Nedajte sa zmiasť klamným zdaním

BOLI sme u priateľky v útulnom dome v lese a spali sme v suteréne. A tak sme mali okná zvnútra v úrovni očí a zvonka v úrovni terénu. Prvé ráno asi o šiestej som sa zobudil na zvláštne dvojité klopanie a zdalo sa, že prichádza z rôznych častí bytu. Bol som zvedavý, a tak som vstal a vošiel do kuchyne pozrieť sa, či ten zvuk vydáva chladnička alebo kúrenie. Ani jedno. Bolo to záhadné; zrazu som začul ten zvuk vychádzať z obývačky. Ticho som vošiel a, na moje prekvapenie, vonku som videl žiarivo červeného vtáčika, kardinála, ako útočí na okennú tabuľu! Lietal okolo domu od jedného okna k druhému — v spálni, kúpelni, obývačke — všade, kde bolo okno v úrovni terénu. Nevedel som, čo si mám o tom myslieť.

Keď som sa ticho priblížil k oknu, zbadal som rozlúštenie tohto tajomstva — samičku kardinála, ktorá vonku, vo vzdialenosti iba niekoľkých centimetrov, spokojne zobkala semienka. Ale prečo samček útočil na okná? Zrejme omylom videl vo vlastnom obraze v oknách súpera a snažil sa ho odohnať! Dal sa zmiasť klamným zdaním.

Neskôr som si potvrdil, že to skutočne bol motív zvláštneho správania vtáčika. V knihe The Cardinal June Osbornová píše, že samček kardinála „urobí všetko možné, aby svoj revír zabezpečil pred vpádom všetkých ostatných samčekov jeho druhu... Nielenže odháňa týchto votrelcov, no vie sa o ňom... že útočí na vlastný obraz v pukliciach kolies áut, v zrkadlách áut alebo v oknách a sklených posuvných dverách.“ Potom dodáva myšlienku, s ktorou môžeme súhlasiť: „To môže dosť rušiť pokojný život majiteľa domu.“ Presviedčali sme sa o tom každé ráno.

Čo možno urobiť, aby sme zabránili tomuto kompulzívnemu správaniu samčeka? Spisovateľka Osbornová navrhuje: „Niekedy je potrebné na obnovenie pokoja a ticha lesklé povrchy zakryť... okrem toho to vtáčikovi pomôže, aby si pri týchto takmer samovražedných útokoch neublížil.“ — Poslané.