16 EKOBEE UE ENƆ
YƆƆ 87 Lu! Lokwa Loo A Sukɛ̄
Yiiloo Ɛnia Ii Elee I Loo!
“Ɛp kɛ̄ a lee sa kpenage doo sɔ̄ pya wuga tɔɔ̄ bu kumaloo loo ziī!”—YƆƆ 133:1.
NU I NƆ
I gaa le nɔ kɛ̄ i dap agɛrɛbah yiiloo ɛnia ii doo, le gbɛnɛ-edo leelee a dap sira aabu sɔ̄ i yiigbo pya wuga.
1-2. Ziī ena a kuīloo Jɛhova gbɛnɛ a, e ena a gbī kɔ i doo a?
KƐ̄ I aara pya dɔɔ̄na doo kuīloo Jɛhova gbɛnɛ. Jizɔs bee tɔgɛ kɔ i ɛrɛ ewereloo pya nɛɛ le ii le dookɛ̄ i wereloo aba ii doo. (Mat 22:37-39) Ziī yɛɛ pya nɛɛ le ii le ama na pya a naa taāŋabah Jɛhova. Sɔ̄ i wa lu fɛgɛ loo, i gaa nɔ Jɛhova Bari, lo “a doo kɔ ye zue a aakɛ̄ nyɔɔ pya pɔrɔ dogo le nyɔɔ pya le, sa yere boo nyɔɔ pya kaāna dogo le nyɔɔ pya pɔrɔ dogo.”—Mat 5:45.
2 Kereadoo Jɛhova wereloo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ, pya a wereloo gbɛnɛ na pya a ye taāŋabah. (Jɔn 14:21) A gbī kɔ i nɔ ye. A kɔ i nɛ kɔ i ɛrɛ e’agatɛ̄ “wereloo” kumaloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa, e a kɔnage i nɛ kɔ, “ɛɛrɛaa bu loo ziī.” (1 Pit 4:8; Rom 12:10) Dua wereloo le ɛɛrɛbu loo ziī ama bee lo i wee ɛrɛ kumaloo pya i manamana ale pya i gbo a i tɔɔ̄ waɛ loo.
3. Ena i ɛrɛ esuā akiiloo wereloo a?
3 Dookɛ̄ nɛɛ wee sitam loo nu a foh lokwa a nyim doo, kɛ̄ alunage ebɛɛ̄ kɔ i sitam loo wereloo i ɛrɛ kumaloo pya dɔɔ̄na lokwa a nyimnage doolo. Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee zuurabahtɔ̄ Pya Nɛɛ Kraist kɔ: “Doolo wereloo wuga i tɔɔ̄ bu.” (Hib 13:1) Jɛhova gbī kɔ i kiisī lo esitam loo wereloo i ɛrɛ loo pya dɔɔ̄na. Ekobee ue ama ebaatɛ̄ nu anua a bɔloo kɔ i yiiloo pya i wuga, le kɛ̄ i dap kiisī lo edoo lo ama doo.
NU ANUA A BƆLOO KƆ I YIILOO ƐNIA II EEKƐ̄ I WEE DOO
4. Dookɛ̄ Le-yɔɔ 133:1 kɔ doo, bu mɛ sīdee na i dap kiisī lo etɔgɛ nia loo gbaaloo a le yɛɛ pya wuga a? (Ɛpnage foto.)
4 Buū Le-yɔɔ 133:1. I nyɔɔnɛ nɛɛ ɛm le-yɔɔ yiga nu a kɔ sɔ̄ a bee kɔ a “lee” sa “kpenage” loo sɔ̄ i yiigbo pya a wereloo Jɛhova. Dookɛ̄ nɛɛ dap ɛp gbɛnɛ ekpedɛɛ̄ flawa a le ye be tɛrɛ doo nyɔɔbee a gaa muɛ lo flawa dɛ̄dɛɛ̄ dee, kɛ̄ lo ii nwaɛ̄dɛɛ̄, i dapnage ɛp tɛrɛ gbaaloo a le yɛɛ Pya Nɛɛ Kraist a kpedɛɛ̄ doolo, nyɔɔbee i le wa yɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. I gaa muɛ pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa gbɛnɛ-edo sɔ̄. Pio sɔ̄ i gaa wa muɛ gbɛnɛ-edo sɔ̄ bu ziī ziī kaɛ. Bu mɛ sīdee na i dap kiisī lo etɔgɛ kɔ i tɔgɛ wa nia loo a? Wereloo i ɛrɛ kumaloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa enyim lo a le i su sɔ̄ kɛɛrɛ kɛ̄ ziī ziī aba dɔbiī nɛ bɔŋanaloo le ili doo.
