ADESŨA BƆ ƆTƆ SO 47
Bɔ Ɔkɔboka Yɛ Maa Yɛkɔhɔ So Yekonya Ɔdɔ Yɛkɔma Aliemaamɔ Ɔ
“Ɛ́mɔma yɛhurohuro yɛ nwo dwirɛ, ofikyɛ ɔdɔ fi Nyameɛ berɛ.”—1 YOH. 4:7.
DWEIN 109 Momfa Mo Koma Nyinaa Nnɔ Anuanom
BƆ YƐBAASŨA Ɔa
1-2. (a) Subaen ahoroɛ bɔ odikyɛ yenya ye ne, nzuati yeɛ somafoɛ Pɔɔlo hãne kyɛ “ɔdɔ di mu tra bɛ mu” ɔ? (b) Edwirɛ benimɔ yeɛ yekonya yenwo mmuayɛɛ wɔ adesũa he anu ɔ?
SOMAFOƐ PƆƆLO hãne subaen biemɔ bɔ yenwo hia kyɛ yenya ye nanwo dwirɛ. Ebie yeɛ ole gyidie, anyelasoɛ, ɔne ɔdɔ. Nakoso ɔhãne kyɛ “ɔdɔ di mu tra bɛ mu.” (1 Kor. 13:13) Yede, nzuati yeɛ Pɔɔlo hãne sɔ ɔ? Bɔ yeti yeɛ ɔhãne sɔ yeɛ ole kyɛ, sɛ yɛkɔ ewiase foforɛ nanu a, yenwo ngohia kyɛ yenya Nyameɛ bɔhyɛ ahoroɛ nu gyidie, anaa yɛfa yɛnye yɛto so kõ. Ofikyɛ sɔ mmerɛ ne, né ye bɔhyɛ mukoraati awa nu. Nakoso, yɛkɔhɔ so yekonya ɔdɔ yɛkɔma Yehowa ne mmenia. Nahorɛ dwirɛ yeɛ ole kyɛ, ɔdɔ bɔ ɔte sɔ ne, ɔkɔtena berɛ daa.
2 Ɔdɔ te subaen bɔ yɛkɔhɔ so yekonya yɛkɔma Yehowa ne mmenia mmerɛ biala ɔ. Ɛhẽne ati, yekonya edwirɛ nzã biemɔ nwo mmuayɛɛ wɔ adesũa he anu. Bɔ olimoa, nzuati yeɛ odikyɛ yenya ɔdɔ yɛma yɛnwo ɔ? Bɔ ɔtɔ so nyɔ, yɛkɔyɛ sɛɛ né yamaa aliemaamɔ anwu kyɛ yekuro bɛ dwirɛ? Bɔ ɔtɔ so nzã, yɛkɔyɛ sɛɛ né yahɔso yanya ɔdɔ yama yɛnwo?
NZUATI YEƐ ODIKYƐ YENYA ƆDƆ YƐMA YƐNWO Ɔ?
3. Nningyein benimɔ ati yeɛ odikyɛ yenya ɔdɔ yɛma yɛnwo ɔ?
3 Nzuati yeɛ odikyɛ yenya ɔdɔ yɛma yɛnwo ɔ? Sɛ yɛkɔso yenya ɔdɔ yɛma yɛnwo a, okyire kyɛ yɛte nahorɛ Kristofoɛ. Yesu hãhyirele ye asomafoɛ nemɔ kyɛ: “Na sɛ ɛmɔkurokuro ɛmɔ nwo dwirɛ a, ɔnate ɛhe aso mmenia amukoraa bekonwu kyɛ ɛmɔte m’asuafoɛ.” (Yoh. 13:35) Afei koso sɛ yɛdodɔ yɛnwo a, ɔboka maa yɛne aliemaamɔ yɛ kõ. Pɔɔlo hãne kyɛ ɔdɔ “yeɛ ɔkã nningyein mukoraa bɔ nu maa bedi mu ɔ.” (Kol. 3:14) Nikyee foforɛ bie koso wɔ berɛ bɔ yeti odikyɛ yenya ɔdɔ yɛma yɛnwo ɔ. Yenwu ɛhẽne anwo dwirɛ wɔ krataa bɔ somafoɛ Yohane hworɔ ɔɔmane oliemamɔ Kristofoɛ nanu. Ɔhãne kyɛ: “Ebiala bɔ okuro Nyameɛ dwirɛ ne, odi kyɛ okuro oliɛma koso dwirɛ.” (1 Yoh. 4:21) Sɛ yɛmaa yeliemamɔ nwu kyɛ yekuro bɛ dwirɛ a, okyire kyɛ yekuro Nyameɛ koso dwirɛ.
