Lo Jɔn Bee Ɛm
1 Bee Ue a bee le aā bɔātɛ̄, e Bee Ue a bee le loo Bari, e Bee Ue a bee le doodoo Bari.* 2 Alɛ bee le loo Bari aā bɔātɛ̄. 3 Dɛ̄dɛɛ̄ nu bee lu edɛm ye tɛ̄maloo, e dɛ̄dɛɛ̄ nu Bari bee dɛm bee lu edɛm ye tɛ̄mabah.
E nu a bee lu edɛm 4 ye tɛ̄maloo na dum, e lo dum na ɛɛdee loo pya nɛɛ a. 5 E lo ɛɛdee aa mɔ bu zii, mɛ lo zii naa dap ye kuɛ.*
6 A ɛrɛ ziī nɛɛ lo Bari bee yere lo ye bee kura Jɔn. 7 Nɛɛ ama bee lu doodoo nɛɛ ekeebee, lo eyira ekeebee akiiloo ɛɛdee lokwa dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ ɛrɛ yira ye tɛ̄maloo. 8 Alɛ naa bee le lo ɛɛdee, mɛ a bee lu eyere ye kɔ a yira ekeebee akiiloo lo ɛɛdee.
9 Kaāna ɛɛdee a nɛ ɛɛdee dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ esaa elu bu nyɔuwe. 10 A bee le bu nyɔuwe, e a bee lu edɛm nyɔuwe ye tɛ̄maloo, mɛ nyɔuwe naa suā ye loo. 11 A bee lu alɛɛ buɛ̄, mɛ pya ye nɛɛ naa bee ye su. 12 Kerewo, ɛrɛgebah pya a ye su, a nɛ wa ekpo lo elu miɔŋɔ Bari nyɔnɛbee ba ɛrɛ yira bu ye bee. 13 Ba naa bee mɛā tɛ̄maloo miī ale tɛ̄maloo taɛ namloo ale tɛ̄maloo nu nɛɛ gbī* mɛ ba bee mɛā tɛ̄maloo Bari.
14 Nyɔɔwo, Bee Ue a bee lu namloo sa i tɔɔ̄ yɛɛ, e i bee muɛ ye ka, lo ka a kuu aba nwiīnɛɛdam a aabah ye tɛ; e ewonu Bari bee ye mma loo, e a wee tɔgɛ kaka. 15 (Jɔn bee yira ekeebee ye kumaloo sɔ̄ a bee wiikpā kɔ: “Alɛ ama na nɛɛ m bee kɔ nu kumaloo a sɔ̄ m bee kɔ, ‘Lo nɛɛ aa mɛ lu dumɛ ebee mɛ dasī kii deesī, nyɔnɛbee alɛ ebee le lɛɛ mda gae mɛā.’”) 16 E nyɔnɛbee alu nɛɛ a ɛrɛ gbɛnɛ ewonu a, i kiisī lo e’ɛrɛ ewonu emanyɔɔ. 17 Nyɔnɛbee a bee lu enɛ Lok tɛ̄mabah Mozis, mɛ i ɛrɛ ewonu le kaka tɛ̄mabah Jizɔs Kraist. 18 Lɔgɔ nɛɛ sii muɛ Bari lɔgɔ sɔ̄; mɛ aba ye nwiīnɛɛdam alu keebee lo a le kpaɛ̄ ye Tɛ* na ekɔa dua nɛɛ alu i nɛ a.
19 Ekeebee Jɔn bee yira na ama sɔ̄ pya Juu bee yere pya ewɔp le pya Livai aā Jerusɛlɛm ye ma kɔ ba a bip ye kɔ: “Olo ɔɔ mɛɛ?” 20 E a naa bee anna, mɛ a bee yiga kɔ: “Mda mm le Kraist.” 21 E ba bee ye bip kɔ: “Nyɔɔwo ɔɔ mɛɛ? Ɔɔ Elaija ni?” A ture kɔ: “Mm le ɛɛ.” “Olo na lo Nɛɛ Mɔmanudɛɛ̄ i gaa bee ɛmadɛɛ̄ ani?” E a ture kɔ, “Eeye!” 22 Nyɔɔwo, ba bee ye kɔ nɛ kɔ: “Ɔɔ mɛɛ? Kɔ i nɛ lokwa i dap suā nu i ture nɛ pya a bee i yere. Ena o dap kɔ kumaloo aba ɔɔ a?” 23 A bee kɔ: “Mda na muɛ̄ nɛɛ a gaa wiikpā bu kpo-sagara-wii kɔ, ‘Kwaa dee Jɛhova doo kɔ a lera,’ dookɛ̄ nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Aizaia bee kɔ doo.” 24 Kɛādoo, ɛɛ pya Farisii na a bee yere pya lo nɛɛ a. 25 Nyɔɔwo, ba bee ye bip kɔ: “Ena anua o limaā nɛɛ sɔ̄ oo le Kraist ale Elaija ale Nɛɛ Mɔmanudɛɛ̄ a?” 26 Jɔn bee wa ture nɛ kɔ: “Mda su maā liāmaā pya nɛɛ. Mɛ a ɛrɛ nɛɛ a i le yɛɛ lo buii suāloo, 27 ɛɛ na nɛɛ aa mɛ lu dumɛ, lo nɛɛ mm bɔloo eyɔbara eziī ye kpa ekaɛtɔ.” 28 Pya nu ama bee sira bie Bɛtani a le yere Jɔdan, kɛ̄ Jɔn aa bee limaā pya nɛɛ.
