7 Či nie je život smrteľníka na zemi len nútenou prácou
a či nie sú jeho dni ako dni najatého robotníka?+
2 Túži po tieni ako otrok,
čaká na svoju mzdu ako najatý robotník.+
3 Zdedil som mesiace sklamania
a boli mi nadelené noci plné útrap.+
4 Keď si líham, hovorím si: ‚Kedy už vstanem?‘+
Ale noc sa vlečie a ja sa prehadzujem až do úsvitu.
5 Telo mám pokryté larvami a vrstvou prachu,+
moja koža je plná chrást a mokvá.+
6 Moje dni ubiehajú rýchlejšie ako tkáčsky člnok+
a končia sa v beznádeji.+
7 Bože, pamätaj, že môj život je len závan vetra+
a že už nikdy nebudem šťastný.
8 Oči toho, kto sa na mňa pozerá, ma už viac neuvidia,
tvoje oči ma budú hľadať, ale ja tu nebudem.+
9 Ako sa oblak rozplynie a zmizne,
tak ten, kto schádza do hrobu, sa viac nevráti.+
10 Už sa nevráti do svojho domu
a na rodnom mieste naňho zabudnú.+
11 Preto nebudem krotiť svoje ústa.
Prehovorím z bolesti svojho srdca,
budem sa sťažovať, lebo môj žiaľ je veľmi hlboký.+
12 Som azda more alebo morský netvor,
že si ma dal strážiť?
13 Keď si poviem: ‚V posteli sa mi uľaví,
na lôžku sa utíši moja bolesť,‘
14 ty ma vydesíš snami
a naženieš mi hrôzu vidinami.
15 Preto by som sa radšej udusil,
radšej smrť ako takýto život.+
16 Život sa mi zhnusil,+ už nechcem žiť.
Nechaj ma, veď moje dni sú ako výdych.+
17 Čo je človek, že sa ním zaoberáš
a že sa naňho tak zameriavaš?+
18 Prečo ho každé ráno preveruješ
a každú chvíľu skúšaš?+
19 Kedy už odo mňa odvrátiš zrak?
Nenecháš ma na pokoji ani na chvíľu?+
20 Ak som zhrešil, čím som ti ublížil, tebe, pozorovateľovi ľudí?+
Prečo si si zo mňa urobil terč?
Som ti azda na ťarchu?
21 Prečo neodpustíš môj hriech
a neprepáčiš moju vinu?
Veď čoskoro si ľahnem do prachu,+
budeš ma hľadať, ale mňa nebude.“