4-5. Sɛ yekuro yeliemamɔ dwirɛ a, ɔte adanzeɛ bɔ okyire kyɛ yekuro Nyameɛ dwirɛ ɔ. Mvandoho beni yeɛ ɛkɔfa kohyirehyire nu ɔ?
4 Yede nzuati yeɛ yɛkɔhora yɛkɔhã kyɛ sɛ yɛmaa yeliemamɔ nwu kyɛ yekuro bɛ dwirɛ a, okyire kyɛ yekuro Nyameɛ dwirɛ ɔ? Ɛmɔma yɛfa mvandoho he yehyirehyire edwirɛ nanu. Y’ahõne ne, ɔne yɛ nipadua akwaa bɔ baha ne, bɛkã bɛbɔ nu bɛyɛ adwuma. Ɛhẽne ati sɛ yɛnde apɔ na yɛkɔ hɔspitel, na dɔktaniɛ ne pena kyɛ onwu kyɛbɔ y’ahõne ne yɛ adwuma a, ɔsɔ yɛsa kɔme ná wamia ɛberɛ ndĩi ne. Sɔ mvandoho he kɔhora kɔboka yɛ maa yekonya edwirɛ bɔ yebisale nanwo mmuayɛɛ.
5 Kyɛbɔ dɔktaniɛ bie kora sɔ ebie sa kɔme mia ye ndĩi nwu kyɛbɔ y’ahõne ne yɛ adwuma ne, sɔ ala yeɛ yɛ koso sɛ yɛpena kyɛ yenwu kyɛ yɛdɔ Nyameɛ paa a, bɔ yɛyɛ yɛfa yekyire kyɛ yekuro yeliemamɔ dwirɛ ne yeɛ okohyire ɔ. Yeti sɛ yenwu ye kyɛ ɔdɔ bɔ né mmerɛ bie yele yɛma yeliemamɔ ne ahɔ ase a, okyire kyɛ ɔdɔ bɔ yele yɛma Nyameɛ ne koso ahɔ ase. Nakoso sɛ yɛkɔ so yɛyɛ nningyein bɔ okyire kyɛ yekuro yeliemamɔ Kristofoɛ dwirɛ a, ɔte adanzeɛ bɔ okyire kyɛ yekuro Nyameɛ koso dwirɛ paa ɔ.
6. Sɛ ɔdɔ bɔ yele yɛma aliemaamɔ ne kɔ ase a, nzuati yeɛ ɔyɛ suro paa ɔ? (1 Yohane 4:7-9, 11)
6 Sɛ ɔdɔ bɔ yele yɛma aliemaamɔ ne kɔ ase a, ɔte nikyee bɔ ɔyɛ suro paa. Nzuati ɔ? Ofikyɛ sɛ ɔba sɔ na yandu yenwo agyirɛ ndɛ a, ɔkɔhora kɔmaa yɛne Yehowa afĩa kɔsɛkye. Somafoɛ Yohane hãne ɛhe anwo dwirɛ kyɛ: “Sɛ ebie nguro oliɛma bɔ onwu ye ne dwirɛ a, ɔkɔyɛ sɛɛ ná wahora wahuro Nyameɛ bɔ onnwu ye ne dwirɛ?” (1 Yoh. 4:20) Yede nzu yeɛ yɛkɔhora yekosũa yekofi sɔ dwirɛ he anu ɔ? Yeɛ ole kyɛ sɛ Yehowa nye kɔgye yɛnwo a, sana ‘yɛkurokuro yɛ nwo dwirɛ.’—Kenga 1 Yohane 4:7-9, 11.
YƐKƆYƐ SƐƐ NÉ YAMAA MMENIA ANWU KYƐ YEKURO BƐ DWIRƐ?
7-8. Nningyein benimɔ yeɛ yɛkɔhora yɛkɔyɛ bɔ ɔkɔmaa aliemaamɔ konwu kyɛ yekuro bɛ dwirɛ ɔ?
