Lo Jɔn Bee Ɛm
20 Nyɔɔ tua dee loo kaɛ, Meri Magdelin bee lu kpaɛ̄ kpoli* a bagara lɔɔrɛ sɔ̄ zii lege kɛ̄ sa muɛ kɔ elua esu dɛm lɛɛ nu kpoli* a. 2 Nyɔɔwo, a bee teera si loo Saimɔn Pita le dɔɔ̄na nɛɛ a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ lo Jizɔs bee wereloo kaāna a sa wa kɔ nɛ kɔ: “Ba esua Nɛɛ-a-i-ɛrɛ lɛɛ bu kpoli, e ii suā kɛ̄ ba ye sere.”
3 Lo sɔ̄ Pita le dɔɔ̄na nɛɛ a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs bee si wee ɛp kpoli a. 4 Baɛ aba bee bɔātɛ̄ teera, mɛ elua nɛɛ a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ a bee nwaabah teera sa ye dasī ina kpaɛ̄ kpoli a. 5 E sɔ̄ a uulookɛ̄ ɛp bu, a muɛ bɛ linen a le lo kɛ̄, mɛ a naa bee yiibu. 6 Mɛ Saimɔn Pita lo aa bee ye nyɔɔnɛ bee lunage ina lo kɛ̄ sa yii bu kpoli a. E a bee muɛ lo bɛ linen a le lo kɛ̄. 7 Lo bɛ a bee lu esu ye bɔma bee naa le kɛ̄ pya elua bɛ a bee le, mɛ a bee lu e’ui sere dɔɔ̄na kɛ̄. 8 Lo sɔ̄, elua nɛɛ a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ a bee dasī ina kpaɛ̄ kpoli a bee yiinage bu, e a bee muɛ sa yiga. 9 Mɛ ba sii bee dābeeloo nu kpa kaɛ kɔ, kɔ a ɛrɛ e’aakɛ̄ bu luh. 10 Nyɔɔwo, pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee obia kii wa be.
11 Kerewo, Meri bee yira bia kpaɛ̄ kpoli a sa wee to. E sɔ̄ aa bee to, a bee uulookɛ̄ sa ɛp bu kpoli a, 12 e a bee muɛ baɛ pya ɛnjɛl ba yaa ɛɛ bɛloo ba le e’ɛŋɛtɛ̄ kɛ̄ ii Jizɔs bee le a, ziī aba kɛ̄ ye ekobee bee le, e ziī aba kɛ̄ ye ekpotɔ bee le. 13 E ba bee ye kɔ nɛ kɔ: “Nɛɛwa, ena anua o gaa to a?” E a bee kɔ: “Ba esua Nɛɛ-a-mɛ-ɛrɛ aā, e mm suā kɛ̄ ba ye su sere.” 14 Sɔ̄ ekɔa lo ama sah, a bee kiiya sa muɛ Jizɔs a le eyira lo kɛ̄, mɛ a naa bee suā kɔ ɛɛ Jizɔs. 15 Lo sɔ̄, Jizɔs kɔ ye nɛ kɔ: “Nɛɛwa, ena anua o gaa to a? Mɛɛ na o gaa gbī a?” A bee kɛɛrɛ kɔ ɛɛ nɛɛ a wee kuūdɛɛ̄loo gɔh a, nyɔɔwo, a bee ye kɔ nɛ kɔ: “Tɛtɔ, lo a le o bee ye dana aā, kɔ mɛ nɛ kɛ̄ o bee ye sere, mɛ m si wee ye esu e’aā.” 16 Jizɔs bee ye kɔ nɛ kɔ: “Meri!” A kiiya sa ye kɔ nɛ bu Hibru kɔ: “Rab·bo′ni!” (lo a kura, “Nɛɛ Tɔgɛnu!”) 17 Jizɔs bee ye kɔ nɛ kɔ: “O aa mɛ aa biibahloo, nyɔnɛbee m sii dɛɛ̄ kii pii na Tɛ. Mɛ kii sa kɔ nɛ pya na wuga kɔ: ‘M gaa kii pii na Tɛ le bui Tɛ, na Bari le bui Bari.’” 18 Meri Magdelin bee si sa kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ: “M emɔna Nɛɛ-a-i-ɛrɛ!” E a bee kɔ nu a bee ye kɔ nɛ wa nɛ.