O aa su gbaaloo a le yɛɛ Pya Nɛɛ Kraist biā bii ale ɛp tɛrɛ (Ɛp 4 barakpaɛ̄)
5. Amunu pah na wereloo a le yɛɛ pya wuga dap ɛrɛ nyɔɔ pya dɔɔ̄na a?
5 Wereloo i ɛrɛ kumaloo ɛnia ii wee nia pio nɛɛ a si enɔānu tua sɔ̄. Aba lo ama dap doo kɔ ba a kɔ ba egbiāe kaka ue muɛ. Jizɔs bee kɔ: “Tɛ̄maloo lo ba ama na dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ esuā kɔ mɛ bui lu pya a wee mɛ nyɔɔnɛ dumɛ, lo a le bui ɛrɛ wereloo loo ɛnia bui.” (Jɔn 13:35) Dooraa i naa ɛp nu a bee siraloo Chaithra a bee le gbɛnɛ tɔkpa sa gaa bee nyɔɔnɛ Pya Ekeebee Jɛhova nɔ Baibol. A bee yiga lo esi ziī kɔnvɛnshɔn a wee lu e’ɛrɛ bu ziī ziī barasī. Sɔ̄ a bee si lo kɔnvɛnshɔn tua dee sa aa dee, a bee kɔ nɛ nɛɛ wuga a wee ye nɔɛ̄ Baibol kɔ: “Na tɛ le na ka sii mɛ aa uuwaloo lɔgɔ dee doo pippip. Mɛ 52 pya nɛɛ bee mɛ aa uuwaloo bu aba ziī biradee bie bui kɔnvɛnshɔn! M bee muɛ kɔ Jɛhova gaa su pya nɛɛ ama mɛ tɔgɛ kɔ a weree mɛ loo. M bee gbī eyii wa yɛɛ.” Chaithra bee nyim kiisī sa liamaā bu zua 2024. Bu kaka, sɔ̄ pya aā nɛɛ muɛ i lele tam gbaāloo wereloo i ɛrɛ loo ɛnia ii, gbɛnɛ-edo sɔ̄, a wee wa zū kɔ ba a taāŋabah Jɛhova.—Mat 5:16.
6. Bu mɛ sīdee na yiiloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa edap i kpega a?
6 Yiiloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa dapnage i kpega. Pɔɔl bee kɔ nɛ Pya Nɛɛ Kraist kɔ: Yereaa mɛm loo “ɛnia bui dɛ̄dɛɛ̄ dee . . . [lokwa lɔgɔ] nɛɛ a i le yɛɛ [naa] lu e’agɛrɛ ye nyiɛ tɛ̄maloo kiāŋana pɔrɔ.” (Hib 3:13) Lo a sira kɔ loo i ɔ mmɛ kɛ̄ i e’ina gaa dag aa nyɔɔ dee kaāna dogo, Jɛhova dap zū ziī nɛɛ wuga lo a muɛ kɔ i e’ina gaa dag kɔ a yerebah i nɛ. (Yɔɔ 73:2, 17, 23) Bu kaka, dua yerebah a le doowo wee i lee loo.
7. Amunu gbanialoo na a le yɛɛ wereloo le gbaaloo a? (Pya Kɔlɔsi 3:13, 14)
7 I lu eku pya nɛɛ a gaa piiga kaāna lo ewereloo ɛnia ii, e wo doo kɔ i ɛrɛ gbɛnɛ-edo leelee. (1 Jɔn 4:11) Bu edobah, wereloo ‘wee i zū kɔ i tāma ɛnia ii,’ e lo ama lu ziī nu a wee doo kɔ gbaaloo a le yɛɛ Pya Nɛɛ Kraist. (Buū Pya Kɔlɔsi 3:13, 14; Ɛfɛs 4:2-6) Nyɔɔwo, sɔ̄ i le bu i enɔānu, i wee ɛrɛ ekpeloo aāloo ɛɛbu le wereloo a i le yɛɛ, lo lɔgɔ eku pya nɛɛ a le bu nyɔuwe naa ɛrɛ.
