Evanjelium Lukáša
13 V tom čase mu niektorí z prítomných povedali o Galilejčanoch, ktorých krv zmiešal Pilát s krvou ich obetí.* 2 Povedal im: „Myslíte si, že tí Galilejčania zomreli, lebo boli väčšími hriešnikmi ako všetci ostatní Galilejčania? 3 To rozhodne nie. Ale ak nebudete robiť pokánie, aj vy všetci zahyniete.+ 4 Alebo si myslíte, že tí 18, na ktorých spadla veža v Siloame* a zabila ich, boli väčšími vinníkmi ako všetci ostatní obyvatelia Jeruzalema? 5 To určite nie. Ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete tak ako oni.“
6 Potom rozprával toto podobenstvo: „Istý človek mal vo svojej vinici zasadený figovník. Prišiel na ňom hľadať ovocie, ale žiadne nenašiel.+ 7 Vtedy povedal vinohradníkovi: ‚Už tri roky prichádzam hľadať ovocie na tomto figovníku, ale nikdy som nič nenašiel. Zotni ho! Prečo by mal vyčerpávať pôdu?‘ 8 Odpovedal mu: ‚Pane, nechaj ho ešte jeden rok. Okopem ho a pohnojím 9 a možno prinesie ovocie. Ale ak nie, zotneš ho.‘“+
10 Raz v sabat Ježiš vyučoval v jednej synagóge. 11 Bola tam aj žena, ktorá bola už 18 rokov posadnutá démonom,* ktorý ju držal úplne zohnutú, takže sa nedokázala ani trochu narovnať. 12 Keď ju Ježiš uvidel, zavolal ju a povedal: „Buď oslobodená od svojej choroby.“+ 13 Položil na ňu ruky a ona sa okamžite narovnala a začala oslavovať Boha. 14 Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš ju uzdravil v sabat, a povedal zástupu: „Na to, aby sa pracovalo, je šesť dní.+ Vtedy prichádzajte, aby ste boli uzdravení, a nie v sabatný deň.“+ 15 Ale Pán mu odpovedal: „Pokrytci!+ Neodväzuje každý z vás v sabat svojho býka alebo osla a neodvádza ho, aby ho napojil?+ 16 A čo táto Abrahámova dcéra, ktorú Satan držal spútanú 18 rokov? Nemala byť oslobodená z pút len preto, že je sabatný deň?“ 17 Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale celý zástup sa radoval zo všetkých úžasných vecí, ktoré Ježiš urobil.+
18 Potom povedal: „Čomu sa podobá Božie Kráľovstvo? K čomu ho prirovnám? 19 Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial ho vo svojej záhrade. A zrnko rástlo, stalo sa stromom a v jeho vetvách hniezdili vtáky.“+
20 A znovu povedal: „K čomu prirovnám Božie Kráľovstvo? 21 Je ako kvas, ktorý žena vezme a vmiesi do troch veľkých mier* múky a celé cesto vykysne.“+
22 Cestou do Jeruzalema Ježiš prechádzal mestami a dedinami a vyučoval. 23 Jeden muž sa ho opýtal: „Pane, je pravda, že bude zachránených iba málo ľudí?“ On im povedal: 24 „Veľmi sa usilujte vojsť úzkymi dverami,+ lebo vám hovorím, že mnohí budú chcieť vojsť, ale nepodarí sa im to. 25 Keď domáci vstane a zamkne dvere, zostanete stáť vonku. Budete klopať na dvere a hovoriť: ‚Pane, otvor nám.‘+ Ale on vám povie: ‚Neviem, odkiaľ ste.‘ 26 A budete hovoriť: ‚Veď sme s tebou jedli a pili a vyučoval si na našich hlavných uliciach.‘+ 27 Ale on vám povie: ‚Neviem, odkiaľ ste. Odíďte odo mňa, vy, ktorí robíte to, čo je zlé!‘* 28 Budete plakať a škrípať zubami, keď uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakob a všetci proroci sú v Božom Kráľovstve, ale vy ste vyhodení von.+ 29 A prídu ľudia z východu i zo západu a zo severu i z juhu a zaujmú miesto pri stole v Božom Kráľovstve. 30 Niektorí z posledných budú prví a niektorí z prvých budú poslední.“+
31 V tej chvíli prišli niektorí farizeji a povedali mu: „Odíď odtiaľto, lebo Herodes* ťa chce zabiť.“ 32 A povedal im: „Choďte a odkážte tej líške: ‚Ešte dnes a zajtra budem vyháňať démonov a uzdravovať a na tretí deň skončím.‘ 33 Ale dnes, zajtra a pozajtra musím pokračovať v ceste, lebo nie je možné,* aby proroka usmrtili mimo Jeruzalema.+ 34 Jeruzalem, Jeruzalem! Zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, ktorých k tebe poslal Boh.+ Koľkokrát som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje kŕdeľ kuriatok pod svoje krídla! Ale vy ste nechceli.+ 35 Preto Boh opúšťa váš dom.*+ Hovorím vám, že ma už neuvidíte, kým nepoviete: ‚Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom* mene.‘“+