7 Ahyɛdeɛ bɔ yeɛ ole kyɛ ‘yɛhurohuro yɛ nwo dwirɛ’ ne, Bible ne taa kã yenwo dwirɛ paa. (Yoh. 15:12, 17; Rom. 13:8; 1 Tɛs. 4:9; 1 Pet. 1:22; 1 Yoh. 4:11) Nakoso, ɔdɔ te subaen bie bɔ ɔwɔ y’ahõne nu ɔ, yeti sona biala nne berɛ bɔ ɔkɔhora konwu ye ɔ. Yede yɛkɔyɛ sɛɛ né yamaa aliemaamɔ anwu kyɛ yekuro bɛ dwirɛ? Yɛnate yɛnoa nu dwirɛ, ɔne yɛ nneyɛɛ so yeɛ yɛkɔmaa bekonwu ye ɔ.
8 Sɛ yɛpena kyɛ yɛmaa aliemaamɔ nwu kyɛ yekuro bɛ dwirɛ a, nningyein pẽe wɔ berɛ bɔ yɛkɔhora yɛkɔyɛ ɔ. Ebie yeɛ olili so ye: “Odi kyɛ ebiala kã nahorɛ kyire obiɛngo.” (Sak. 8:16) “Ɛmɔ ne ɛmɔ mmango bɛ́tena asomdwee nu.” (Mak. 9:50) “Ɛ́mɔli moa bɛ́fa anidie bɛ́moma bɛ nwo bɛ nwo.” (Rom. 12:10) “Ɛ́mɔle ɛmɔ nwo ɛmɔ nwo bɛto nu.” (Rom. 15:7) “Ɛ́mɔfa ɛmɔ abiɛngo mvomsoɛ bɛhyɛ ye.” (Kol. 3:13) “Ɛ́mɔbokaboka bɛ nwo.” (Gal. 6:2) ‘Ɛmɔkyekye ɛmɔ nwo wora.’ (1 Tɛs. 4:18) “Ɛ́mɔbokaboka ɛmɔ nwo.” (1 Tɛs. 5:11) “Ɛ́mɔbobɔ mbaeɛ bɛma ɛmɔ nwo.”—Yak. 5:16.
Sɛ aliemaa bie nwu amaneɛ a, yɛkɔyɛ sɛɛ né yaboka ye? (Nea ngyekyɛmuɛ 7-9)
9. Sɛ yɛkyekye aliemaamɔ wora a, nzuati yeɛ okyire kyɛ yekuro bɛ dwirɛ ɔ? (Nea foto ne koso.)
9 Nningyein bɔ yɛyɛ a ɔkɔmaa aliemaamɔ konwu kyɛ yekuro bɛ dwirɛ bɔ yalimoa yahã yenwo dwirɛ ne, ɛmɔma yesusu enu kõ nwo. Bɔ yɛbaasusu yenwo ne, yeɛ ole afutue bɔ Pɔɔlo famane yɛ kyɛ, ‘ɛmɔkyekye ɛmɔ nwo wora’ ne. Sɛ yɛkyekye mmenia wora a, nzuati yeɛ ɛhẽne kyire kyɛ yekuro bɛ dwirɛ ɔ? Nwomaa bie bɔ okyirekyire Bible nu dwirɛ ahoroɛ nu hãne kyɛ, edwirɛ bɔ Pɔɔlo fa yɛle adwuma, bɔ yeɛ ole ‘ɛmɔkyekye ɛmɔ nwo wora’ ne, bɔ okyire yeɛ ole kyɛ, “ɛkɔhyɛ ebie ngunaen mmerɛ bɔ onwu amaneɛ anaakyɛ wahɔ ɔhaw bie nu ne.” Yeti sɛ aliemaa bie kɔ ɔhaw bie nu, na yɛkyekye ye wora a, ɛhẽne kyire kyɛ yekuro ye dwirɛ, ofikyɛ yɛpena kyɛ yɛboka ye maa ɔkɔso sõ Yehowa. Afei koso sɛ edwirɛ to aliemaa bie, na yɛkɔ ye berɛ ndɛ yɛkɔhyɛ ye ngunaen a, okyire kyɛ yekuro yeliema ne dwirɛ.—2 Kor. 7:6, 7, 13.
