Jób
20 Cófar+ z Naamy mu odpovedal:
2 „Tvoje slová ma znepokojujú a nútia odpovedať,
už to nemôžem vydržať!
3 Počúvam karhanie, ktoré ma uráža,
a moje porozumenie ma núti hovoriť.
a bezbožník* sa teší iba chvíľu?+
6 Hoci sa jeho pýcha vypína až k nebu
a hlavou sa dotýka oblakov,
7 navždy sa pominie ako jeho výkaly
a jeho známi povedia: ‚Kam sa podel?‘
8 Odletí ako sen a už ho nenájdu,
zaženú ho ako nočnú vidinu.
10 Jeho deti sa budú uchádzať o priazeň chudobných,
vlastnými rukami vráti majetok, ktorý pobral druhým.+
12 Zlo má v jeho ústach sladkú príchuť,
necháva si ho rozplývať na jazyku,
13 vychutnáva si ho, nechce sa ho vzdať
a prevaľuje si ho v ústach.
15 Nahltal sa majetku, ale vyvráti ho,
Boh mu ho vypudí z brucha.
17 Už neuvidí prúdy vody,
potoky medu a masla.
19 Lebo utláčal chudobných a nechal ich bez pomoci,
zabral dom, ktorý nepostavil.
20 No aj tak nepocíti pokoj
a jeho majetok ho nezachráni.
21 Už nemá čo pohltiť,
preto jeho blahobyt nebude trvalý.
22 Za najväčšieho nadbytku naňho doľahne úzkosť,
nešťastie naňho udrie celou silou.
23 Vo chvíli, keď si bude plniť brucho,
Boh* naňho zošle plameň svojho hnevu,
nechá ho naňho padať ako dážď.
24 Ak utečie pred železnou zbraňou,
prebodnú ho šípy z medeného luku.
26 Čiernočierna tma pohltí jeho poklady,
strávi ho oheň, ktorý nikto nerozdúchal,
nešťastie postihne tých, čo prežijú v jeho stane.
27 Nebo odhalí jeho vinu,
zem proti nemu povstane.
29 Takto Boh odplatí zlému,
takéto dedičstvo mu vymeral.“