Evanjelium Lukáša
7 Keď prestal hovoriť k ľudu, vošiel do Kafarnaumu. 2 Jeden miestny dôstojník mal otroka, ktorého mal veľmi rád. Ten otrok bol vážne chorý a zomieral.+ 3 Keď dôstojník počul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a jeho otroka uzdravil. 4 Tí prišli za Ježišom a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si to preňho urobil, 5 lebo miluje náš národ a postavil nám synagógu.“ 6 Ježiš s nimi šiel, ale keď sa blížil k domu, dôstojník k nemu poslal priateľov s odkazom: „Pane, nenamáhaj sa, lebo si nezaslúžim, aby si vošiel pod moju strechu.+ 7 A necítil som sa hodný ani toho, aby som prišiel k tebe. Ale vydaj príkaz a môj sluha sa uzdraví. 8 Veď i ja mám nadriadených a zároveň mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: ‚Choď!‘, ide, a inému: ‚Poď!‘, príde, a keď poviem svojmu otrokovi: ‚Urob toto!‘, on to urobí.“ 9 Keď to Ježiš počul, ohromilo ho to. Obrátil sa k zástupu, ktorý ho nasledoval, a povedal: „Verte mi, ani medzi Izraelitmi som nenašiel takú veľkú vieru.“+ 10 A keď sa poslovia vrátili do domu, zistili, že otrok je zdravý.+
11 Zanedlho išiel s učeníkmi do mesta Nain a bol s ním aj veľký zástup ľudí. 12 Keď prichádzal k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn ženy,+ ktorá bola vdova. Sprevádzalo ju veľa ľudí z mesta. 13 Keď ju Pán uvidel, prišlo mu jej ľúto+ a povedal jej: „Neplač.“+ 14 Pristúpil k máram* a dotkol sa ich. Nosiči sa zastavili a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“+ 15 Mladý muž sa posadil a začal rozprávať a Ježiš ho vrátil matke.+ 16 Všetkých sa zmocnila bázeň, oslavovali Boha a hovorili: „Objavil sa medzi nami veľký prorok“+ a „Boh obrátil pozornosť na svoj ľud“.+ 17 Správa o tom, čo Ježiš urobil, sa rozšírila po celej Judei a okolí.
18 Dopočul sa o tom aj Ján, ktorému o tých udalostiach povedali jeho učeníci.+ 19 Preto poslal dvoch z nich k Pánovi, aby sa spýtali: „Si ten, ktorý má prísť,+ alebo máme očakávať niekoho iného?“ 20 Keď prišli k Ježišovi, povedali: „Ján Krstiteľ nás poslal, aby sme sa ťa spýtali: ‚Si ten, ktorý má prísť, alebo máme očakávať niekoho iného?‘“ 21 Práve vtedy Ježiš uzdravil mnohých ľudí z najrôznejších chorôb,+ oslobodil ich od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22 Preto im povedal: „Keď sa vrátite k Jánovi, povedzte mu, čo ste videli a počuli: Slepí vidia,+ chromí chodia, malomocní sú uzdravovaní,* hluchí počujú,+ mŕtvi sú kriesení a chudobným sa oznamuje dobrá správa.+ 23 Šťastný je ten, kto o mne nepochybuje.“*+
24 Keď poslovia odišli, Ježiš začal hovoriť zástupom o Jánovi: „Na čo ste sa vyšli pozrieť do pustatiny? Na trstinu zmietanú vetrom?+ 25 Na koho ste sa vyšli pozrieť? Na človeka v drahom rúchu?+ Tí, ktorí nosia nádherné odevy a žijú v prepychu, bývajú v kráľovských palácoch. 26 Na koho ste sa teda vyšli pozrieť? Na proroka? Hovorím vám, on je omnoho viac ako prorok.+ 27 On je ten, o ktorom je napísané: ‚Posielam pred tebou* svojho posla, ktorý ti pripraví cestu.‘+ 28 Uisťujem vás, že medzi všetkými ľuďmi, ktorí kedy žili, nie je nikto významnejší ako Ján. Ale aj ten najmenší* v Božom Kráľovstve je väčší ako on.“+ 29 (Keď to počuli vyberači daní a ostatní ľudia, vyhlasovali, že Boh je spravodlivý, lebo boli pokrstení Jánovým krstom.+ 30 Ale farizeji a tí, ktorí boli zbehlí v Zákone, sa nechceli podriadiť Božej vôli,*+ lebo neboli pokrstení Jánovým krstom.)
31 „Ku komu prirovnám ľudí tejto generácie? Komu sa podobajú?+ 32 Podobajú sa deťom, ktoré sedia na trhovisku a pokrikujú na seba: ‚Hrali sme vám na flaute, ale netancovali ste. Nariekali sme, ale neplakali ste s nami.‘ 33 Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno+ a hovoríte: ‚Je posadnutý démonom.‘ 34 Prišiel Syn človeka, ten jedol a pil a hovoríte: ‚Je nenásytný, rád si vypije a priatelí sa s vyberačmi daní a hriešnikmi!‘+ 35 Ale múdrosť sa prejaví* výsledkami.“*+
36 Jeden farizej k sebe Ježiša pozýval, aby sa spolu najedli. A tak Ježiš vošiel do jeho domu a jedol s ním.* 37 V meste bola istá žena, ktorá bola známa ako hriešnica. Keď sa dozvedela, že Ježiš je hosťom* vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobku s vonným olejom.+ 38 S plačom si zozadu kľakla k jeho nohám a začala mu ich máčať slzami a utierala ich svojimi vlasmi. Nežne mu ich bozkávala a natierala vonným olejom. 39 Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, pomyslel si: „Keby to bol prorok, vedel by, čo za žena sa ho dotýka. Vedel by, že je to hriešnica.“+ 40 Ježiš ho oslovil: „Šimon, chcem ti niečo povedať.“ „Povedz, Učiteľ!“ odpovedal.
41 „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu bol dlžný 500 denárov* a druhý 50. 42 Keď nemali čím zaplatiť, ochotne im obom odpustil. Ktorý z nich ho bude viac milovať?“ 43 Šimon odpovedal: „Asi ten, komu odpustil viac.“ Povedal mu: „Presne tak.“ 44 Nato sa otočil k žene a povedal Šimonovi: „Vidíš túto ženu? Keď som vošiel do tvojho domu, nedal si mi vodu na umytie nôh. Ale ona mi zmáčala nohy slzami a utrela ich svojimi vlasmi. 45 Ty si ma nepobozkal, ale ona od chvíle, keď som vošiel, neprestala nežne bozkávať moje nohy. 46 Ty si mi nenatrel hlavu olejom, ale ona mi vonným olejom natrela nohy. 47 Preto ti hovorím, že jej hriechy, hoci ich je mnoho,* sú odpustené,+ lebo veľmi milovala. Ale komu sa málo odpúšťa, málo miluje.“ 48 Potom jej povedal: „Tvoje hriechy sú ti odpustené.“+ 49 Vtedy si ostatní hostia, ktorí s ním boli pri stole, začali hovoriť: „Kto je to, že aj hriechy odpúšťa?“+ 50 Ale on povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila.+ Choď v pokoji.“