10. Sɛ yele anwumvoin a, sɛɛ yeɛ ɔboka yɛ maa yɛkora yɛkyekye mmenia wora ɔ?
10 Sɛ yɛkɔhora yɛkɔkyekye mmenia bɔ bahɔ ɔhaw nu ne wora a, sana yɛyɛ ebie bɔ ole anwumvoin ɔ. Nzuati yeɛ yɛkã sɔ ɔ? Bɔ yeti yeɛ ɔte sɔ yeɛ ole kyɛ, ebie bɔ ole anwumvoin ne, sɛ onwu kyɛ ebie nwu amaneɛ a ɔyɛ ye yea, na ɔyɛ nikyeebie fa boka sɔ sona ne. Yeti sɛ yenwu mmenia anwumvo a, ɛhẽne yeɛ ɔkɔmaa yɛkɔhora yɛkɔkyekye bɛ wora ɔ. Somafoɛ Pɔɔlo hyirehyirele nu kyɛ anwumvoin bɔ Yehowa le ma mmenia ne, ɛhẽne yeɛ ɔkã ye maa ɔkyekye bɛ wora ɔ. Pɔɔlo hãne Yehowa nwo dwirɛ kyɛ ɔte “anwumvoinnwunɛ Baba ne aworakyekyerɛ mukoraa Nyameɛ.” (2 Kor. 1:3) Wɔ sɔ tworɔnzɛm he anu ne, Pɔɔlo hãne kyɛ Yehowa le anwumvoin. Ɛhe kyire kyɛ sɛ ebie kɔ ɔhaw nu a, ɔyɛ Yehowa yea, yeti ɔyɛ nikyeebie fa kyekye sona ne wora, na ɔboka ye. Ɔnate ɛhe ati, yɛkora yɛkã kyɛ Yehowa te anwumvoinnwunɛ Baba ofikyɛ ye yeɛ “ɔkyekye yɛ wora wɔ y’amaneɛnwunɛ mukoraa nu” ɔ. (2 Kor. 1:4) Sɛ nzuhɔen kũ ebie, na onya nzue frɔlɔɔ bie nõ a, ɔmaa yenwo yɛ ye fɔnwoo. Sɔ ala yeɛ sɛ yɛkɔ ɔhaw nu a, Yehowa kyekye yɛ wora na ɛhẽne maa yɛnwo tɔ yɛ fɔnwoo. Yede, sɛ mmenia kɔ ɔhaw nu a, yɛkɔyɛ sɛɛ né yahora yanwu bɛ anwumvoin ná yakyekye bɛ wora, kyɛbɔ Yehowa yɛ ne? Sɛ yɛkɔhora yekonwu mmenia anwumvoin na yakyekye bɛ wora a, sana yenya subaen biemɔ. Yede, sɔ subaen ne bie yeɛ ole beni?
11. Kyɛbɔ Kolosefoɛ 3:12 ne 1 Petro 3:8 maa yenwu ye ne, subaen foforɛ benimɔ yeɛ ɔkɔboka yɛ maa yɛkɔhɔ so yɛkɔkyekye aliemaamɔ wora ɔ?
11 Subaen bɔ ɔkɔboka yɛ maa yɛkɔhɔ so “yɛkɔkyekye yɛnwo wora” daa biala ne, ebie yeɛ ole kyɛ yekonwu yɛnwo anwumvoin, yekohurohuro yɛnwo dwirɛ kyɛ aliemaamɔ, na yayɛ mmenia pá. (Kenga Kolosefoɛ 3:12; 1 Petro 3:8.) Yede, nzuati yeɛ yenwo hia paa kyɛ yenya sɔ subaen hemɔ ɔ? Sɛ yenwu aliemaamɔ anwumvoin na yɛdwene bɛnwo a, ɔkɔboka yɛ maa yɛkɔkyekye bɛ wora mmerɛ bɔ benwu amaneɛ, anaa ɔhaw bie ato bɛ ne. Yesu hãne kyɛ: “Bɔ wayi ahone nu maa wabu wafa so ne yeɛ noa ɔkã ɔ. Sona paa fi nningyein paa bɔ waboaboa ye noa wɔ ye ahone nu ɔ nu yeɛ ɔda nningyein paa ali ɔ.” (Mat. 12:34, 35) Yeti sɛ yɛbɔ mmɔden yɛkyekye aliemaamɔ wora a, ɛhẽne te adanzeɛ bɔ okyire kyɛ yekuro bɛ dwirɛ paa.
NZU YEƐ ƆKƆBOKA YƐ MAA YEKOHURO ALIEMAAMƆ DWIRƐ Ɔ?