29 Lo dee a za nyɔɔnɛ, a bee muɛ Jizɔs a gaa ye kiā lu loo, e a kɔ: “Ɛp, Nwiī Naana Pee Bari lo a su pɔrɔ nyɔuwe lɛɛ! 30 Alɛ ama na nɛɛ m gaa bee kɔ nu akiiloo a sɔ̄ m bee kɔ: ‘Nɛɛ aa mɛ lu dumɛ ebee mɛ dasī kii deesī nyɔnɛbee alɛ ebee le lɛɛ mda gae mɛā.’ 31 Mda mm bee ye suānageloo, mɛ nu anua m su maā liāmaā pya nɛɛ na lokwa Izrɛl ye suāloo.” 32 Jɔn bee yiranage ekeebee kɔ: “M bee muɛ kaɛ edɔɔ̄ a aa bunyɔɔ doodoo bɛmaakuku sa ye dɛɛa bia nyɔɔ. 33 Mda mm bee ye suānage loo, mɛ Nɛɛ a bee mɛ lɛɛra kɔ m su maā liāmaā bee mɛ kɔ nɛ kɔ: ‘Ɛrɛgebah nɛɛ o muɛ edɔɔ̄ sirakɛ̄ sa ye dɛɛa bia nyɔɔ, alɛ na elimaā pya nɛɛ tɛ̄maloo kaɛ edɔɔ̄ a.’ 34 M emɔna ye, e m eyira ekeebee kɔ alɛ na Nwiīnɛɛdam Bari a.”
35 E lo dee a za nyɔɔnɛ, Jɔn bee le eyira kpaɛ̄ baɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ, 36 e a muɛ sɔ̄ Jizɔs aa kiā lu, sa kɔ: “Ɛp, Nwiī Naana Pee Bari!” 37 Sɔ̄ baɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ edaā nu a kɔ ama, ba bee nyɔɔnɛ Jizɔs. 38 Lo sɔ̄ Jizɔs kiiya sa muɛ kɔ ba aa ye nyɔɔnɛe dumɛ, e a kɔ wa nɛ kɔ: “Ena bui aa gbī a? Ba bee ye kɔ nɛ kɔ: “Rabai (lo sɔ̄ alu etap, nu a kura na, “Nɛɛ Tɔgɛnu”), mɛ kɛ̄ na o gaa tɔɔ̄ a?” 39 E a bee wa kɔ nɛ kɔ: “Luaa wee ɛp.” Nyɔɔwo, ba bee ye nyɔɔnɛ sa muɛ kɛ̄ a tɔɔ̄, e ba bee ye nyɔɔnɛ tɔɔ̄ lo kɛ̄ lo dee, lo sɔ̄ bee le dee bu lop sɔ̄ awa.* 40 Andru wuga Saimɔn Pita bee le ziī yɛɛ pya a bee dā nu Jɔn bee kɔ a sa nyɔɔnɛ Jizɔs. 41 Nɛɛ a bee dasī muɛ na ye wuga Saimɔn, e a kɔ ye nɛ kɔ: “I emɔna Mɛsaia” (lo sɔ̄ alu etap, nu a kura na, “Kraist”), 42 e a bee ye aara siāloo Jizɔs. Sɔ̄ Jizɔs bee ye muɛ, a kɔ: “Olo na Saimɔn nwiī Jɔn; elu ekure a Sifas” (lo alu etap kure “Pita”).
43 Lo dee a za nyɔɔnɛ sɔ̄ Jizɔs gaa gbī ekii Galilii, a bee muɛ Filip sa ye kɔ nɛ kɔ: “Nyɔɔnɛ mɛ dumɛ.” 44 Filip bee le nɛɛ Bɛtsaida, e Andru le Pita lunage lo buɛ̄. 45 Filip bee muɛ Nataniɛl sa ye kɔ nɛ kɔ: “I emɔna nɛɛ Mozis bee ɛm nu kumaloo bu Lok le nɛɛ Pya Zue Ue bee ɛm nu kumaloo: Jizɔs nwiī Josɛf alu Nazarɛt.” 46 Mɛ Nataniɛl bee ye kɔ nɛ kɔ: “Ziī lenu dapge aa Nazarɛt ni?” Filip kɔ ye nɛ kɔ: “Lu wee ɛp.” 47 Jizɔs muɛ Nataniɛl sɔ̄ aa ye lu loo sa a kɔ: “Ɛp, kaāna nɛɛ Izrɛl lo a naa ɛrɛ dag.” 48 Nataniɛl bee ye kɔ nɛ kɔ: “O tɛɛ̄ doodoo wa mɛ suāloo?” Jizɔs ture ye nɛ kɔ: “Lɛɛ Filip gae kue a, m bee a muɛ o le kɛɛ̄ te fig.” 49 Nataniɛl bee ye ture nɛ kɔ: “Rabai, olo na Nwiīnɛɛdam Bari, olo na Mɛnɛ Izrɛl a.” 50 Jizɔs bee ye ture nɛ: “O yira nyɔɔbee m kɔ a nɛ kɔ m bee a muɛ kɛɛ̄ te fig ni? O gaa le muɛ pya nu a ee lo ama.” 51 A bee ye kɔ nɛ kɔ: “Kaka m kɔ i nɛ, bui muɛ bunyɔɔ a kpaā sa muɛ pya ɛnjɛl Bari a dɛɛ̄ kii nyɔɔ kiikɛ̄ lo ezɔ̄ŋia Nwiīnɛɛ.”