Lo Maak Bee Ɛm
5 Ba bee lu ina elua naɛsī pɛnɛ a sa yii barasī pya Gerasin. 2 Aba sɔ̄ a bee sirakɛ̄ aabu fah a, ziī gbara edɔɔ̄ a naa ɛɛ le bu bee aa yɛɛ kpoli* ye lu loo. 3 A wee lu emuɛ ye kɛ̄ li nɛɛ a gbɛnɛ-edo sɔ̄, e mmɛge lo sɔ̄, lɔgɔ nɛɛ sii ye dap bɔp sere ziī dɔ, kere alu esu kpɔgɔrɔ ye bɔma. 4 E bee lu esu kpɔgɔrɔ ye bɔma bah le tɔ gbɛnɛ-edo sɔ̄, mɛ a wee kpɔ pya lo kpɔgɔrɔ lɛa loo ye; e lɔgɔ nɛɛ sii ɛrɛ ekpo e’aā ye bɔp. 5 A wee bialoo wiikpā edɛɛ̄ le pie, bie yɛɛ pya kpoli a le nyɔɔ egu, e a wee su dɛm bāŋi aba ɛɛ. 6 Mɛ sɔ̄ emɔna Jizɔs aākɛ̄ a binia, a teera ye yiiloo sa ye uubeekɛ̄ nɛ. 7 Lo sɔ̄ a bee su gbɛnɛ muɛ̄ wimakpā kɔ: “Ena i ɛnia a, a Jizɔs, Nwiīnɛɛdam Bari A Eenyɔɔ Dɛ̄dɛɛ̄ Nu? M gbī kɔ o yira yii kɛ̄sī Bari mɛ nɛ kɔ oo le etɔg mɛ.” 8 Nyɔnɛbee Jizɔs ebee ye kɔ nɛ kɔ: “Olo edɔɔ̄ a naa ɛɛ, aabu gbara ama.” 9 Mɛ Jizɔs bee ye bip kɔ: “O bee kura wa?” A ture ye nɛ kɔ: “M kura Legion nyɔnɛbee i kuīkpo.” 10 E a kiisī lo ebara Jizɔs kɔ aa kpo pya lo edɔɔ̄ lɛɛ lo barasī.
11 A ɛrɛ gbo zi a bee le aa de nu nyɔɔ lo egu. 12 Nyɔɔwo, pya lo edɔɔ̄ bee ye bara kɔ: “Yere i ture bu gbo zi ama, lokwa i wa yii bu.” 13 E a bee wa nɛ dee kɔ ba a doo wo. Nyɔɔwo, pya lo edɔɔ̄ a naa ɛɛ a bee ye aabu sa yii bu gbo zi, e nu a dap lu 2,000 aba bee teera tɛɛ̄ bee egu dɔ bu pɛnɛ sa ɔ̄ maā u bie lo kɛ̄. 14 Mɛ pya a wee tɔɔ̄loo gbo zi a bee teera kii bu buɛ̄ le pya kɛ̄ a waɛloo lo barasī, sa kɔ nu a bee sira a, e pya nɛɛ bee lu wee ɛp nu a bee sira. 15 Nyɔɔwo, ba bee lu loo Jizɔs sa muɛ gbara gbɛnɛ-edo pɔrɔ-edɔɔ̄ bee le bu a a le ɛŋɛtɛ̄ kɛ̄, elua eyere ye bɛloo loo sa esuāloo ye, e bɔɔ bee wa aa. 16 Gbaāloo wo, pya a bee le kɛ̄ muɛ, bee kɔ nu a bee siraloo gbara pɔrɔ-edɔɔ̄ bee le bu le gbo zi a wa nɛ. 17 Nyɔɔwo, ba bee bara Jizɔs kɔ a aa wa barasī.
18 E sɔ̄ aa bee yii bu fah, nɛɛ pɔrɔ-edɔɔ̄ bee le bu a bee ye bara kɔ enyɔɔnɛe ye kii. 19 Kerewo, a naa bee ye yiga nɛ, mɛ a kɔ ye nɛ kɔ: “Kii be pii pya o nɛɛ sa wa kɔ nɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu Jɛhova edoora a nɛ, le kɛ̄ a a ɛrɛ toesaɛ̄ loo doo.” 20 Lo gbara bee kii bu Dikapolis* sa kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu Jizɔs edoora ye nɛ yaari, e a bee lu nyɛŋia loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ.