12. (a) Nzuati yeɛ odikyɛ yɛnea yɛnwo yé na ɔdɔ bɔ yele yɛma yɛnwo ne, yenoa andwo ɔ? (b) Edwirɛ beni yeɛ yɛbaasusu yenwo ɔ?
12 Yenu biala pena kyɛ ɔfa Bible afutue bɔ yeɛ ole kyɛ, “yɛhurohuro yɛ nwo dwirɛ” ne ɔyɛ adwuma. (1 Yoh. 4:7) Nakoso Yesu hãne kyɛ: “mmenia pee b’ehurolɛ bɔ bekurokuro bɛ nwo dwirɛ ne, ye noa kodwo.” (Mat. 24:12) Ɛhe te edwirɛ bɔ ɔnzɛkyɛ yɛmaa yɛ wora fi ye llé ɔ. Sɔ dwirɛ bɔ Yesu hãne ne, né ongyire kyɛ ye asũafoɛ nanu pẽe kɔmaa ɔdɔ bɔ bele bɛma mmenia ne noa kodwo. Nakoso, mmenia bɔ bɛwɔ ewiase he anu ne, bellé ɔdɔ bɛmma bɛnwo. Yeti, odikyɛ yɛnea yɛnwo yé ná yanzuesũa bɛ. Ɛhẽne ati, ɛmɔma yebisa yɛnwo kyɛ: “Kyɛbɔ yekuro aliemaamɔ dwirɛ ne, yɛkɔyɛ sɛɛ na yahora yanwu kyɛ, ɔhɔlle ase ɔ?”
13. Nzu yeɛ ɔkɔboka yɛ maa yekonwu kyɛ yekuro aliemaa bie dwirɛ ɔ?
13 Atẽe kõ bɔ yɛkɔhora yɛkɔfa so yekohyire kyɛ yekuro aliemaamɔ dwirɛ yeɛ ole mmerɛ bɔ bayɛ nikyeebie maa wayɛ yɛ yea ne. (2 Kor. 8:8) Somafoɛ Petro maa yenwuni bɔ yɛkɔhora yɛkɔyɛ mmerɛ bɔ ebie ayɛ yɛ nikyeebie bɔ ɔte sɔ ne. Ɔhãne kyɛ: “Bɔ ɔtra so ɔ, ɛmɔhurohuro ɛmɔ nwo dwirɛ nahorɛ nu, ofikyɛ ɔdɔ kata bɔne pee so.” (1 Pet. 4:8) Yeti sɛ aliemaa bie yɛ nikyeebie maa ɔyɛ yɛ yea a, bɔ yɛkɔyɛ ne yeɛ okohyire kyɛ yekuro ye dwirɛ anaa yenguro ye dwirɛ ɔ.
14. Kyɛbɔ 1 Petro 4:8 kã ne, sɛ yekuro aliemaamɔ dwirɛ a, nzu yeɛ yɛkɔyɛ ɔ? Ma yenwo mvandoho.
14 Edwirɛ bɔ Petro hãne ne, ɛmɔma yesusu yenwo kãa. Wɔ ngyekyɛmuɛ 8 ne bue bɔ olimoa nanu ne, Petro hãne kyɛ “ɛmɔhurohuro ɛmɔ nwo dwirɛ nahorɛ nu.” Sɔ dwirɛ bɔ yeɛ ole kyɛ ‘yehurohuro yɛnwo dwirɛ nahorɛ nu’ ne, odikyɛ yɛyere yɛnwo paa kora né yahora yafa yayɛ adwuma. Bɔ ɔkɔmaa yekonwu kyɛ yekuro aliemaamɔ dwirɛ nahorɛ nu ne, tworɔnzɛm ne bue bɔ ɔtɔ so nyɔ ne maa yenwu ye. Yeɛ ole kyɛ sɛ aliemaamɔ yɛ bɔne tia yɛ a, yɛkɔkata bɛ bɔne naso, anaa yɛkɔfa yɛkɔhyɛ bɛ. Yɛkɔhora yɛkɔfa mvandoho he yekohyirehyire edwirɛ nanu. Yɛfa ye kyɛ anya ɛwɔfoɛ, na ɛpena kyɛ ɛfa ye aleɛ sie table bie so maa odidi. Nakoso enwuni kyɛ paint akekã table naso. Sɛ ɔba sɔ a, nzu yeɛ ɛkɔyɛ ɔ? Ebia ɛkɔfa ɛtena kɔkata table naso kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, ongonwu paint bɔ wakekã so ne ɔ. Sɔ ala yeɛ sɛ yekuro aliemaamɔ dwirɛ nahorɛ nu a, ‘yɛkɔkata bɔne pẽe bɔ bɛfa bɛyɛ yɛ naso’ ɔ.
