Psom
2 Aproch aou é ékout amoin bien mèm. Vien vit sov amoin. Pou sov amoin, dévien kom in montagn ousa mi gingn kachièt, kom in landroi bien protèjé. 3 Oui, ou lé mon kap, landroi ousa mi san amoin an sékurité ; akoz out non, ou va mont amoin lo chemin é gid amoin. 4 An misouk, la mèt in gob pou moin, ou va tir amoin la ddan parské ou lé mon protèksion. 5 Mi romèt mon lèspri dan out min. A Jéova, aou lo Bondié la vérité, ou la déliv amoin ! 7 Moin lé vréman kontan dan out lamour fidèl, parské ou la vu ké mon moral lé vréman atèr ; ou koné mon gran soufrans. 14 Mé mi fé aou konfians, a Jéova ! Mi fé konèt : « Ou lé mon Bondié. » 19 Kom out bonté lé gran ! Ou la ramas ali bien mèm pou sak néna la krint pou ou, é ou la fé mont ali dovan tout bann zom, pou tout sak i trouv rofuj koté ou. 23 Azot ké lé fidèl, èm Jéova ! Parské Jéova i vèy dési son bann fidèl, é li fé pèy chèr tout sak i fé mont lorguèy.