TƆGƐAA ENWADƐƐ̄ KUMALOO ƐNIA BUI
8. Ena Jɛhova gaa doo lo eyerebah i nɛ lokwa i le bu gbaaloo a?
8 Gbaaloo a i le yɛɛ bu yube nyɔuwe lu nyɛŋia. Jɛhova na a doo kɔ a waɛ a, kaɛlɛɛ kɔ ii mmana. (1 Kɔr 12:25) Baibol kɔ alu “etɔgɛ i aābah Bari kɔ bui wereloo ɛnia bui.” (1 Tɛs 4:9) Nu lo ama kura na kɔ, tɛ̄maloo Kpa Kaɛ, Jɛhova kɔ taɛ nu i doo lokwa i dap yiiloo ɛnia ii kaāna. Ziī sīdee a dap lu “etɔgɛ i aābah Bari” na sɔ̄ i sueloo kɛ̄ nɔ nu sa su pya nu i nɔ yerebu dogo. (Hib 4:12; Jem 1:25) E taɛ nu Pya Ekeebee Jɛhova gaa piiga lo edoo lo.
9. Ena i nɔ aāloo ue a le bu Pya Rom 12:9-13 akiiloo tɔgɛ enwadɛɛ̄ kumaloo ɛnia ii a?
9 Bu mɛ sīdee na Muɛ̄ Ue Bari i tɔgɛ kɔ i yiiloo ziī a? Naa ɛp nu Pɔɔl bee kɔ kumaloo ue ama bu kpa Pya Rom 12:9-13. (Buū.) Yere nukuādɛɛ̄ loo etaā ue a kɔ “ziī nɛɛ a nɛ enwadɛɛ̄ ziī ee alɛɛ loo.” Ena lo ama kura a? A kura kɔ ili na i dasī wereloo pya dɔɔ̄na a, tɛ̄maloo e’aaloo pɔrɔ wa nɛ, wa aara saanɛɛ, wa dɔɔ̄nu nɛ bu yaaribah, le pya dɔɔ̄na nu. (Ɛfɛs 4:32) Naa lee kɔ o dasī yira kɔ o wuga nɛɛdam ale nɛɛwa a dasī a yiiloo lɛɛ olo gae yii ye loo. Olo dap ‘su zaāsī’ bu dodoo wo. E lo o doo wo, o gaa le muɛ nu Jizɔs bee kɔ sɔ̄ a bee kɔ: “Lu le eenyɔɔ lo enɛ ee susu.”—Doonu Pya Nɛɛ Lɛɛratam 20:35.
10. Bu mɛ sīdee na i dap yaa mɛm loo ‘bu tɔgɛ enwadɛɛ̄ kumaloo ziī’ a? (Ɛpnage foto.)
10 A nia i kɔ, aba sɔ̄ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl ekɔa kɔ i su zaāsī bu nɛ enwadɛɛ̄ ɛnia ii sah, a bee kɔ “bui yaaraa mɛm loo, bui aa ɛrɛ pɔp.” Nɛɛ alu ekure nɛɛ a yaa mɛm loo ye na nɛɛ a ɛrɛ mɛm sa para sitam. Sɔ̄ alu enɛ tam dua nɛɛ a le doo wo, a wee si leere. Kam 3:27, 28 kɔ i nɛ kɔ: “O a kpeg le lɛɛ sī pya a kuu, sɔ̄ a le bu o ekpo edoo wo.” Nyɔɔwo, sɔ̄ i muɛ kɔ nɛɛ le bu ebɛɛ̄, i nwaābah doo nu i dap doo lo eyerebah ye nɛ. Ii le ekɔ: “Sɔ̄ m sah,” ale kɛɛrɛ kɔ dɔɔ̄na nɛɛ eyerebah ye nɛ.—1 Jɔn 3:17, 18.
Su zaāsī lo eyerebah nɛ pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa a le bu ebɛɛ̄ (Ɛp 10 barakpaɛ̄)
