Šalamúnova pieseň

6 „Kde odišiel tvoj milý,

ty najkrajšia zo žien?

 2 „Môj milý zišiel do svojej záhrady,

k záhonom korenín,

šiel pásť stádo v záhradách

a trhať ľalie.+

 3 Ja patrím môjmu milému

a môj milý mne.+

 4 „Si krásna ako Tirca,*+ moja milovaná,+

pôvabná ako Jeruzalem,+

úchvatná ako vojská pod vztýčenými zástavami.+

 5 Odvráť odo mňa svoje oči,+

tvoj pohľad je príliš podmanivý.

Tvoje vlasy sú ako stádo kôz

vlniace sa dolu gileádskymi svahmi.+

 6 Tvoje zuby sú ako stádo oviec,

ktoré vychádzajú z kúpeľa.

Každá kráča so svojím dvojčaťom,

ani jedna nechýba.

 7 Tvoje líca* zahalené závojom

žiaria ako dieliky granátového jablka.

 8 Mám šesťdesiat kráľovien

a osemdesiat vedľajších žien*

a mladých žien bez počtu,+

 9 ale iba jediná je moja holubička,+ moja dokonalá,

jediná dcéra svojej matky,

najdrahšia* pre tú, ktorá ju porodila.

Mladé ženy ju vidia a vyhlasujú ju za šťastnú,

kráľovné a vedľajšie ženy ju zahŕňajú chválou:

10 ,Kto je tá, čo žiari* ako úsvit,

krásna ako mesiac v splne,

čistá ako jas slnka,

úchvatná ako vojská pod vztýčenými zástavami?‘“+

11 „Zišla som do orechového sadu+

pozrieť sa na púčiky v údolí,*

pozrieť sa, či už vypučal vinič,

či rozkvitli granátovníky.

12 Sama neviem ako,

ale moja túžba ma priviedla

k vozom môjho urodzeného* ľudu.“

Vráť sa, vráť sa,

nech sa môžeme kochať tvojou krásou!“