Skutky apoštolov
28 Keď sme sa dostali do bezpečia, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta.+ 2 Tamojší obyvatelia* k nám boli mimoriadne láskaví.* Rozložili oheň a všetkých sa nás ujali, lebo pršalo a bolo chladno. 3 Pavol nazbieral hŕbu raždia. Keď ju položil na oheň, vyliezla z nej zmija a zahryzla sa mu do ruky. 4 Keď domáci zbadali, že mu z ruky visí jedovatý had, hovorili si: „Ten človek je určite vrah! Zachránil sa síce z mora, ale Spravodlivosť* ho nenechá žiť.“ 5 No Pavol striasol hada do ohňa a nič sa mu nestalo. 6 Oni čakali, že Pavol opuchne alebo padne mŕtvy. Čakali dosť dlho, a keď videli, že sa mu nič nestalo, zmenili názor a hovorili, že je bohom.
7 V blízkosti toho miesta mal pozemky popredný muž ostrova menom Publius. Pohostinne nás prijal a tri dni sa o nás staral. 8 Publiov otec práve trpel dyzentériou* a ležal v horúčke. Pavol vošiel k nemu, pomodlil sa, položil naňho ruky a uzdravil ho.+ 9 Po tejto udalosti k Pavlovi prichádzali aj ostatní chorí z toho ostrova a on ich uzdravoval.+ 10 Z vďačnosti nás zahrnuli mnohými darmi, a keď sme odchádzali, dali nám všetko, čo sme potrebovali.
11 Po troch mesiacoch strávených na ostrove sme vyplávali alexandrijskou loďou, ktorá mala na prove figúru Diových synov a ktorá tam prezimovala. 12 Dostali sme sa do prístavu v Syrakúzach a zostali sme tam tri dni. 13 Odtiaľ sme sa plavili ďalej a prišli sme do Régia. O deň nato sa zodvihol južný vietor a na ďalší deň sme prišli do Puteol. 14 Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme u nich zostali sedem dní. Potom sme sa vydali do Ríma. 15 Keď sa o nás dopočuli tamojší bratia, vyšli nám naproti až k Appiovmu trhovisku a k Trom krčmám. Len čo ich Pavol zbadal, ďakoval Bohu a nadobudol odvahu.+ 16 Po príchode do Ríma dostal Pavol povolenie bývať sám. Bol s ním len vojak, ktorý ho strážil.
17 O tri dni si Pavol zavolal popredných Židov. Keď sa zišli, povedal im: „Bratia, neurobil som nič proti ľudu ani proti zvykom našich predkov,+ a predsa ma v Jeruzaleme uväznili a vydali do rúk Rimanov.+ 18 Tí ma vypočuli+ a chceli ma prepustiť, lebo nenašli nič, za čo by som si zaslúžil smrť.+ 19 Ale Židia sa postavili proti tomu, a tak som bol nútený odvolať sa na cisára,+ no nie preto, že by som chcel z niečoho obžalovať svoj národ. 20 Preto som vás chcel vidieť a porozprávať sa s vami. Veď touto reťazou som spútaný pre rovnakú nádej, akú prechováva Izrael.“+ 21 Oni mu povedali: „My sme o tebe nedostali z Judey žiadne listy a bratia, ktorí odtiaľ prišli, nám o tebe nepodali správu ani nehovorili nič zlé. 22 Ale radi by sme si vypočuli tvoje názory, lebo vieme, že všade sa hovorí proti tejto sekte.“+
23 Dohodli sa, kedy ho navštívia. Keď k nemu v určený deň prišli, bolo ich ešte viac. Od rána do večera sa s nimi rozprával, vydával im dôkladné svedectvo o Božom Kráľovstve a presviedčal ich o Ježišovi+ dôkazmi z Mojžišovho Zákona+ i z Prorokov.+ 24 Niektorí jeho slovám uverili, iní nie. 25 Keďže sa nedokázali zhodnúť, jeden po druhom odchádzali. Vtedy Pavol povedal:
„Svätý duch dobre hovoril vašim predkom prostredníctvom proroka Izaiáša: 26 ‚Choď k tomuto ľudu a povedz: „Budete počúvať, ale neporozumiete, budete pozerať, ale neuvidíte.+ 27 Lebo srdce tohto ľudu prestalo byť vnímavé. Zapchávajú si uši a zatvárajú oči, aby očami nevideli a ušami nepočuli a aby nepochopili, nezapôsobilo to na ich srdce a neobrátili sa a aby som ich neuzdravil.“‘+ 28 Nech je vám teda známe, že správa o záchrane od Boha sa hlása iným národom.+ Tie ju budú počúvať.“+ 29 *––
30 Pavol zostal celé dva roky vo svojom prenajatom dome+ a láskavo prijímal všetkých, ktorí k nemu prichádzali. 31 Zvestoval im Božie Kráľovstvo a vyučoval ich o Pánovi Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou*+ a bez prekážok.