11. Ena edap doo kɔ i yiiloo ziī a?
11 Dɔɔ̄na sīdee i dap tɔgɛ enwadɛɛ̄ kumaloo pya dɔɔ̄na na tɛ̄maloo enwaabah wa aaloo nɛ sɔ̄ ba i si pɔrɔ loo. Pya Ɛfɛsɔs 4:26 kɔ: “Bui aa iye kɔ zue a kiikɛ̄ nyɔɔ bui saŋ.” Ena anua a? Ye 27 barakpaɛ̄ kɔ lo i doo wo, ii le enɛ “lɔgɔ dee Pɔrɔ-edɔɔ̄.” Jɛhova kɔ i nɛ aā ziī sɔ̄ yii ziī bu ye Muɛ̄ Ue kɔ i aaloo pɔrɔ nɛ ziī. Pya Kɔlɔsi 3:13 kɔ i nɛ kɔ i kiisī lo esu “esaɛ̄ beenyiɛ lɛɛbaloo nɛ ɛrɛgebah nɛɛ.” Aaloo pɔrɔ nɛ pya dɔɔ̄na lu ziī gbɛnɛ nu a wee doo kɔ i dap wa yiiloo leere. Lo i doo wo, ‘kaɛ edɔɔ̄ edoo kɔ i le bu gbaaloo le efɛɛloo.’ (Ɛfɛs 4:3) Bu kaka, aaloo pɔrɔ nɛ pya dɔɔ̄na edoo kɔ i le bu efɛɛloo le gbaaloo.
12. Bu mɛ sīdee na Jɛhova i yerebah nɛ kɔ i aaloo pɔrɔ a?
12 Alu kaka kɔ pio sɔ̄ a dap i agabah lo e’aaloo pɔrɔ nɛ nɛɛ a bee i si pɔrɔ loo. Mɛ tɛ̄maloo yerebah a aaloo kaɛ edɔɔ̄ Bari, i dap wa aaloo nɛ. Sɔ̄ Baibol ekɔa kɔ i ɛɛrɛ “bu loo ziī” sa ‘yaa mɛm loo’ sah, a zuura i bahtɔ̄ kɔ: “Bui edɔɔ̄ a bɛa miā.” Nɛɛ a “bɛa miā” na nɛɛ kaɛ edɔɔ̄ yerebah doo kɔ ye “mɛm le taɛ a mma egia.” (Ɛp study note a nyɔɔnɛ ue a le bu Pya Rom 12:11, bu New World Translation.) Nyɔɔwo, kaɛ edɔɔ̄ Bari dap i yerebah nɛ kɔ i ɛrɛ e’agatɛ̄ wereloo sa aaloo pɔrɔ nɛ ziī. Nu anua a lo i kiisī lo ebara Jɛhova kɔ a yerebah i nɛ.—Luk 11:13.
“LƆGƆ POPOOA [AA] I LE YƐƐ”
13. Ena edap i yere popooa yɛɛ a?
13 Pya a le bu bɔŋanaloo lu ‘pya a aa keekee buɛ̄’ sa ɛrɛ keekee sīdee doonu. (1 Tim 2:3, 4) Nyɔɔbee wo, nu ziī ziī ii sagɛ dap lu kee loo ziī kiiloo yaanu le kwaaloo, kɛ̄ i seea zia bee doo, kɛ̄ i dooa pie loo doo, ale ɛrɛgebah nu i sagɛ lo edoo sɔ̄ i gaa seea. Lo ii nwaɛdɛɛ̄, pya keekee sīdee doonu ama dap i yere popooa yɛɛ. (Rom 14:4; 1 Kɔr 1:10) Nyɔnɛbee Bari etɔgɛ i kɔ i wereloo ɛnia ii, i ɛrɛ enwaɛdɛɛ̄ sa muɛ kɔ ii ɛmadɛɛ̄ kɔ pya dɔɔ̄na ɛrɛ edoo nu dookɛ̄ ili doo, nyɔɔbee i kɛɛrɛ kɔ kɛ̄ ili doo nu doo lee ee pya lo dɔɔ̄na.—Fil 2:3.
14. Ena i piiga lo edoo a, e ena anua a?
14 I dap doonage kɔ popooa aa yiibu bɔŋanaloo tɛ̄maloo eyere mɛm loo pya dɔɔ̄na dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ sa doo kɔ loo wa a sukɛ̄. (1 Tɛs 5:11) Bu dee ama, pio pya ebee ɔloo ale pya a bee lu elɛɛ bu bɔŋanaloo e’obia lu. Dɛ̄dɛɛ̄ ii su baɛbah wa suā kaāna! (2 Kɔr 2:8) Yere nukuādɛɛ̄ loo nu a bee siraloo ziī wuga nɛɛwa lo ebee ɔloo bu lop zua sa bee sikɛ̄ obia lu bu Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ. A bee kɔ, “Dɛ̄dɛɛ̄ pya wuga bee mɛ nyɔɔnɛ kɛgɛ sa mɛ su bahbu.” (Doonu Pya Nɛɛ Lɛɛratam 3:19) Bu mɛ sīdee na fɛgɛ pya wuga bee ye tɔgɛ kumaloo ama bee ye ɛrɛ pah nyɔɔ a? Lo wuga nɛɛwa bee kɔ, “A bee mɛ tɔɔ̄loo kɔ bah Jɛhova gaa mɛ kpega sa gbī kɔ m sikɛ̄ ɛrɛ ɛɛbu.” Lo i piiga lo eyere mɛm loo ɛnia ii, Kraist dap i su nɛā efɛɛlootɔɔ̄ “pya a piaga loo tam le pya a toora dɔnia toh.”—Mat 11:28, 29.
