E sɔ̄ a bee le nyɔɔ dee aa kii, ziī nɛɛ bee ye teera pii sa ye kunɛzū kɛ̄ kɛ̄sī sa ye bip kɔ: “Le Nɛɛ Tɔgɛnu, ena m doo lokwa m ɛrɛ dum anaatah a?” 18 Jizɔs bee ye kɔ nɛ kɔ: “Ena anua o kure mɛ le nɛɛ a? Lɔgɔ nɛɛ a lee naale mɛ aba Bari. 19 O suā nu lok kɔ: ‘O aa fɛ nɛɛ, o aa kue wa dɔɔ̄na nɛɛ ale si nɛɛ, o aa yip biu, o aa yira ekeebee esah, o aa ziā nɛɛ, nwadɛɛ̄ o tɛ le o ka.’” 20 Lo nɛɛ bee kɔ: “Nɛɛ Tɔgɛnu, m wee le aa doo pya nu ama aā dee m bee le nwiī.” 21 Jizɔs bee ye ɛp, e nyɔɔ kɛ̄ a ye wereloo doo, a kɔ ye nɛ kɔ: “A ɛrɛ ziī nu o sii doo: Kii, oo dɛ̄dɛɛ̄ nu o ɛrɛ sa nɛ pya kporo lɛɛ o nyɔɔnɛ mɛ dumɛ, e o ɛrɛ zɔ li bunyɔɔ.” 22 Mɛ bu ye bee biira loo nu a bee lu ekɔ ye nɛ sa a su ekiɛ̄nu aā, nyɔnɛbee a bee ɛrɛ gbɛnɛkpo zɔ.
23 E sɔ̄ Jizɔs e’ɛba pya nɛɛ a sah, a bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ: “Naa ɛp kɛ̄ e’agabah pya a ɛrɛ kpugi kɔ ba a yii bu Buɛ̄-mɛnɛ Bari doo a!” 24 Mɛ pya ye ue bee lu nyɛŋia loo pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ. Lo sɔ̄ Jizɔs bee wa kɔ nɛ kɔ: “Pya na miɔŋɔ, ɛp kɛ̄ yii bu Buɛ̄-mɛnɛ Bari aga doo a! 25 E waɛ kɔ ekobee Kamɛl a tɛɛ̄ dɛɛ̄ elaga, ee kɔ nɛɛ mɛnɛ a yii bu Buɛ̄-mɛnɛ Bari.” 26 Lo ama bee wa sinagekɛ̄ lu nyɛŋia loo sa ba kɔ ye nɛ* kɔ: “Mɛɛ na edap lu ekpɔā ani?” 27 Jizɔs bee wa ɛp doo tɔɔ sa wa kɔ nɛ kɔ: “Lo alu nɛɛ, lo ama naale edap waɛ, mɛ a naale doo wo kiikɛ̄ Bari le, nyɔnɛbee dɛ̄dɛɛ̄ nu waɛloo Bari.” 28 Pita bee bɔātɛ̄ ekɔ ye nɛ kɔ: “Ɛp! I elɛrabahloo dɛ̄dɛɛ̄ nu sa a nyɔɔnɛ.” 29 Jizɔs kɔ: “Kaka m kɔ i nɛ, lɔgɔ nɛɛ elɛrabahloo tɔ, ale wuga nɛɛdam ale wuga nɛɛwa, ale ka ale tɛ ale gbomiɔŋɔ ale nam nyɔɔ mdaa bee le nyɔɔ le yereue, 30 lo a naale e’ɛrɛ 100 sɔ̄ anyaawo, bu lo sɔ̄ ama—tɔ, pya wuga nɛɛdam, pya wuga nɛɛwa, ka, gbomiɔŋɔ, le nam gbaāloo tɛ̄ŋaloo, e e’ɛrɛ dum anaatah sɔ̄ aa lu.* 31 Mɛ gbɛnɛ-edo pya alu tuatua elu kpɛdumɛ, e pya kpɛdumɛ elu tuatua.”
32 Sɔ̄ ba bee le nyɔɔ dee aa kii Jerusɛlɛm, e Jizɔs aa bee wa kiā zasī, bee wa lu nyɛŋia loo, mɛ pya a bee wa nyɔɔnɛ bee ɛrɛ bɔɔ. A bee sinagekɛ̄ su Lop Le Baɛ pya ye nɛɛ lɛɛratam kuma barakɛ̄ sa bɔātɛ̄ ekɔ pya nu esira ye loo sɔ̄ sɔ̄ naa binia wa nɛ kɔ: 33 “Ɛp! I gaa kii Jerusɛlɛm, e a elu esu Nwiīnɛɛ yere kɛ̄bah pya tɛsī ewɔp le pya ɛm kpa. E ba ebiaɛ luh ye nɛ sa ye su yere kɛ̄bah pya edonyɔɔ, 34 e ba esu ye nua nu mɔm, ye tup maāsa loo, ye su etari zima sa ye fɛ, mɛ sɔ̄ taa biradee etɛ̄na, e aakɛ̄.”