15. Sɛ yekuro mmenia dwirɛ paa a, mmerɛ bɔ bayɛ nikyeebie maa wayɛ yɛ yea ne, nzu yeɛ yɛkɔyɛ ɔ? (Kolosefoɛ 3:13)
15 Sɛ yekuro mmenia dwirɛ paa a, ɔmva yenwo kyɛ bɛkɔyɛ yɛ nikyeebie maa ɔkɔyɛ yɛ yea ne, yɛkɔyere yɛnwo yɛkɔfa yɛkɔhyɛ bɛ. (Kenga Kolosefoɛ 3:13.) Nahorɛ dwirɛ yeɛ ole kyɛ, sɛ yɛyere yɛnwo yɛfa mmenia bɔne yɛkyɛ bɛ a, ɔkɔmaa Yehowa koso nye kɔgye yɛnwo. Yede, sɛ ebie yɛ nikyeebie maa ɔyɛ yɛ yea paa a, nzu biekũ yɛ ɔkɔboka yɛ maa yekobu yɛnye yekogua so ɔ?
Kyɛbɔ yɛye foto bɔ ɔnyɛ nyemene yefi foto ahoroɛ bɔ ɔyɛ nyemene nanu ne, sɔ ala yeɛ odikyɛ yɛfa y’adwene yesie subaen pá bɔ ɔwɔ aliemaamɔ nwo naso, na mmom ɔtte mvomsoɛ bɔ ɔwɔ bɛnwo ne (Nea ngyekyɛmuɛ 16-17)
16-17. Nikyee foforɛ beni yeɛ ɔkɔboka yɛ maa yekobu yɛnye yekogua mvomsoɛ mmaammaa bɔ aliemaamɔ yɛ tia yɛ naso ɔ? Ma yenwo mvandoho. (Nea foto ne koso.)
16 Bɔ mmɔden fa w’adwene sie subaen pá bɔ ɔwɔ aliemaamɔ nwo naso, na nnɛfa w’adwene sie mvomsoɛ bɔ ɔwɔ bɛnwo naso. Ɛmɔma yɛfa sɔ mvandoho he yehyire edwirɛ nanu. Fa ye kyɛ ɛne aliemaamɔ hɔle parti bie, na ɛmɔpɛle foto pẽe bɔ né ɛmɔnye agye ɔ. Mmerɛ bɔ edwuli awuro bɔ ɛnea foto nemɔ ne, enwuni kyɛ enu kõ de ɔnyɛ nyemene, ofikyɛ né aliemaa kõ bie wɔ foto nanu bɔ wamuna ye nyunu ɔ. Sɛ enwu ye sɔ a, nzu yeɛ ɛkɔyɛ ɔ? Ebia bɔ ɛkɔyɛ yeɛ ole kyɛ ɔnate kyɛ ɛmɔpɛle foto pẽe nati, ɛkɔye bɔ ɔnyɛ wɔ nyemene ne kofi nu.
17 Adwene bɔ yele ye wɔ aliemaamɔ nwo ne, ɔte kyɛ sɔ foto ahoroɛ bɔ yahã yenwo dwirɛ ne. Ebia yɛne aliemaamɔ abɔ nu ayɛ nningyein pá pẽe, anaa aliemaa bie yɛle nikyee pá bie mane yɛ bɔ ɔmaa yɛnye gyele ɔ. Nakoso fa ye kyɛ sɔ aliemaa nemɔ, benu bie ayɛ nikyeebie maa wayɛ wɔ yea paa. Sɛ ɔba sɔ a nzu yeɛ ɛkɔyɛ ɔ? Kyɛbɔ ɛkɔye foto bɔ ɔnyɛ nyemene ne kofi bɔ ɔyɛ nyemene nanu ne, sɔ ala yeɛ odikyɛ ɛye w’adwene fi mvomsoɛ bɔ aliemaa ne afa ayɛ wɔ naso ɔ. (Any. 19:11; Ɛfe. 4:32) Ɔnate kyɛ aliemaamɔ ayɛ nningyein pá pẽe bama yɛ ne ati, sɛ yɛfa y’adwene yesie ɛhẽne aso a, ɔkɔboka yɛ maa yekobu yɛnye yekogua mvomsoɛ mmaammaa bɔ bɛyɛ betia yɛ naso. Yeti subaen pá bɔ ɔwɔ aliemaamɔ nwo ne, ɛhẽne mmom yeɛ yɛpena kyɛ yɛfa y’adwene yesie so ɔ.
