Lo Luk Bee Ɛm
11 A ɛrɛ sɔ̄ a bee le ziī kɛ̄ aa yere kara, e sɔ̄ eyere kara sah, ziī yɛɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee ye lu loo sa kɔ: “Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, tɔgɛ i kɛ̄ eyere kara doo, dookɛ̄ Jɔn bee tɔgɛnage pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ doo.”
2 Nyɔɔwo, a bee wa kɔ nɛ kɔ: “Ɛrɛgebah sɔ̄ bui yere kara, kɔaa kɔ: ‘Tɛ, doolo o bee le kaɛ.* Doolo o Buɛ̄-mɛnɛ lu. 3 Nɛ i i nuede ziī ziī biradee dookɛ̄ i ebɛɛ̄ le doo. 4 Aaloo i pɔrɔ i nɛ nyɔnɛbee ili i e’aaranage loo nɛ pya i bee ɛrɛ kɔm bee; e o aa i lɛɛbahloo kɔ i dɔ bu ɛma ɛp.’”
5 Lo sɔ̄, a kɔ wa nɛ kɔ: “Naa su kɔ ziī bui ɛrɛ ziī gbo sa bui si ye loo taɛ pie edɛɛ̄ sa ye kɔ nɛ kɔ, ‘Na gbo, bɔgara mɛ taa bee fituru, 6 nyɔnɛbee ziī na gbo aa nyɔɔ kiā mɛ lu loo sa mm ɛrɛ lɔgɔ nu enɛ ye.’ 7 Mɛ ye gbo ture aā tɔ kɔ: ‘O aa mɛ nɛ taāŋa. M ekaa bū, e pya na miɔŋɔ le mm emaakɛ̄. Mm le edapna aakɛ̄ sa a nɛ lɔgɔ nu.’ 8 M kɔ i nɛ, kereadoo a naale ebee aakɛ̄ sa ye nɛ lɔgɔ nu nyɔɔbee alu ye gbo, bu kaka, a gaa le nɛ ye ɛrɛgebah nu a ye bɛɛ̄ nyɔnɛbee a kiisī lo ebara ye. 9 Nyɔɔwo m kɔ i nɛ, kiraasī lo ebara, e a elu enɛ i; kiraasī lo egbī, e bui gbī muɛ; kiraasī lo ekpoga, e a elu ekpaāna i nɛ. 10 Nyɔnɛbee elu enɛ ɛrɛgebah nɛɛ a bara, e ɛrɛgebah nɛɛ a gbī, egbī muɛ, e ɛrɛgebah nɛɛ a kpoga, elu ekpaāna ye nɛ. 11 Bu kaka, amunu tɛ a i le yɛɛ na lo a le ye nwiī bara ye bari enɛ ye yɔɔ taā a ye nɛ bari a? 12 Ale lo a bara ye kɛ̄-kɔɔ̄ enɛ ye peere a? 13 Nyɔɔwo, lo a le bɔɔlo pya alu pɔrɔ suā kɛ̄ enɛ le dɔɔ̄nu pya bui miɔŋɔ doo, ekɔ bui Tɛ lo a le li bunyɔɔ naale enɛ kaɛ edɔɔ̄ pya a ye bara ni?”
14 Sɔ̄ esaa a bee kpo pɔrɔ-edɔɔ̄ a bee doo kɔ ziī gbara aa dap kɔ ue ye lɛɛ bu. E sɔ̄ lo edɔɔ̄ e’aara ye bu, lo gbara bee bɔātɛ̄ ekɔ ue, e a bee lu nyɛŋia loo gbɛnɛkpo nɛɛ a. 15 Mɛ pio aba bee kɔ: “A kpo pɔrɔ-edɔɔ̄ tɛ̄maloo ekpo Bɛɛlzɛbɔb,* nɛɛbee pya pɔrɔ-edɔɔ̄.” 16 E pya dɔɔ̄na bee kɔ a tɔgɛ wa edobah nu a aa bunyɔɔ lo edoā ye ɛp. 17 Nyɔɔbee a bee suā nu ba gaa kɛɛrɛ a, a bee wa kɔ nɛ kɔ: “Ɛrɛgebah buɛ̄-mɛnɛ a pooa sa be aba ɛɛ edɔ, e ɛrɛgebah tɔ a pooa sa be aba ɛɛ edɔnage. 18 Bu aba lo sīdee, lo Setan pooa sa be aba ɛɛ, ye buɛ̄-mɛnɛ etɛɛ̄ doodoo wa yira ni? Nyɔnɛbee bui kɔ m kpo pya pɔrɔ-edɔɔ̄ tɛ̄maloo Bɛɛlzɛbɔb. 19 Mɛ lo a le m kpo pya pɔrɔ-edɔɔ̄ tɛ̄maloo ekpo Bɛɛlzɛbɔb, tɛ̄maloo amunu ekpo na pya bui miɔŋɔ su kpoā pɔrɔ-edɔɔ̄ a? Nu anua ba ebiaɛ i lo. 20 Mɛ lo a le m kpo pɔrɔ-edɔɔ̄ tɛ̄maloo bee nwībah Bari, a kura kɔ Buɛ̄-mɛnɛ Bari elua sa buii suā. 21 Sɔ̄ nɛɛ a ɛrɛ ekpo sa ɛrɛ nu nɔ̄ baɛloo ye tɔ, pya nu a ɛrɛ wee le bu kpoogaloo. 22 Mɛ sɔ̄ nɛɛ a ye ɛrɛ ekpo ee ye lu loo sa ye be eebah, a su dɛ̄dɛɛ̄ pya ye nu nɔ̄ a gaa bee bɛābu a sa poo nu a bee ye su aābah a nɛ pya dɔɔ̄na. 23 Ɛrɛgebah nɛɛ a naa mɛ le loo aa mɛ be, e ɛrɛgebah nɛɛ a naa nyɔɔnɛ mɛ bɔŋɛnɛloo gaa lagiri.