21 Sɔ̄ Jizɔs esiakɛ̄ yii bu fah fia kii elua naɛsī loo pɛnɛ li, gbɛnɛkpo nɛɛ bee bɔŋia ye lu loo sɔ̄ a bee le kpaɛ̄ gbɛnɛ pɛnɛ. 22 Ziī nɛɛ ye bee kura Jeirɔs alu ziī nɛɛ yɛɛ pya tɛsī tɔ bɔŋanaloo bee lu, e sɔ̄ a emɔna ye, a wɛɛa ye dɔ kɛ̄sī. 23 A bee ye bara gbɛnɛ-edo sɔ̄ kɔ: “Na nwīgbagbara nwiīnɛɛwa le bu gbɛnɛ dumɛloo.* Soosoo, lu sa ye dɛrɛ bah nyɔɔ lokwa loo ye nwaɛ̄ sa a tɔɔ̄dum.” 24 Nyɔɔwo, Jizɔs bee ye nyɔɔnɛ, e gbɛnɛ eku nɛɛ bee nyɔɔnɛ Jizɔs, e ba bee ye bii.
25 A ɛrɛ ziī wa miī gaa bee tɛɛ̄ loo bu 12 zua lo. 26 Ebee tɔga gbɛnɛ* kɛ̄bah pya boh dumɛ, e ekpɛa dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee ɛrɛ, mɛ taā loo ye nwaɛ̄, ye kɛ̄tɔɔ̄ bee sikɛ̄ gbasu. 27 Sɔ̄ a bee dā nu akiiloo Jizɔs, a bee tɛɛ̄ yɛɛ gbɛnɛkpo nɛɛ a ye yii dumɛ sa daabahloo bee egā ye bɛloo. 28 Nyɔnɛbee a bee kɔ: “Kere m daabahloo aba bee egā ye bɛloo, loo mɛ enwaɛ̄.” 29 E lo miī bee ɔp aba lo sɔ̄, e lo wa bee muɛ kɔ elua eboe ye lɛɛ bu lo gbɛnɛ pɔrɔ dumɛloo.
30 Aba lo sɔ̄ Jizɔs bee suā kɔ ekpo aae ye loo, e a bee bɛɛa ɛp dumɛ yɛɛ gbɛnɛkpo nɛɛ a sa bip kɔ: “Mɛɛ na a daabahloo na bɛloo a?” 31 Mɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee kɔ: “O muɛ kɛ̄ gbɛnɛkpo nɛɛ ama a bii doo, o sikɛ̄ bip kɔ ‘Mɛɛ na a mɛ daabahloo a?’” 32 Kerewo, a bee lege aa gbī nɛɛ a bee ye daabahloo. 33 Nyɔɔbee lo wa ebee suā nu a bee ye siraloo a, bɔɔ bee ye aa sa a nyɔŋa, nyɔɔwo, a bee lu sa ye dɔ kɛ̄sī sa kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu ye nɛ. 34 A bee ye kɔ nɛ kɔ: “Nwiīnɛɛwa, o yira edoora kɔ loo a a nwaɛ̄. Kii bu efɛɛloo sa ɛrɛ boa aabu o pɔrɔ dumɛ nu.”
35 Sɔ̄ a bee lege aa kɔ ue, pio nɛɛ a aa tɔ nɛɛ tɛsī bɔŋanaloo a bee lu sa kɔ: “O nwiīnɛɛwa e’ua, ena o gaa nɛge taāŋa Nɛɛ Tɔgɛnu loo a?” 36 Mɛ Jizɔs bee dā nu ba kɔ, e a kɔ nɛ nɛɛ tɛsī bɔŋanaloo a kɔ: “Bɔɔ aa a aa, aba nu o doo na e’ɛrɛ yira.” 37 A naa bee yiga kɔ lɔgɔ nɛɛ a nyɔɔnɛ ye mɛ aba Pita, Jems, le Jɔn wuga Jems.
38 E sɔ̄ ba bee ina tɔ nɛɛ tɛsī bɔŋanaloo a, ba muɛ pya nɛɛ a gaa yere kɔma, to to sa ziaga bahloo. 39 Sɔ̄ eyira tɔ a, a bee wa kɔ nɛ kɔ: “Ena anua bui aa to to sa yere kɔma a? Nwiī ama sii u mɛ a le daa.” 40 Nyɔɔwo, ba bee ye kɛgɛ sa ye gbɛ. Mɛ sɔ̄ ekɔa kɔ dɛ̄dɛɛ̄ aba a kii ee, a bee aara tɛ le ka nwiī a le pya a bee ye le loo nyima kɛ̄ nwiī a le. 41 Lɛɛ a aabahloo bah lo nwiī sa ye kɔ nɛ kɔ: “Talita kumi,” lo sɔ̄ alu etap, nu a kura na: “Nwīgbagbara nwiīnɛɛwa, m kɔ a nɛ, ‘aakɛ̄!’” 42 E aba lo sɔ̄, lo nwiīnɛɛwa bee aakɛ̄ yira yah sa kiā. (A bee le 12 zua.) E aba sɔ̄ a, dɛ̄dɛɛ̄ aba bee ɛrɛ gbɛnɛ ɛɛbu. 43 Mɛ a bee wa zuurabahtɔ̄ gbɛnɛ-edo sɔ̄* kɔ ba aa kɔ nu a sira nɛ lɔgɔ nɛɛ, lɛɛ a kɔ ba a nɛ nuede lo nwiī.