ƐNNƐ PAA YEƐ ODIKYƐ YƐMAA ALIEMAAMƆ NWU YE KYƐ YEKURO BƐ DWIRƐ Ɔ
18. Ɔdɔ bɔ yekonya yɛkɔma aliemaamɔ ne, yenwo dwirɛ beni yeɛ yanwu ye wɔ adesũa he anu ɔ?
18 Ɔbaadwu ɛwa ne, nzuati yeɛ odikyɛ yɛmaa aliemaamɔ nwu ye kyɛ yekuro bɛ dwirɛ daa biala ɔ? Kyɛbɔ yasusu yenwo wɔ adesũa he anu ne, sɛ yekuro aliemaamɔ dwirɛ a, okyire kyɛ yekuro Yehowa koso dwirɛ. Yede, nzu yeɛ yɛyɛ a, okyire kyɛ yekuro aliemaamɔ dwirɛ ɔ? Nikyee kõ bɔ odikyɛ yɛyɛ yeɛ ole kyɛ ‘yɛkɔkyekye bɛ wora’ mmerɛ bɔ ɔhaw bie ato bɛ ne. Nakoso sɛ yɛkɔhora yɛkɔkyekye bɛ wora a, sana yɛyɛ mmenia bɔ yele anwumvoin ɔ. Afei koso sɛ yɛyere yɛnwo yebu yɛnye yegua aliemaamɔ mvomsoɛ so, mmerɛ po bɔ ɔyɛ se kyɛ yɛkɔyɛ sɔ a, okyire kyɛ yekuro bɛ dwirɛ.
19. Nzuati yeɛ ɛnnɛ paa yeɛ yenwo hia kyɛ yɛmaa aliemaamɔ nwu kyɛ yekuro bɛ dwirɛ ɔ?
19 Ɛnnɛ paa yeɛ yenwo hia kyɛ yɛmaa aliemaamɔ nwu kyɛ yekuro bɛ dwirɛ. Nzuati ɔ? Yenwo mmuayɛɛ ne wɔ edwirɛ bie bɔ Petro hãne nanu. Ɔhãne kyɛ: “Nningyein amukoraa ayieleɛ apingye. Yiti, . . . ɛmɔhurohuro ɛmɔ nwo dwirɛ nahorɛ nu.” (1 Pet. 4:7, 8) Mmerɛ bɔ waha kãa maa ewiase he kɔ ayieleɛ ne, nzu yeɛ yɛnea atẽe kyɛ ɔkɔhora kɔto yɛ ɔ? Yesu hãhyirele ye asũafoɛ nemɔ kyɛ: “Ɔnate me dumaa ti maen maen amukoraa bɛkɔpɔ ɛmɔ.” (Mat. 24:9) Bɔ ɔkɔboka yɛ maa yɛkɔhora yekogyina sɔ ɛpɔen ne noa yeɛ ole kyɛ yɛne aliemaamɔ kɔyɛ kõ. Sɛ yɛyɛ sɔ a, mmɔden bɔ Satan bɔ kyɛ ɔkɔtete yɛne aliemaamɔ afĩa ne, ɔkɔyɛ mbaen, ofikyɛ yele ɔdɔ yɛma aliemaamɔ, na ɔdɔ koso yeɛ “ɔkã nningyein mukoraa bɔ nu maa bedi mu ɔ.”—Kol. 3:14; Flp. 2:1, 2.
DWEIN 130 Fa Bɔne Kyɛ
a Sɔ mmerɛ he bɔ yɛwɔ nu ne, yeɛ odikyɛ yenya ɔdɔ yɛma aliemaamɔ paa ɔ. Nzuati yeɛ yɛkã sɔ ɔ, na yɛkɔyɛ sɛɛ né yamaa aliemaamɔ anwu kyɛ yekuro bɛ dwirɛ?