Evanjelium Matúša
22 Ježiš im znovu hovoril v podobenstvách: 2 „Nebeské Kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý pre svojho syna usporiadal svadobnú hostinu.+ 3 Poslal svojich otrokov, aby zavolali na svadobnú hostinu tých, ktorí dostali pozvanie, ale oni nechceli prísť.+ 4 A tak poslal ďalších otrokov so slovami: ‚Povedzte pozvaným: „Pripravil som jedlo, dal som zabiť býky a vykŕmené zvieratá. Všetko je prichystané. Poďte na svadobnú hostinu.“‘ 5 Ale oni si ich nevšímali a odišli, jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom.+ 6 Ostatní pochytali jeho otrokov, napadli ich a zabili.
7 Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, zabil tých vrahov a ich mesto vypálil.+ 8 Potom povedal svojim otrokom: ‚Svadobná hostina je síce pripravená, ale tí, ktorí boli pozvaní, jej neboli hodní.+ 9 Preto choďte na cesty, ktoré vedú z mesta, a pozvite na hostinu každého, koho nájdete.‘+ 10 Otroci teda šli a zhromaždili všetkých, ktorých našli, dobrých aj zlých. A svadobná sieň sa naplnila hosťami.*
11 Keď sa kráľ prišiel pozrieť na hostí, uvidel človeka, ktorý na sebe nemal svadobný odev. 12 Opýtal sa ho: ‚Priateľ, ako si sa sem dostal bez svadobného odevu?‘ No on sa nezmohol ani na slovo. 13 Nato kráľ povedal svojim sluhom: ‚Zviažte mu ruky a nohy a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude plakať a škrípať zubami.‘
14 Lebo je mnoho pozvaných, ale málo vyvolených.“
15 Potom sa farizeji šli poradiť, ako by ho prichytili v reči.+ 16 Poslali k nemu svojich učeníkov spolu s Herodesovými stúpencami,+ aby sa spýtali: „Učiteľ, vieme, že si pravdovravný a učíš o Bohu pravdu a nesnažíš sa na nikoho zapôsobiť, lebo sa nepozeráš na to, kto má aké postavenie. 17 Povedz nám, čo si myslíš: Je správne platiť cisárovi daň* alebo nie?“ 18 No Ježiš vedel, že majú zlé úmysly, a povedal: „Prečo ma skúšate, pokrytci? 19 Ukážte mi mincu, ktorou sa platí daň.“ Podali mu denár.* 20 Spýtal sa ich: „Čí je to obraz a nápis?“ 21 „Cisárov,“ odpovedali. Povedal im: „Splácajte teda cisárove veci cisárovi, ale Božie veci Bohu.“+ 22 Keď to počuli, nevedeli, čo na to povedať, a tak sa otočili a odišli.
23 V ten deň za ním prišli saduceji, ktorí hovoria, že neexistuje vzkriesenie,+ a spýtali sa ho:+ 24 „Učiteľ, Mojžiš povedal: ‚Ak nejaký muž zomrie bezdetný, s jeho manželkou sa má oženiť jeho brat a má mu splodiť potomka.‘+ 25 U nás bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel, a keďže nemal potomka, zanechal manželku svojmu bratovi. 26 To isté sa stalo i s druhým a tretím až po siedmeho. 27 Ako posledná zomrela tá žena. 28 Manželkou ktorého z tých siedmich bude pri vzkriesení? Veď ju mali všetci.“
29 Ježiš im odpovedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte ani Písmo, ani Božiu moc.+ 30 Pri vzkriesení sa ľudia neženia ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.+ 31 Pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, nečítali ste, že Boh povedal: 32 ‚Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakoba‘?+ On nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“+ 33 Keď to zástupy počuli, žasli nad jeho učením.+
34 Keď farizeji počuli, že umlčal saducejov, zišli sa spolu s nimi. 35 Jeden z nich, zbehlý v Zákone, ho chcel vyskúšať, a tak sa ho opýtal: 36 „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najdôležitejšie?“+ 37 On mu povedal: „‚Budeš milovať Jehovu,* svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou* a celou svojou mysľou.‘+ 38 Toto je najdôležitejšie a prvé prikázanie. 39 Druhé je podobné: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.‘+ 40 Na týchto dvoch prikázaniach stojí celý Zákon a Proroci.“+
41 Keď boli farizeji spolu, Ježiš sa ich spýtal:+ 42 „Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn?“ Povedali mu: „Dávidov.“+ 43 Spýtal sa ich: „Ako je potom možné, že Dávid, vedený svätým duchom,+ ho nazýva Pánom, keď hovorí: 44 ‚Jehova* povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov pod tvoje nohy“‘?+ 45 Ak ho teda Dávid nazýva Pánom, ako môže byť Dávidovým synom?“+ 46 Ale nikto mu nedokázal odpovedať ani slovom. A od toho dňa sa ho už viac neodvážili vypytovať.