35 Jems le Jɔn, baɛ miɔŋɔ nɛɛdam Zɛbidii bee ye lu loo sa ye kɔ nɛ kɔ: “Nɛɛ Tɔgɛnu, i gbī kɔ o doo ɛrɛgebah nu i a bara i nɛ.” 36 A kɔ wa nɛ kɔ: “Ena bui gbī kɔ m doo i nɛ a?” 37 Ba bee ture kɔ: “Doo kɔ i ɛŋɛ a tɛ̄ kpaɛ̄ bu o ka, ziī ii bahle a, e elua a bahkie a.” 38 Mɛ Jizɔs bee wa kɔ nɛ kɔ: “Buii suā nu bui gaa bara. Bui dapge ɔ̄ bu lo kɔp mda ɔ̄ ni? Ale liamaā lo a bee lu eli mɛ ni?” 39 E ba kɔ ye nɛ kɔ: “I dap.” Lo sɔ̄ Jizɔs kɔ wa nɛ kɔ: “Bui dap ɔ̄ aābu lo kɔp mda ɔ̄, e bui dap liamaā dookɛ̄ a gaa lu eli mɛ maā doo. 40 Kerewo, ɛ’ɛŋɛ mɛ tɛ̄ bara bahle ale bara bahkie naa kuu mda lo enɛ, mɛ a le nɛ pya nɛɛ ebee lu esere sɛɛ.”
41 Sɔ̄ lop pya elua a bee dā nu akiiloo, ba bee ɛrɛ saŋ pima Jems le Jɔn. 42 Mɛ Jizɔs bee wa kue yaaloo ye sa wa kɔ nɛ kɔ: “Bui suā kɔ pya alu esuāloo kɔ ba gaa bɛɛ wee tɔgɛ kɔ ba lue tɛtɔ loo pya a wa le kɛɛ̄, e pya wa gbɛnɛ nɛɛ wee ɛrɛ bah ekpo bee pya a wa le kɛɛ̄. 43 Mɛ a naa ɛrɛ ele doo wo i yɛɛ; ɛrɛgebah nɛɛ a gbī elu gbɛnɛ nɛɛ i yɛɛ ɛrɛ elu bui nɛɛtam, 44 e ɛrɛgebah nɛɛ a gbī elu tuatua i yɛɛ ɛrɛ elu zooro nɛ dɛ̄dɛɛ̄ bui. 45 Nyɔnɛbee Nwiīnɛɛ bee lu naale kɔ alu esitam ye nɛ mɛ lo esitam le lo esu ye dum* aŋana gbɛnɛ-edo nɛɛ.”
46 Lo sɔ̄ ba bee lu ina Jeriko. Mɛ sɔ̄ alɛ le pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ le gbɛnɛkpo nɛɛ a gaa bee aa Jeriko, nɛɛ zimadɛɛ̄ a wee bara nu a kura Batimiɔs (nwiī Timiɔs), bee le e’ɛŋɛtɛ̄ loo dee. 47 Sɔ̄ a bee dā kɔ ɛɛ Jizɔs nɛɛ Nazarɛt, a bee bɔātɛ̄ ewiikpā sa kɔ: “Jizɔs Nwiī Devid, to mɛ esaɛ̄!” 48 Lo sɔ̄, gbɛnɛkpo nɛɛ a bee bɔātɛ̄ ekɔgara ye ue sa ye kɔ nɛ kɔ a ɔbɛpiī, mɛ a bee kiisī lo ewiikpā kɔ: “Nwiī Devid, to mɛ esaɛ̄!” 49 Nyɔɔwo Jizɔs bee yira sa kɔ: “Kueraa ye mɛ ma.” Nyɔɔwo ba bee kue lo gbara zimadɛɛ̄ sa ye kɔ nɛ kɔ: “Bɔɔ aa a aa! Aakɛ̄, a gaa a kue.” 50 A bee top ye bɛloo deenyɔɔ lɛa loo, pɛɛ yira yah nyɔɔ baɛ tɔ ye sa pii Jizɔs. 51 Lo sɔ̄ Jizɔs bee ye kɔ nɛ kɔ: “Ena o gbī kɔ m doo a nɛ a?” Lo gbara zimadɛɛ̄ bee ye kɔ nɛ kɔ: “Raboni,* doo kɔ m muɛ nu.” 52 E Jizɔs bee ye kɔ nɛ: “Kii. O yira edoora kɔ loo a a nwaɛ̄.” E aba sɔ̄ a, a bee sikɛ̄ muɛ nu, e a bɔātɛ̄ enyɔɔnɛ ye bie nyɔɔ dee.