26 EKOBEE UE ENƆ
YƆƆ 123 Wee Nyɔɔnɛ Nɔɔnɔɔ Nu Jɛhova
Kumalookɛ̄ Sa Yiga Kɔ A Ɛrɛ Pya Nu Oo Suā
“A bee doo wa ekatɛ̄ zɔ suānu Bari toga doo wo! Ii dap lap ye biaɛ mmɛ kuma! Ii dap niŋɛnɛ loo dɛ̄dɛɛ̄ ye dee!”—ROM 11:33.
NU I NƆ
Kere ii suā dɛ̄dɛɛ̄ nu esira li deesī, kɛɛrɛ nu akiiloo nu i suā le dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova eyerebah i nɛ kɔ i egerebu bu pya i taāŋa.
1. Bu mɛ sīdee na Jɛhova bee i dɛm a, e ena anua a?
JƐHOVA bee i dɛm bu sīdee alu nyɛŋia sa doo kɔ i dap kɛɛrɛ nu, nɔ aā aā nu, dābeeloo nu, sa suā kɛ̄ esu pya nu i nɔ yerebu dogo doo. Ena anua Jɛhova bee i dɛm doo wo a? A gbī kɔ i “[gbī] suānu Bari muɛ” sa su suānu biaɛma nu fii dɛɛa nyɔɔ suānu i e’ɛrɛ aābu Kpa Kaɛ kuma sɔ̄ i gaa ye taāŋabah.—Kam 2:1-5; Rom 12:1.
2. (a) Ena alu ebɛɛ̄ kɔ i suā akiiloo aba ii a? (Job 37:23, 24) (Ɛpnage foto.) (b) Bu mɛ sīdee na i ɛrɛ biī aāloo sɔ̄ i kumalookɛ̄ sa yiga kɔ ii suā dɛ̄dɛɛ̄ nu a?
2 Kereadoo Jɛhova bee i dɛm kɔ i dap nɔ gbɛnɛ-edo nu, a ɛrɛ pya nu ii le edap suā. (Buū Pya Rom 11:33, 34.) Naa kɛɛrɛbu nu a bee siraloo Job. Jɛhova bee ye bip gbɛnɛ-edo ebip lo a bee doo kɔ a muɛ kɔ a ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu a naa suā. Pya ebip Jɛhova bee ye bip ama bee doo kɔ a kumalookɛ̄ sa kwabahloo kɛ̄ a kɛɛrɛ nu doo. (Job 42:3-6) Ili ɛrɛnage biī aāloo sɔ̄ i kumalookɛ̄ sa yiga kɔ ii suāe dɛ̄dɛɛ̄ nu. Susuā kɔ a ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu ii suā eyerebah i nɛ kɔ i kumalookɛ̄ sa dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova kɔ a gaa le kɔ ɛrɛgebah nu alu ebɛɛ̄ kɔ i suā lokwa i dap biaɛfii nu a lee.—Kam 2:6.
Sɔ̄ i kumalookɛ̄ sa yiga kɔ a ɛrɛ pya nu ii suā dap i dɔbiī nɛ dookɛ̄ a bee dɔbiī nɛ Job doo (Ɛp 2 barakpaɛ̄)
3. Ena i nɔ bu ekobee ue ama a?
3 Bu ekobee ue ama, i gaa le nɔ pio nu ii suā le nu anua susuā pya lo nu naale elee i loo. I gaa le nɔnage nu anua a lee kɔ ii suā pio nu. Nɔnɔ pya nu ama edoo kɔ i agɛrɛbah dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova lo alu “Nɛɛ a era bu suānu,” kɔ a gaa le kɔ ɛrɛgebah nu alu ebɛɛ̄ kɔ i suā i nɛ.—Job 37:16.