24 “Sɔ̄ edɔɔ̄ a naa ɛɛ aabu ziī nɛɛ, a wee tɛɛ̄ kɛ̄ maā naale sa gbī kɛ̄ etɔɔ̄, e sɔ̄ a naa muɛ lɔgɔ kɛ̄ etɔɔ̄ a kɔ nɛ aba ɛɛ kɔ, ‘M obia kii na tɔ kɛ̄ m bee aa a.’ 25 E sɔ̄ a ina, a muɛ kɔ elua ekpaɛ tɔ a ɛɛrɛ sa sere leere. 26 Lo sɔ̄ a kii sa su dɔɔ̄na ɛrɛba ka edɔɔ̄ a bee piya ee alɛ nua, e sɔ̄ ba eyira tɔ a, ba tɔɔ̄ lo kɛ̄. Nyɔɔwo, kpɛdumɛ kɛ̄tɔɔ̄ lo nɛɛ sikɛ̄ bee piya ee lo tua sɔ̄.”
27 Lo sɔ̄, sɔ̄ a gaa bee kɔ pya ue ama, ziī wa a aa yɛɛ gbɛnɛkpo nɛɛ a bee ye kɔ nɛ kɔ: “Ɛɛbu a le nɛ ka a bee a maɛ̄ le mā o bee ɔ̄!” 28 Mɛ Jizɔs bee kɔ: “Eeye, taāwo, ɛɛbu le nɛ pya a dā muɛ̄ ue Bari sa doo!”
29 Sɔ̄ gbɛnɛkpo nɛɛ a gaa bee yii loo bu buā, a bee kɔ: “Lo sɔ̄ eku ama lu pɔrɔ sɔ̄ eku, ba gbī edobah nu mɛ a naale elu enɛ wa lɔgɔ edobah nu kaɛlɛɛ lo Jona. 30 Nyɔnɛbee dookɛ̄ Jona bee lu edobah nu nɛ pya Ninɛva doo, kɛ̄ Nwiīnɛɛ elenage doo lo nɛ lo sɔ̄ eku ama. 31 Wa mɛnɛ a aa dee kerekɛ̄ e’aakɛ̄ gbaāloo pya nɛɛ lo sɔ̄ eku nyɔuwe ama nyɔɔ dee biaɛ sa wa begee ue, nyɔnɛbee a bee aa kɛ̄ a binia loo nyɔuwe lu lo edā ue suānu Solomɔn. Mɛ ɛp! nu a ee Solomɔn le akɛāma. 32 Pya nɛɛ Ninɛva e’aakɛ̄ nyɔɔ dee biaɛ gbaāloo lo sɔ̄ eku nyɔuwe ama, e ba ebegee ye ue nyɔnɛbee pya nɛɛ Ninɛva bee kiiya sɔ̄ Jona bee wa zue ue nɛ. Mɛ ɛp! nu a ee Jona le akɛāma. 33 Sɔ̄ ziī nɛɛ muī numiā, a naa wee sere kɛ̄ a gɔā ale sere kɛɛ̄ kpɔ, mɛ a wee sere nyɔɔ nu sere numiā nyɔɔ lokwa pya a yii tɔ dap muɛ ɛɛdee a aaloo. 34 Numiā ekpaloo na o dɛɛ̄. Lo dɛɛ̄ a lele,* ɛɛdee e’mma a loo; mɛ lo dɛɛ̄ a bee piya, ziī e’mma a loo. 35 Nyɔɔwo, nwaɛ̄dɛɛ̄ lokwa ɛɛdee a a le bu naa lu zii. 36 Nyɔɔwo, lo ɛɛdee mma a loo sa lɔgɔ kɛ̄ a a le loo naa lu zii, e’ɛɛrɛ a ekpaloo dookɛ̄ miā a aaloo numiā wee ɛɛrɛ kɛ̄ doo.”
