17 Som zlomený na duchu, moje dni hasnú,
čaká ma už len hrob.+
2 Okolo mňa je samý posmeškár+
a ja musím hľadieť na ich spurnosť.
3 Prosím, prijmi za mňa záloh a ulož ho u seba.
Kto iný by mi potriasol rukou a zaručil sa za mňa?+
4 Posmeškárov si obral o súdnosť,+
nedovoľ im, aby ma premohli.
5 Nerozvážny ponúka majetok svojim priateľom,
kým jeho deťom sa pred očami zatmieva od hladu.
6 Boh ma vystavil všetkým na posmech,+
aby mi pľuli do tváre.+
7 Utrpením sa mi kalia oči,+
zostal zo mňa už len tieň.
8 Čestní ľudia sú z toho zhrození
a nevinní sa pohoršujú nad bezbožníkmi.
9 Spravodlivý sa drží svojej cesty+
a ten, kto má čisté ruky, mocnie.+
10 Preto poďte, vy všetci, a pokračujte vo svojich rečiach,
lebo doteraz ste nič múdre nepovedali.+
11 Moje dni uplynuli,+
moje plány a túžby môjho srdca boli zmarené.+
12 Noc zamieňate za deň,
hovoríte: ‚Je tma, o chvíľu bude svetlo.‘
13 Ešte chvíľu počkám a mojím domovom bude hrob,+
usteliem si lôžko v temnote.+
14 Hrobu+ poviem: ‚Ty si môj otec!‘
a larve: ‚Moja matka a sestra!‘
15 Kam sa podela moja nádej?+
Myslí si niekto, že ešte nejakú mám?
16 Nádej so mnou zíde za brány hrobu,
keď spolu zostúpime do prachu.“+