Kniha žalmov

44 Bože, na vlastné uši sme počuli,

ako nám naši predkovia rozprávali o tvojich skutkoch,+

o tom, čo si vykonal za ich čias,

za dávnych dní.

 2 Svojou rukou si vyhnal národy,+

rozdrvil si ich a vyhnal,+

a na ich miesto si priviedol našich predkov.+

 3 Nie vlastným mečom dobyli krajinu+

a nie vlastnou rukou zvíťazili.+

Urobila to tvoja pravica a tvoje rameno+ a svetlo tvojej priazne,*

lebo si ich miloval.+

 5 Tvojou mocou zaženieme svojich protivníkov,+

v tvojom mene pošliapeme tých, čo nám odporujú.+

 6 Veď sa nespolieham na svoj luk,

môj meč ma nezachráni.+

 7 Ty si nás zachránil pred našimi protivníkmi,+

ty si zahanbil tých, čo nás nenávidia.

 8 Bože, budeme ťa chváliť celý deň

a po celú večnosť budeme oslavovať tvoje meno. (sela)

 9 Ale teraz si nás odvrhol a pokoril

a nevychádzaš do boja s našimi vojskami.

10 Nútiš nás ustupovať pred protivníkmi+

a naši nepriatelia nás olupujú.

11 Vydávaš nás ako ovce na zabitie,

rozohnal si nás medzi národy.+

12 Predávaš svoj ľud skoro zadarmo,+

nemáš z toho* žiadny zisk.

13 Zahanbuješ nás pred našimi susedmi,

všetci v okolí sa nám vysmievajú a potupujú nás.

14 Robíš nás terčom posmechu* pre národy,+

pohŕdavo nad nami krútia hlavou.

15 Celý deň chodím pokorený

a premáha ma pocit hanby,

16 keď počujem ich posmešky a urážky,

keď vidím, ako sa mi nepriateľ mstí.

17 To všetko nás postihlo, ale my sme na teba nezabudli

a neporušili sme tvoju zmluvu.+

18 Naše srdce sa od teba neodvrátilo

a naše kroky nezišli z tvojej cesty.

19 Ale ty si nás rozdrvil a nechal šakalom,

zahalil si nás hlbokou tmou.

20 Keby sme zabudli na meno svojho Boha

alebo spínali ruky k cudziemu bohu,

21 či by na to Boh neprišiel?

22 Pre teba nám denne hrozí smrť,

považujú nás za ovce na zabitie.+

25 Veď sme boli zrazení do prachu,

sme pritlačení k zemi.+