37 Sɔ̄ ekɔa pya ue ama sah, ziī nɛɛ Farisii bee ye kɔ nɛ kɔ a nyɔɔnɛe ye denu. Nyɔɔwo a bee ye nyɔɔnɛ sa ɛŋɛtɛ̄ loo kasi nuede. 38 Kerewo, a bee lu nyɛŋia loo lo nɛɛ Farisii sɔ̄ a bee muɛ kɔ a naa dasī loga bah* lɛɛ a gae denu. 39 Mɛ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ bee ye kɔ nɛ kɔ: “Bɔɔlo pya Farisii, bui log ekpaloo kɔp le fɛrɛ denu bu, mɛ nu a i mma bu na wiibu le bag dogo. 40 Bɔɔlo pya ezu! Ekɔ a naale nɛɛ a bee kwa ye ekpaloo na a bee kwanage ye bu ani? 41 Mɛ nɛaā dɔɔ̄nu toesaɛ̄* aābu beenyiɛ i, e ɛp! dɛ̄dɛɛ̄ nu a i le loo elu ɛɛ. 42 Ekiɛ̄nu a le i nɛ a pya Farisii, nyɔnɛbee bui nɛ ziī nyɔɔ lop loo epanya mint le rue le pya dɔɔ̄na epanya, mɛ bui ɛp kaāna biaɛ le wereloo Bari tɛrɛ! Bee lu ebɛɛ̄ kɔ bui doo pya nu ama, mɛ a naa kura kɔ bui ɛp pya elua a tɛrɛ. 43 Ekiɛ̄nu a le i nɛ a pya Farisii, nyɔnɛbee bui wereloo e’ɛŋɛtɛ̄ deesī* te bie tɔ bɔŋanaloo le kana muɛ̄ kɛ̄du! 44 Ekiɛ̄nu a le i nɛ nyɔnɛbee bui le doodoo bana luh a naa lu emuɛ nu loo leere, lo pya nɛɛ kiā tɛɛ̄ nyɔɔ sɔ̄ ba naa suā!”
45 Ziī nɛɛ a suā Lok kaāna bee ye ture nɛ kɔ: “Nɛɛ Tɔgɛnu, pya nu o kɔ ama tɔgɛ kɔ o aa i gbɛ.” 46 Lo sɔ̄ Jizɔs kɔ: “Ekiɛ̄nu a lenage nɛ bɔɔlo pya a suā Lok kaāna nyɔnɛbee bui nɔɔ edɔ̄nia toh a aga etoora yere bee pya nɛɛ, mɛ bɔɔlo buii su kunɛ ziī bee nwībah i daaloo lo toh!
47 “Ekiɛ̄nu a le i nɛ nyɔnɛbee bui wu kpoli* nɛ pya nɛɛ mɔmanudɛɛ̄, mɛ a bee le pya bui nama tɛ na a bee wa fɛ a! 48 Bu kaka, bɔɔlo lu pya ekeebee loo dogo pya bui nama tɛ bee doo, e kerewo bui yere wa kpotɛ̄, nyɔnɛbee ba bee fɛ pya nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ mɛ bɔɔlo wu wa kpoli. 49 Nu anua Bari bee tɔgɛ dua suānu a ɛrɛ sɔ̄ a bee kɔnage kɔ: ‘M yere pya na nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ le pya na nɛɛ lɛɛratam wa ma, e ba efɛ pio aba sa tɛ̄ŋaloo pio aba, 50 lokwa miī dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ a bee lu e’egara aā bɔātɛ̄ nyɔuwe le bee* lo sɔ̄ eku ama, 51 aāloo miī Ebɛl mmɛ loo miī Zekaraia lo a bee lu efɛ bie yɛɛ kɛ̄ wɔp zɔɔ le tɔkaɛ.’ Bu kaka m kɔ i nɛ, elu edɛrɛ bee* lo sɔ̄ eku ama.
52 Ekiɛ̄nu a le i nɛ bɔɔlo pya a suā Lok kaāna, nyɔnɛbee bui su igara bū akiiloo suānu Bari lɛɛloo pya nɛɛ. Bɔɔlo buii yii, e bui kpegnage pya a gbī eyii kɔ ba aa yii!”
53 Nyɔɔwo, sɔ̄ a bee aa lo kɛ̄, pya ɛm kpa le pya Farisii bee bɔātɛ̄ enɛ ye taāŋa gbɛnɛ sa ye bip gbɛnɛ-edo ebip, 54 sa ye tɔɔ̄ baɛ lo e’aa ye bu nu ekɔ.