II SUĀ DEE KUMA ELU
4. Dookɛ̄ a le bu kpa Matiu 24:36 doo, ziī ena ii suā a?
4 Buū Matiu 24:36. Ii suā dee kuma lo sɔ̄ eku ama elu. Kere sɔ̄ Jizɔs bee le a nyɔɔ kɛ̄nɛkɛ̄, a naa bee suā “lo dee a, le hour a.”a Sɔ̄ esaa, a bee kɔ nɛ pya nɛɛ lɛɛratam kɔ Jɛhova, lo alu Gbɛnɛ Nɛɛ Sere Sɔ̄, na a ɛrɛ “koi,” ale ekpo lo ekɔ sɔ̄ ziī ziī nu esira a. (Doonu 1:6, 7) Jɛhova esere dee egbeesī lo sɔ̄ eku ama, mɛ a naa kuu ili lo esuā lo dee.
5. Nyɔnɛbee ii suā dee kuma elu a, lo ama dap i ɛrɛ pah nyɔɔ doodoo wa?
5 Dɛɛa nyɔɔ ue Jizɔs bee kɔ, ii suā kuma sɔ̄ a siga lɛɛ kuma gae lu. Lo ama dap doo kɔ loo i a ɔ, ale i aa ɛrɛna egerebu, eetɔɔ̄ na lo i ebee le gaa yira baɛ dee Jɛhova bu nyɔɔnyɔɔ sɔ̄. Ale lo pya i butɔ ale pya dɔɔ̄na gaa i gbɛ sa i kɛgɛ. (2 Pit 3:3, 4) I dap kɛɛrɛ kɔ lo i bee suā taɛ dee kuma elu, ewaɛ i bah e’egerebu sa tāma egbɛa.
6. Ena anua a lee kɔ ii suā dee kuma elua a?
6 Bu kaka, nyɔɔbee Jɛhova naa doo kɔ i suā taɛ dee kuma elu a, ilii Bari nɛ i dee kɔ i tɔgɛ kɔ i taāŋae ye bah nyɔɔbee i were ye loo sa ye dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ. A naa ɛrɛ lɔgɔ biradee i aara bu nyiɛ i sɔ̄ i gaa taāŋabah Jɛhova, doodoo bee lo dee na yira i ye ɛrɛ bu e’ina kuma a. Taā i sere ekɛɛrɛ nyɔɔ taɛ biradee “dee [Jehova]” elu, elee i sere ekɛɛrɛ nyɔɔ pya lele nu esira sɔ̄ lo dee elu. Lo i doo wo, edoo kɔ gbanialoo i nyɔɔnɛ Bari ɛnia a agɛrɛbah agatɛ̄ sa edoonage kɔ i doo dɛ̄dɛɛ̄ nu i dap doo lo e’ɛɛrɛ ye bu.—2 Pit 3:11, 12.
7. Ena i suā a?
7 A lee i sere ekɛɛrɛ nyɔɔ nu i suā—lo a le kɔ kpɛdumɛ dee bee bɔātɛ̄ bu zua 1914. Jɛhova enɛā i pya mɔmanudɛɛ̄ Baibol a doo kɔ i suā kɔ lo zua na kpɛdumɛ dee bee bɔātɛ̄ a, sa baanagetɛ̄ kɛ̄ kɛ̄tɔɔ̄ nyɔuwe emɛā doo aā lo zua kuma sī. Lo ama doo kɔ i suā sa yiga leere kɔ “gbɛnɛka dee Jɛhova ewara.” (Zef 1:14) Dɔɔ̄na nu i suānage na tam Jɛhova gbī kɔ i si, lo a le lo ezue “le yereue . . . Buɛ̄-mɛnɛ” nɛ gbɛnɛ-edo nɛɛ. (Mat 24:14) Aa lu ezue yereue ama bu nu a eeloo 240 edo le bu nu a eeloo 1,000 muɛ̄ ue. Naa lu ebɛɛ̄ kɔ i dasī suā “lo dee a, le hour a” lɛɛ i gae su mɛm siātam a kuī ama.