19 E sɔ̄ elua loo uunɛ lo dee, nyɔɔ tua dee bu lo kaɛ, pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee le ebɔŋia bu tɔ sa ka bū nyɔnɛbee bɔɔ bee wa aa loo pya Juu, Jizɔs bee lu sa wa yira taɛ yɛɛ sa wa kɔ nɛ kɔ: “Efɛɛloo a le i nɛ.” 20 Sɔ̄ ekɔa lo ama sah, a bee wa tɔgɛ baraloo ye le baɛ bah ye. E pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee ɛɛŋa sɔ̄ ba muɛ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ. 21 E Jizɔs bee wa sinagekɛ̄ kɔ nɛ kɔ: “Efɛɛloo a le i nɛ. Dookɛ̄ Tɛ bee mɛ yere doo, kɛ̄ mda yerenage bɔɔlo doo lo.” 22 Sɔ̄ ekɔa lo bah ama sah, a bee wa fuuri efɔp bee sa wa kɔ nɛ kɔ: “Ɛrɛaa kaɛ edɔɔ̄. 23 Lo bui aaloo pɔrɔ nɛ ɛrɛgebah nɛɛ, elu e’aaloo ye nɛ, e lo buii aaloo pɔrɔ nɛ ɛrɛgebah nɛɛ, naale elunage e’aaloo ye nɛ.”
24 Mɛ Tɔmɔs, ziī yɛɛ Lop Le Baɛ a, lo alu ekure Nwiī-maɛ̄-baɛ naa bee wa le loo sɔ̄ Jizɔs bee lu. 25 Nyɔɔwo, dɔɔ̄na pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee ye kɔ nɛ kɔ: “I emɔna Nɛɛ-a-i-ɛrɛ!” Mɛ a bee wa kɔ nɛ kɔ: “Kɛɛrɛ kɔ m muɛ dɔ* suu a bee lu eka ye bah sa su bee nwībah mɛ tue bu sa su bah mɛ ye tue baraloo, mm le eyiga.”
26 Sɔ̄ ɛrɛtaa biradee etɛ̄na, sɔ̄ pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs bee le tɔ, e Tɔmɔs bee wa le loo, Jizɔs bee wa yira taɛ yɛɛ, kereadoo bū bee le kaa sa kɔ: “Efɛɛloo a le i nɛ.” 27 Lɛɛ a kɔ nɛ Tɔmɔs kɔ: “Su bee nwībah a yere akɛāma sa mɛ ɛp bah sa su bah a mɛ tue baraloo sa ɔbɛ e’ɛrɛ baɛbaɛ beenyiɛ,* mɛ yiga.” 28 Lo sɔ̄, Tɔmɔs kɔ ye nɛ kɔ: “Nɛɛ-a-mɛ-ɛrɛ le na Bari!” 29 Jizɔs bee ye kɔ nɛ kɔ: “Ekɔ o yiga nyɔnɛbee o emɔna mɛ ni? Ɛɛbu ele nɛ pya ba sii muɛ kerewo ba yiga.”
30 Bu kaka, Jizɔs bee si gbɛnɛ-edo nyɛŋiatam kɛ̄sī pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ lo a naa lu e’ɛm bu ui-kpa ama. 31 Mɛ ebee lu e’ɛm pya nu ama sere kɛ̄ lokwa bui yiga kɔ Jizɔs na Kraist a, Nwiīnɛɛdam Bari, e nyɔnɛbee bui yiga, bui ɛrɛ dum tɛ̄maloo ye bee.