Skaly, ktoré lietajú

VIDELI ste niekedy za jasnej noci zažiariť na oblohe „padajúcu hviezdu“? Je to zrejme iba otázka času, kedy nejakú uvidíte. Podľa vedcov totiž tento ohňostroj prírody zanecháva svoju stopu na oblohe denne okolo 200 000 000-krát!

Čo to je? Jednoducho povedané, sú to kusy kameňa alebo kovu, nazývané meteoroidy, ktoré sa pri vstupe do zemskej atmosféry rozžiaria na vysokú teplotu. Zo Zeme pozorovaný svetlý pruh, ktorý za sebou zanechajú na oblohe, sa nazýva meteor.

Väčšina meteoroidov zhorí skôr, než dopadnú na Zem, ale niektoré túto vysokú teplotu prežijú a narazia na povrch Zeme. Takéto meteoroidy potom nazývame meteoritmi. Niektorí vedci odhadujú, že denne dopadne na Zem asi 1000 ton tejto lietajúcej skaly.a

Tieto nárazy sú pre človeka iba zriedkakedy nebezpečné, a to hlavne preto, lebo tieto lietajúce skaly sú relatívne malé. V skutočnosti väčšinu meteorov vytvoria meteority s veľkosťou menšou ako zrnko piesku. (Pozri rámček „Skaly z vesmíru“.) A čo tisíce väčších skál, ktoré lietajú vo vesmíre? Ako príklad si uveďme skalu nazývanú Ceres, ktorá má priemer okolo 1000 kilometrov! Je známych asi 30 ďalších skál, ktoré majú priemer väčší ako 190 kilometrov. Tieto väčšie skaly sú vlastne planétky. Vedci ich nazývajú asteroidy.

Čo ak by sa mal niektorý z týchto asteroidov zraziť so Zemou? Toto zrejmé ohrozenie je jedným z hlavných dôvodov, prečo vedci skúmajú asteroidy. Hoci väčšina obežných dráh asteroidov je v oblasti medzi Marsom a Jupiterom, astronómovia spozorovali, že niektoré z nich sa skutočne pretínajú s obežnou dráhou Zeme. Nebezpečenstvo zrážky podporuje aj existencia obrovských kráterov, ako je napríklad kráter Meteor (nazývaný aj Barringerov kráter) neďaleko Flagstaffu v Arizone (USA). Podľa jednej z teórií vysvetľujúcich príčinu vyhynutia dinosaurov spôsobil takýto prudký náraz zmenu v atmosfére a uvrhol Zem do pomerne dlhého obdobia studeného počasia, ktoré dinosaury nemohli prežiť.

Dnes by takáto katastrofa pravdepodobne zničila ľudstvo. No ako ukazuje Biblia, „spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy“. — Žalm 37:29.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 23]

Bolid na videozázname

Niektoré meteory sú neobyčajne jasné a veľké. Nazývame ich bolidy. Na fotografii hore vidno bolid, ktorý 9. októbra 1992 preletel oblohou nad viacerými štátmi Spojených štátov. Najprv bol bolid spozorovaný nad Západnou Virgíniou a potom sa postupne objavoval nad 700 kilometrov dlhým pásom krajiny. Jeden úlomok s hmotnosťou 12 kilogramov spadol na zaparkované auto v Peekskille (New York).

Jedinečné na tomto jave je, že v dôsledku veľmi malého uhlu kolízie, pod ktorým meteoroid vnikol do atmosféry, vznikol jasný bolid, ktorý vydržal viac ako 40 sekúnd. To poskytlo jedinečnú možnosť nafilmovať bolid na videozáznam, čo sa podarilo najmenej zo 14 rozličných miest pozorovania. Podľa časopisu Nature „sú to prvé filmové záznamy bolidu, z ktorého sa podarilo nájsť meteorit“.

Bolid sa rozbil najmenej na 70 úlomkov, ktoré sa na videozázname objavujú ako jednotlivé žiarivé strely. Hoci sa z tohto javu našiel iba jeden meteorit, vedci sa domnievajú, že atmosférou prenikol ešte jeden alebo viacej úlomkov, ktoré dopadli na Zem. To je zrejme všetko, čo zostalo z veľkého meteoroidu, ktorý predtým vážil okolo 20 ton.

[Rámček na strane 24]

Skaly z vesmíru

Asteroid: Nazývaný aj planetoid alebo planétka. Tieto neobyčajne malé planéty sa pohybujú po obežnej dráhe okolo Slnka. Majú zväčša nepravidelný tvar, ktorý môže poukazovať na to, že sú to úlomky väčších objektov.

Meteoroid: Relatívne malý kus kovu alebo kameňa, ktorý lieta vo vesmíre alebo padá cez atmosféru. Niektorí vedci sa domnievajú, že väčšina meteoroidov sú úlomky asteroidov, ktoré vznikli pri kolízii alebo zo skalnatých trosiek vyhasnutých komét.

Meteor: Keď preniká meteoroid atmosférou, v dôsledku odporu vzduchu vzniká vysoká teplota a svetelná žiara. Túto stopu zloženú z horúcich žiariacich plynov možno na okamih pozorovať na oblohe ako pruh svetla. Pruh svetla sa nazýva meteor. Mnohí tomu hovoria padajúca hviezda alebo lietavica. Väčšina meteorov je viditeľných, keď sa dostane do výšky asi 100 kilometrov nad zemský povrch.

Meteorit: Niekedy je meteoroid taký veľký, že pri vstupe do našej atmosféry celkom nezhorí a narazí na Zem. Takýto meteoroid sa nazýva meteorit. Niektoré môžu byť veľmi veľké a ťažké. Jeden meteorit v Namíbii (Afrika) váži vyše 60 ton. Ďalšie veľké meteority s hmotnosťou 15 ton a viac boli nájdené v Grónsku, Mexiku a Spojených štátoch.

[Rámček/obrázok na strane 24]

Ida a jeho malý mesiac

Keď počas svojej cesty na Jupiter kozmická loď Galileo fotografovala asteroid Ida, urobil sa pritom neočakávaný objav — prvý podložený príklad mesiaca, ktorý obieha okolo asteroidu. Podľa správy v časopise Sky and Telescope vedci odhadujú, že tento mesiac vajcovitého tvaru, nazvaný Dactyl, má rozmery 1,6 krát 1,2 kilometra. Jeho obežná dráha je asi 100 kilometrov od centra asteroidu Ida, ktorý má rozmery 56 krát 21 kilometrov. Infračervené pozorovanie asteroidu Ida a jeho maličkého mesiaca naznačuje, že patria do rodiny asteroidov Koronis, o ktorej sa predpokladá, že sú to úlomky jedinej obrovskej skaly, ktorá sa roztrieštila pri kolízii vo vesmíre.

[Prameň ilustrácie]

NASA photo/​JPL

[Obrázok na strane 25]

Kráter Meteor, ktorý sa nachádza neďaleko Flagstaffu (Arizona, USA), má priemer 1200 metrov a je 200 metrov hlboký

[Prameň ilustrácie]

Fotografia: D. J. Roddy a K. Zeller, U.S. Geological Survey

[Prameň ilustrácie na strane 23]

Sara Eichmiller Ruck