II SUĀ TAƐ NU JƐHOVA EDOO
8. Ena ue a kɔ “tam Bari” kura a? (Eklisiastis 11:5)
8 Ii suā dɛ̄dɛɛ̄ “tam Bari.” (Buū Eklisiastis 11:5.) Ue a kɔ “tam Bari” ama kiiloo ɛrɛgebah nu Jɛhova doo kɔ a sira ale nu a lɛɛtɔdee kɔ a sira, lokwa ɛrɛgebah nu alu ye ekɛɛrɛ dooa gbɔ̄mɛɛ̄. Ii le edap suā dɛ̄dɛɛ̄ nu anua Jɛhova lɛɛtɔdee pio nu kɔ a sira ale taɛ nu edoo lo eyerebah i nɛ. (Yɔɔ 37:5) Baibol su kɛ̄ ii suā dɛ̄dɛɛ̄ “tam Bari” doo, dooreloo kɛ̄ ii suā kɛ̄ nwiī wee nyim bie bu ye ka doo. Kere pya saɛns naa dānage beeloo leere kɛ̄ nwiī nyim bie bu ye ka doo. Bu aba lo sīdee, ii suā taɛ kɛ̄ Jɛhova edoo nu doo.
9. Nyɔɔbee ii suā taɛ nu Jɛhova edoo a, ena lo ama dap doo kɔ i bɔātɛ̄ ekɛɛrɛ a?
9 Nyɔɔbee ii suā taɛ kɛ̄ Jɛhova eyerebah i nɛ doo a, a dap doo kɔ i zūtɛ̄ nɛ dumɛ lɛɛ loo edoo pio biaɛfii. A dap doo kɔ bɔɔ a aa i lo edoo pio nu lo enyimɛ i esiatam yereloo, doodoo lɛɛbahloo pio nu lo enyimɛ i esiatam zue ue yereloo ale kii kɛ̄ ebɛɛ̄ pya zue ue Buɛ̄-mɛnɛ le. Ale i dap kɛɛrɛ kɔ bu Jɛhova naa gaa i ɛɛna loo lo a le, tuatua, i gaa piiga lo nyimɛ i esiatam yereloo, kerewo ii dap doo nu i bee seeasī, eree baɛ, i gaa lu kirikiri bu tam zue ue kaāna, mɛ kerewo, ii ɛrɛ lɔgɔ pya i gaa nyɔɔnɛ nɔ Baibol, eree taa, i gaa piiga kaāna lo esi ziī tam a bee lu enɛ i bu bɔŋanaloo, kerewo a ɛrɛ pya nu finiabah i gaa kpesī. Pya nu ama dap doo kɔ a tɔɔ̄ i loo kɔ bu Jɛhova naa ɛɛ i loo.
10. Nyɔɔbee ii suā nu Jɛhova edoo a, lo ama doo kɔ i ɛrɛ amunu elap dogo?
10 Nyɔɔbee ii suā taɛ nu Jɛhova edoo a, lo ama dap i yerebah nɛ kɔ i ɛrɛ elap dogo kumalookɛ̄. E lo ama doonage kɔ i dābeeloo kɔ Jɛhova suā taɛ nu elee i loo. (Ais 55:8, 9) Edoonage kɔ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova kaāna, sa suānage kɔ a gaa le doo dɛ̄dɛɛ̄ nu bu sīdee a lee eera. Sɔ̄ lele nu sira aabu i tam zue ue ale bu ziī tam a bee lu enɛ i bu bɔŋanaloo, i gaa le su ka nɛ Jɛhova. (Yɔɔ 127:1; 1 Kɔr 3:7) Lo nu naa kiā dookɛ̄ i bee ɛmadɛɛ̄ doo, alu ebɛɛ̄ kɔ i suā kɔ Jɛhova suā dɛ̄dɛɛ̄ nu. (Ais 26:12) I doo lo a kuu ili, sa kiisī lo edɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova kɔ alɛ edoo lo a kuu alɛ. I suā leere kɔ a gaa le nɛ i leredeebah a bɔloo, kereadoo a naa doo wo bu sīdee alu nyɛŋia dookɛ̄ a bee doo bu pio sɔ̄ akii adumɛ a.—Doonu 16:6-10.
11. Pya e i suā na edap i yerebah nɛ a?
11 I suā kɔ Jɛhova lu nɛɛ a ɛrɛ wereloo, kaāna, sa suānu. I suā kɔ a tɔgɛ kaāna nialoo pya nu i ye doo nɛ le nu i doo nɛ pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa. E i suānage kɔ Jɛhova wee nɛ ekpɛanu pya nɛɛ a ye tɔɔ̄ agara nɛ.—Hib 11:6.