15. Bu dɔɔ̄na amunu sīdee na i dap nyimɛ gbaaloo yɛɛ ɛnia ii a? (Ɛpnage foto.)
15 Dɔɔ̄na sīdee i dap nyimɛ gbaaloo yɛɛ ɛnia ii na tɛ̄maloo nu i kɔ. Job 12:11 kɔ: “Tɔ̄ naa wee doā ɛp dɛ̄dɛɛ̄ muɛ̄ ue, dookɛ̄ [edɛm] wee daara nu nuede doo ni?” Dookɛ̄ nɛɛ a bui nuede wee dasī ɛp-loh-loo nu a bee bui sɛh a kpege lɛɛ a gae nɛ pya dɔɔ̄na doo, kɛ̄ a bɔnageloo kɔ ili i dasī kɛɛrɛbuloo nu i kɔ lɛɛ i gae kɔ doolo. (Yɔɔ 141:3) Nu i doo na lo emuɛ kɔ nu i gbī ekɔ alu nu eyere mɛm loo nɛɛ, nɛ efɛɛlootɔɔ̄, sa “nɛ ewonu pya a dā.”—Ɛfɛs 4:29.
Dasī kɛɛrɛ nu o kɔ lɛɛ o gae kɔ (Ɛp 15 barakpaɛ̄)
16. Taɛ ba mɛɛ na a bɔloo kɔ a kɔ ue eyere mɛm loo pya dɔɔ̄na a?
16 Pya dam le pya tɛ le ka, bui kɛɛrɛaabu loo nu bui kɔ lokwa a yere mɛm loo pya dɔɔ̄na. (Kɔl 3:19, 21; Taitɔs 2:4) Pya kanɛɛ alunage pya a nɛ egbɔ̄nyiɛ le efɛɛlootɔɔ̄ pya naana pee Jɛhova. (Ais 32:1, 2; Gal 6:1) Kpa Kam yere i mɛm loo kɔ: “Ziī muɛ̄ ue a bee lu ekɔ ye sɔ̄, ɛp kɛ̄ a lee doo!”—Kam 15:23.
WERELOO “BU DOGO LE BU KAKA”
17. Bu mɛ sīdee na i doo kɔ wereloo i ɛrɛ loo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa a aa taɛ bu i beenyiɛ a?
17 Nɛɛ lɛɛratam Jɔn yere i mɛm loo kɔ “ii le ewereloo [aba] bu muɛ̄ ue ale bu ekɔa mɛ bu dogo le bu kaka.” (1 Jɔn 3:18) I gbī kɔ wereloo i ɛrɛ loo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa a aa taɛ bu i beenyiɛ. Bu mɛ sīdee na i dap doo lo ama a? Kumakɛ̄ i pee sɔ̄ sa tɔɔ̄ kpaɛ̄ pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa doo, kɛ̄ i tɔɔ̄nage wa waɛloo sa wereloo i wa ɛrɛ kumaloo e’aganagetɛ̄ doolo. Nyɔɔwo, nɔɔ sa sere sɔ̄ lo etɔɔ̄ kpaɛ̄ pya dɔɔ̄na bie enɔānu le bie uwe zue ue. Sere sɔ̄ lo e’inaloo pya dɔɔ̄na bu wa tɔ. Sɔ̄ i doo wo, i gaa tɔgɛ kɔ elua “etɔgɛ i aābah Bari kɔ [i] wereloo ɛnia [ii].” (1 Tɛs 4:9) E lo sɔ̄, i gaa le muɛ “kɛ̄ a lee sa kpenage doo sɔ̄ pya wuga tɔɔ̄bu kumaloo loo ziī!”—Yɔɔ 133:1.
YƆƆ 90 Yereaa Mɛm Loo Ziī