Vatican Trae for Stopem Wei for Iusim Nem Bilong God
OLKETA bigman long Catholic Church trae for faendem wei for aotem nem bilong God from evri church service bilong olketa. Last year, Vatican Congregation for Divine Worship and Discipline of the Sacraments, sendem nius abaotem datwan long evri meeting bilong olketa Catholic bishop evriwea long world. Diswan hem samting wea pope “nao talem.”
Disfala leta wea kamaot long June 29, 2008 storyim hao nomata olketa againstim, “distaem samfala isisi start for talem nem bilong God bilong olketa Israelite, wea hem nao datfala holy tetragrammaton, wea olketa raetem long fofala leta long Hebrew languis יהוה, YHWH.” Datfala leta talem hao olketa raetem nem bilong God long olketa didifren wei olsem “Yahweh,” “Yahwè,” “Jahweh,” “Jahwè,” “Jave,” “Yehovah,” and samfala narawe moa.a Bat samting wea Vatican talem hem for followim moa kastom bilong olketa Catholic. Hem nao for aotem Tetragrammaton and putim “Lord.” And long olketa service, singsing, and prea bilong olketa Catholic, olketa mas “no iusim or talem YHWH for nem bilong God.”
For pruvim datwan, disfala leta from Vatican askem olketa for tingim “kastom from bifor kam” bilong olketa Catholic. Datfala leta talem tu hao bifor taem bilong olketa Christian, Septuagint transleison bilong Hebrew Scripture staka taem iusim Greek toktok for “Lord,” Kyʹri·os, for nem bilong God. Disfala leta gohed for talem hao dastawe “olketa firstfala Christian no savve talemaot tetragrammaton for nem bilong God.” Bat olketa wea raetem disfala toktok no tingim staka nara pruv wea no agree witim datfala tingting. Olketa firstfala copy bilong Septuagint no iusim Kyʹri·os for nem bilong God, bat hem iusim יהוה. Olketa disaepol bilong Christ long first century savve long nem bilong God and talemaot tu. Jesus, hemseleva prea olsem long dadi bilong hem: “Mi talemaot nem bilong iu long olketa.” (John 17:26) Long datfala prea wea staka pipol savve long hem, Jesus lanem iumi for prea olsem: “Dadi bilong mifala long heven, mifala laekem nem bilong iu for stap holy.”—Matthew 6:9.
Evri Christian shud laek for mekhae long nem bilong God. Taem Vatican no laek for iusim datfala nem, olketa spoelem Jehovah wea sei: “Diswan nao nem bilong mi and evri pipol mas iusim for olowe.”—Exodus 3:15, The Jerusalem Bible.
[Footnote]
a Long English languis, olketa iusim “Jehovah” for staka handred year finis and staka Bible transleison iusim tu.
[Piksa long page 21]
“Diswan nao nem bilong mi . . . for olowe.”—Exodus 3:15, JB
[Piksa long page 21]
Courtesy of the Egypt Exploration Society
[Piksa long page 21]
Smol haf bilong “Septuagint” from first century C.E. Nem bilong God, wea olketa raetem long fofala leta long Hebrew wea minim YHWH, hem nao stap long circle