II SUĀ NU ESIRA NYƆƆ’EE
12. Dɛɛa nyɔɔ ue a le bu Jemes 4:13, 14, ena ii suā a?
12 Buū Jemes 4:13, 14. Kaka ue a le na kɔ, ii suā kɛ̄ i dum emɛā doo nyɔɔ’ee li. Bu lo nyɔuwe ama, ii suā “sɔ̄ le nu esira” nyɔnɛbee nu ii bee ɛmadɛɛ̄ dap i siraloo ɛrɛgebah sɔ̄. (Eklis 9:11) Nyɔɔbee wo, ii suā sɛh pya nu i gaa nɔɔ ekiigesī leere naa e, ale lo a le i lege dum sa dap doo pya lo nu naa e.
13. Bu mɛ sīdee na pya nu ii suā akiiloo deesī dap i ɛrɛ pah nyɔɔ a?
13 Pio sɔ̄, a dap i agabah lo e’egerebu, nyɔɔbee ii suā taɛ nu esira li deesī. Bu mɛ sīdee na a dap sira doo wo a? I dap le gaa bura nu esira li deesī, sa lo ama dap doo kɔ i aa ɛrɛna ɛɛbu. Gbɛnɛ pɔrɔ nu a i siraloo ale nu ii bee ɛmadɛɛ̄ a sira dap nyaana i dum sa doo kɔ i ɛrɛ gbɛnɛ biirabu sa kwɔɔga. E sɔ̄ pya nu i bee ɛmadɛɛ̄ naa dooa, loo i dap ɔ sa bee kɔ alu elɔgara i.—Kam 13:12.
14. Ena edap doo kɔ i ɛrɛ kaāna ɛɛbu a? (Ɛpnage foto.)
14 Sɔ̄ i egerebu bu taāŋa, i gaa tɔgɛ kɔ kaɛlɛɛ ɛrɛgebah nu a sira, i sitam nɛ i Tɛ a le li bunyɔɔ nyɔɔbee i were ye loo, e a naale nyɔɔbee nu edoo i nɛ. Pya nu a le bu Baibol tɔgɛ kɔ ii le e’ɛmadɛɛ̄ kɔ Jɛhova ekpega i lɛɛ bu dɛ̄dɛɛ̄ e’aga kɛ̄tɔɔ̄ le kɔ a naa wee nɔɔ nu esiraloo ziī ziī nɛɛ serekɛ̄. Jɛhova suā kɔ a naale susuā nu esira i loo li deesī na edoo kɔ i ɛrɛ ɛɛbu a. Taāwo, nu edoo kɔ i ɛrɛ ɛɛbu na gbāgbaɛ̄ ye tɔ̄loo le lɛɛ ye bahloo kɔ a lere i dee bah bu dum. (Jer 10:23) Tɛ̄maloo elɛɛ ye bahloo kɔ a lere i deebah sɔ̄ i gaa gbī ebiaɛ nu fii, lo sɔ̄ a tɔgɛ kɔ i gaa kɔ: “Lo a le Jɛhova gbī, i gaa le tɔɔ̄ dum sa doo lo nu ama ale lo dɔɔ̄na.”—Jem 4:15, NWT.
Sɔ̄ i gbī leredee a aabah Jɛhova sa ye gbaɛ̄tɔ̄loo, a wee i kpega (Ɛp 14-15 barakpaɛ̄)b
