Ngu yä ꞌme̱go Äjuä, ma gä sigi gä uñhu̱ ntꞌo̱de mänꞌa ñho
1. No̱ni rꞌa yä kꞌoi de nuꞌu̱ bi ungä ntꞌo̱de ha näꞌä siglo I, ꞌne mää te dä za gä pädihu̱ de geꞌu̱.
1 Ngu yä ꞌme̱go Äjuä mähyoni gä sigihu̱ gä honihu̱ hanja gä udihu̱ mänꞌa xä ñho. Hänge rä Hesu bi ꞌñuti yä de̱ni ꞌne bi matsꞌi dä kumpli xä ñho näꞌä ꞌme̱fi bi umbi de dä ungä ntꞌo̱de (Luc. 9:1-5; 10:1-11). Geꞌä bi me̱fi Prisila ꞌne Akila, nuꞌmu̱ bi zixä Apolos «pa bi ꞌñutuäbi mänꞌa xä ñho de rä noya Äjuä» (Hech. 18:24-26). Mäske Timoteo ya mi pe̱ꞌtsi ndunthi yä je̱ya de mi ungä ntꞌo̱de, rä Apostol Pablo bi nupäbi rä mfeni ꞌne bi ꞌñembi ge dä sigi dä yꞌo̱tꞌe ntsꞌe̱di pa dä ꞌñudi mänꞌa xä ñho rä Noya Äjuä, ꞌne njabu̱ “gatꞌho yä ku ꞌne märꞌa yä jäꞌi xä hyandi ge xki te rä jamfri ꞌne rä mfädi ha rä ꞌme̱fi Äjuä” (1 Tim. 4:13-15). Hindi mporta hängu yä je̱ya xtä pe̱päbihu̱ Äjuä ngu yä ꞌme̱go, pe̱ꞌtsi te gä sigi gä honihu̱ hanja gä udihu̱ mänꞌa xä ñho.
2. ¿Hanja dä za gä pädihu̱ de märꞌa yä ku?
2 Ma gä pädihu̱ de märꞌa yä ku. Mu̱ gä jamäsuhu̱ hanja di ungä ntꞌo̱de märꞌa yä ku, ma dä za gä pähu̱ hanja gä udihu̱ mänꞌa xä ñho rä Noya Äjuä (Prov. 27:17). Hänge, nuꞌmu̱ di po̱ñhu̱ di uñhu̱ ntꞌo̱de, mähyoni gä jamäsuhu̱ hanja udi rä Noya Äjuä näꞌä ku di ñꞌoꞌmehu̱. ꞌNehe, dä za gä apäbihu̱ rä mfatsꞌi nuꞌu̱ yä publikador xa pädi, pa dä xikägihu̱ hanja gä uñhu̱ ntꞌo̱de mänꞌa xä ñho, ꞌne gä jamäsuhu̱ näꞌä dä xikägihu̱ (Prov. 1:5). ¿Di jaꞌi xä ñhei gi pengi gi tso̱ni yä zi jäꞌi, gi fu̱di nꞌa rä estudio, o mä nꞌa rä ꞌme̱fi de gä tꞌungä ntꞌo̱de? ¡Yꞌapäbi dä maxꞌäꞌi rä superintendente de rä grupo o nꞌa rä publikador näꞌä xa pädi! ꞌNehe, beni ge rä mäkä tsꞌe̱di Jeoba dä za dä maxkägihu̱ pa gä uñhu̱ ntꞌo̱de mänꞌa xä ñho. ¡Yꞌadi nzäntho nunä mfatsꞌi ha ri sadi! (Luc. 11:13.)
3. ¿Hanja ri ꞌñehe gä thädihu̱ nuꞌmu̱ nꞌa rä ku di rꞌakägihu̱ nꞌa rä tsꞌofo mäske hixtä apäbihu̱?
3 Mu̱ nꞌa rä ku dä rꞌaꞌäꞌi nꞌa rä tsꞌofo, mäske hixkä apäbi, ¡ogi nkue̱! (Ecl. 7:9.) Ja ngu bi me̱fi rä Apolos, hñäni näꞌä rä mfatsꞌi ꞌne umbäbi njamädi po näꞌä rä tsꞌofo. Mu̱ gi pe̱fi njabu̱, ma gi ꞌñudi ge ja ri mfeni (Prov. 12:15).
4. ¿Te mä däta raso bi uni rä Hesu pa gä sigi gä uñhu̱ ntꞌo̱de mänꞌa xä ñho?
4 Nuꞌmu̱ di udihu̱ xä ñho, di nsundabihu̱ rä thuhu Äjuä. Rä Hesu bi xipäbi nꞌa rä kꞌoi nuꞌu̱ yä de̱ni, ꞌne njabu̱ bi nupäbi yä mfeni pa xä sigi xä ungä ntꞌo̱de mänꞌa xä ñho. Rä Hesu bi mää ge näꞌä ꞌñenä mi geꞌä nꞌa rä mꞌai de gä obxi, ha nuꞌu̱ yä de̱ni to̱ꞌmi dä ma mähetsꞌi ꞌñenä go yä rꞌoho o yä yꞌe̱ näꞌä obxiꞌä. Rä Hesu bi mää ge näꞌä rä Dada, ꞌñenä go häkuäbi nuꞌu̱ yä rꞌoho o yä yꞌe̱ xä yꞌotꞌi «pa mänꞌa dä ungä yä fruta» (Juan 15:2). Ja ngu nꞌa rä jäꞌi näꞌä pe̱ꞌtsi nꞌa rä uä obxi ꞌne to̱ꞌmi ge dä uni ndunthi yä fruta, rä Zi Dada Jeoba, ꞌnehe to̱ꞌmi ge näꞌä fruta «di umfu̱ ko mä nehu̱», dä sigi dä ndunthi nuꞌmu̱ di o̱tꞌehu̱ ntsꞌe̱di po gä uñhu̱ ntꞌo̱de mänꞌa xä ñho (Heb. 13:15). ¿Te ma gä tähähu̱ mu̱ gä pe̱fihu̱ njabu̱? Rä Hesu bi ꞌñenä: «Mu̱ gi uñhu̱ ndunthi rä fruta [o gi uñhu̱ ntꞌo̱de mänꞌa xä ñho], nuꞌmu̱ dä nheki rä nsunda mä Dada» (Juan 15:8).