Prvá Mojžišova
37 Jakob sa usadil v Kanaáne, kde jeho otec býval ako cudzinec.+
2 Toto sú udalosti zo života Jakobovej rodiny.
Keď mal Jozef+ 17 rokov, pásol ovce+ spolu so synmi Bilhy+ a Zilpy,+ ktoré boli manželkami jeho otca. A Jozef povedal otcovi, že jeho bratia sa zle správajú. 3 Izrael miloval Jozefa viac ako všetkých ostatných synov,+ lebo sa mu narodil v jeho starobe, a dal mu urobiť krásny plášť.* 4 Keď jeho bratia videli, že otec ho miluje viac ako ich, začali ho nenávidieť a nedokázali sa s ním pokojne rozprávať.
5 Raz mal Jozef sen. Keď ho povedal bratom,+ znenávideli ho ešte viac. 6 Hovoril im: „Vypočujte si, prosím, čo sa mi snívalo. 7 Boli sme na poli a viazali sme snopy. Zrazu sa môj snop postavil a zostal stáť. Vaše snopy ho obklopili a klaňali sa mu.“+ 8 Nato mu bratia povedali: „Chceš tým povedať, že budeš naším kráľom a budeš nad nami vládnuť?“+ Keď jeho bratia počuli, ako rozpráva o tých snoch, nenávideli ho ešte viac.
9 Potom mal ďalší sen. Aj ten vyrozprával svojim bratom: „Mal som ešte jeden sen. Snívalo sa mi, že sa mi klaňalo slnko, mesiac a 11 hviezd.“+ 10 Keď ho porozprával svojmu otcovi a bratom, otec ho pokarhal: „Čo má ten sen znamenať? To sa ti mám ja, tvoja matka i tvoji bratia klaňať po zem?“ 11 Jeho bratia naňho začali žiarliť,+ no otec si zapamätal jeho slová.
12 Raz bratia odišli pásť otcovo stádo neďaleko Sichemu.+ 13 Izrael povedal Jozefovi: „Tvoji bratia pasú stádo pri Sicheme. Poď, chcem ťa za nimi poslať.“ „Dobre, otec,“ odpovedal Jozef. 14 On mu povedal: „Choď a pozri sa, ako sa majú tvoji bratia a ako sa darí stádu, a príď mi to povedať.“ S týmito slovami ho poslal z hebronského+ údolia a Jozef išiel do Sichemu. 15 Keď blúdil po poli, stretol nejakého muža a ten sa ho spýtal: „Čo hľadáš?“ 16 Odpovedal: „Hľadám svojich bratov. Nevieš, kde pasú stádo?“ 17 Muž mu povedal: „Odišli odtiaľto, ale počul som, ako hovorili: ‚Poďme do Dotánu.‘“ A tak Jozef išiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotáne.
18 Uvideli ho, keď bol ešte ďaleko, a skôr ako k nim prišiel, sa dohodli, že ho zabijú. 19 Hovorili si medzi sebou: „Pozrite, prichádza ten rojko.+ 20 Poďme, zabime ho a hoďme ho do niektorej z týchto jám na vodu!* Povieme, že ho zožrala divá zver. Potom uvidíme, čo bude s jeho snami.“ 21 Keď to počul Rúben,+ snažil sa ho zachrániť. Povedal: „Nesiahajme mu na život.“*+ 22 A dodal: „Neprelievajte krv.+ Hoďte ho do jamy tu v pustatine, ale neubližujte mu.“*+ Povedal to, lebo ho chcel zachrániť a vrátiť otcovi.
23 Len čo Jozef prišiel k svojim bratom, strhli z neho plášť, ten krásny plášť, ktorý nosil,+ 24 vzali Jozefa a hodili ho do jamy na vodu. V tom čase bola prázdna, nebola v nej voda.
25 Potom si sadli, aby sa najedli. Keď sa rozhliadli, uvideli prichádzať karavánu Izmaelitov,+ ktorí šli z Gileádu do Egypta. Ich ťavy niesli ladánovú živicu, balzam a živicovú kôru.+ 26 Júda povedal bratom: „Čo by sme mali z toho, keby sme svojho brata zabili a zatajili to?+ 27 Poďme, predajme ho+ tým Izmaelitom, ale neubližujme mu. Veď je to náš brat, naša krv.“* A bratia ho poslúchli. 28 Keď madianski+ obchodníci prechádzali popri nich, bratia vytiahli Jozefa z jamy a predali ho Izmaelitom za 20 kúskov striebra.+ Tí ho zobrali do Egypta.
29 Neskôr sa Rúben vrátil k jame, a keď videl, že Jozef tam nie je, roztrhol si odev. 30 Vrátil sa k bratom a zvolal: „Chlapec je preč! Čo len budem robiť?!“
31 Vzali Jozefov plášť, zabili capa a namočili plášť do krvi. 32 Potom ho poslali otcovi s odkazom: „Toto sme našli. Pozri, prosím, či to nie je plášť tvojho syna.“+ 33 On si ho prezrel a zvolal: „To je plášť môjho syna! Určite ho napadla divá zver a roztrhala ho na kusy!“ 34 Vtedy si Jakob roztrhol odev, opásal sa vrecovinou a dlho za Jozefom smútil. 35 Všetci jeho synovia a dcéry sa ho snažili utešiť, ale on sa tomu bránil a hovoril: „V smútku nad svojím synom zostúpim do hrobu.“*+ A neprestával plakať za Jozefom.
36 V Egypte Madianci predali Jozefa Putifárovi, ktorý bol faraónovým dvoranom+ a veliteľom stráže.+