15. Ena i suā akiiloo deesī a?
15 Kereadoo ii suā nu esira ziī ziī biradee, mɛ i suā kɔ Jɛhova yira yii kɔ enɛe i dum anaatah li bunyɔɔ ale a nyɔɔ kɛ̄nɛkɛ̄. I suā kɔ a naale ekɔ esah doo pippip, e lɔgɔ nu naale edap ye kpaɛ̄ sa doo kɔ aa doo gbɔ̄mɛɛ̄ pya ye yii. (Taitɔs 1:2) Aba alɛ na a dap “kɔ ye kuma aā bɔātɛ̄ e aā li nama dee pya nu a sii lu edoo” a. Dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee kɔ serekɛ̄ bu sɔ̄ Baibol bee dooa, e dɛ̄dɛɛ̄ nu ekɔanage kɔ esira li deesī edooanage gbɔ̄mɛɛ̄. (Ais 46:10) Kaka ue a le na kɔ, a naa ɛrɛ lɔgɔ nu edap kpaɛ̄ Jɛhova kɔ aa i wereloo. (Rom 8:35-39) A gaa le nɛ i suānu, egbɔ̄nyiɛ, le ekpo lokwa i dap tāma ɛrɛgebah nu a i lu sī. Suā leere kɔ Jɛhova gaa le yerebah i nɛ sa i nɛ leelee.—Jer 17:7, 8.
II LE EDAP DĀBEELOO KƐ̄ JƐHOVA SUĀLOO ZIĪ ZIĪ II LEERE DOO
16. Dookɛ̄ a le bu kpa Le-yɔɔ 139:1-6 doo, ena Jɛhova suā a i kiiloo lo ili ii le edap dābeeloo leere a?
16 Buū Le-yɔɔ 139:1-6. I Nɛɛ Dɛmnu suā dɛ̄dɛɛ̄ nu akiiloo ziī ziī ii. A suā nu a le bu i ekɛɛrɛ le kɛ̄ nu i tɔɔ̄loo doo, le nu anua nu tɔɔ̄ i loo doo wo. A suā pya nu i kɔ, le pya nu a le bu i beenyiɛ. A suānage dɛ̄dɛɛ̄ nu i doo le nu anua i doo wo. Jɛhova le ekpɛ̄naloo ekuū i dɛɛ̄loo dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄, e a naa ee ye bah ekuū i dɛɛ̄loo. A tɔɔ̄ a loo doodoo wa sɔ̄ o suā kɔ Nɛɛ A Eenyɔɔ Dɛ̄dɛɛ̄ Nu bu yube nyɔuwe lo a bee dɛm dɛ̄dɛɛ̄ nu kuūdɛɛ̄loo olo doo wo? Devid bee kɔ: “Suānu a le doo wo ama lu mɛ nyɛŋia loo eenyɔɔ; a kii nyɔɔ, mm dap ye ina loo.”—Yɔɔ 139:6.
17. Ena anua a dap i agaloo eyiga kɔ Jɛhova suā i loo leere a?
17 Naadabah nyɔɔbee butɔ i aa, sīdee doonu pya i barasī, ale pya nu i bee yigabu sɔ̄ akii adumɛ, a dap doo kɔ a aga i bah emuɛ Jɛhova nua Tɛ a i wereloo sa i ɛrɛ taɛ bu. Ale i dap kɛɛrɛ kɔ pya ekwɔ i bee tɛɛ̄ sɔ̄ akii adumɛ bee piya mmɛ kɛ̄ Jɛhova naa gbīna esuā lɔgɔ nu a i kiiloo, sa tɔɔ̄ ebinikɛ̄ i aaloo. Kɛ̄ a bee tɔɔ̄nage loo Devid doolo pio sɔ̄. (Yɔɔ 38:18, 21) Ale naadabah ziī nɛɛ a gaa piiga lo enyaana ye sīdee tɔɔ̄dum, sa gaa gbī etɔɔ̄dum dɛɛa nyɔɔ pya daakuu Bari a kaāna dap kɛɛrɛ kɔ, ‘Lo a le Bari dāge mɛ bee loo, ena anua a ɛmadɛɛ̄ kɔ m lɛɛbahloo mdaa sīdee tɔɔ̄dum lo ebee mɛ suloo sa mɛ agaloo enyaana bahloo a?’
18. Sɔ̄ i suā kɔ Jɛhova suā i loo eekɛ̄ ili suāloo aba ii doo dɔbiī i nɛ doodoo wa? (Ɛpnage foto.)
18 I dap nɔ lo eyiga kɔ Jɛhova suā i loo leere eekɛ̄ ili suāloo aba ii doo, le kɔ a muɛ pya lele nu a i le bu lo ili ii dap muɛ. A were i loo kereadoo a muɛ pya i tɛɛ̄ ekwɔ, e a dābeeloo nu anua nu tɔɔ̄ i loo dookɛ̄ a i tɔɔ̄loo doo, le nu anua i doo ziī ziī nu i doo. (Rom 7:15) Sɔ̄ i tɔgɛ nia loo kaāna kɔ Jɛhova ɛp pya lele nu a i le bu, edoo kɔ i kiisī lo esu ɛɛbu ye taāŋabah bu bɔ ture nyiɛ loo.
Jɛhova wee i yerebah nɛ kɔ i egerebu tāma pya taāŋa ii bee ɛmadɛɛ̄ tɛ̄maloo e’agɛrɛtɛ̄ yira i ɛrɛ bu le kɛ̄tɔɔ̄ a gaa i tɔɔ̄ baɛ bu aā nyɔuwe (Ɛp 18-19 barakpaɛ̄)c
19. Ena i suā leere akiiloo Jɛhova a?
19 I suā kɔ Jɛhova na wereloo a, lɔgɔ baɛbaɛ beenyiɛ naale loo. (1 Jɔn 4:8) I suā kɔ pya ye daakuu a kaāna tɔgɛ kɔ a were i loo, le kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu a i kɔ nɛ kɔ i doo ale pya lo a kɔ i aa doo ɛɛ nyɔɔbee a were i loo sa gbī nu elee i loo. I suā kɔ Jɛhova gbī kɔ i ɛrɛ dum anaatah. A nɛ i waara zɔɔ a’agara lokwa lo ama dap waɛ. Nyɔɔbee Jizɔs bee i u bee a, i suā leere kɔ kereadoo i tɛɛ̄ ekwɔ, i dapnage kiisī lo etaāŋabah Jɛhova bu sīdee a gbī. (Rom 7:24, 25) E i suā kɔ “Bari kuī ee i beenyiɛ sa a suā dɛ̄dɛɛ̄ nu.” (1 Jɔn 3:19, 20) Jɛhova muɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu a i kiiloo, e a dɛrɛ i nyiɛ nyɔɔ kɔ i gaa le kiisī leere bu dodoo nu alu ye nia.
20. Ena eyerebah i nɛ kɔ i aa nɛ taāŋa loo i loo pya nu ii suā a?
20 A naa ɛrɛ lɔgɔ nu alu ebɛɛ̄ kɔ i suā lo Jɛhova naa kɔ i nɛ. Susuā doo wo edoo kɔ i aa nɛ taāŋa loo i kiiloo nu ii suā, taāwo, i sere ekɛɛrɛ nyɔɔ nu a kuī. Sɔ̄ i doo wo, i gaa tɔgɛ kɔ i kumaelookɛ̄ sa dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova kaāna lo alu “Nɛɛ a mma bu suānu.” (Job 36:4) Kereadoo ii dābeeloo pio nu anyaawo, i suā kɔ Jɛhova ekiisī lo etɔgɛ i aā aā nu mmɛ deedee, e bu i ɛɛ nyɔnɛbee ii le e’ɔbɛ enɔ aā aā nu akiiloo i Bari alu nyɛŋia.—Eklis 3:11.
YƆƆ 104 Kaɛ Edɔɔ̄ Lu Dɔɔ̄nu Bari
a Jizɔs gaa le su zaāsī bu nɔ̄ elu ebe pima nyɔuwe Setan, nyɔɔwo, a bɔloo ekɔ kpaɛ̄ kɔ nyaawo Jizɔs esuā dee nɔ̄ Amagidɔn esudɔ, le sɔ̄ alɛ e “be eebah.”—Mum 6:2; 19:11-16.
b UE A BAATƐ̄ FOTO: Ziī tɛ le ye nwiīnɛɛdam a gaa lap nu yerebu wa bɛrɛ bugia siranu lokwa pya wa butɔ dap kpɛ̄naloo baɛ bugia siranu.
c UE A BAATƐ̄ FOTO: Ziī wuga nɛɛdam a le bu taāŋa gaa kɛɛrɛ kɛ̄ dum ekpe ye loo doo bu aā nyɔuwe.