Ako sa Boh pozerá na ľudí, ktorí zomreli

SMRŤ milovaného človeka je rozhodne veľmi bolestivá. Pocit prázdnoty, osamelosti a straty je obrovský. Bolestná strata môže spôsobiť, že človek sa cíti bezmocný, pretože bez ohľadu na to, aký je bohatý, mocný či vplyvný, nikto na zemi v súčasnosti nemôže mŕtvemu človeku vrátiť život.

Náš Stvoriteľ sa však na veci pozerá inak. Keďže vytvoril prvých ľudí z prachu zeme, je schopný aj opäť vytvoriť človeka, ktorý zomrel. Z toho dôvodu sa Boh na mŕtvych ľudí môže pozerať ako na živých. O verných služobníkoch starých čias, ktorí zomreli, Ježiš povedal: „Všetci sú preňho živí.“ — Lukáš 20:38.

Keď bol Ježiš na zemi, mal moc kriesiť mŕtvych. (Ján 5:21) Preto sa na tých, ktorí zomreli vo vernosti, pozeral rovnako ako jeho Otec. Napríklad keď zomrel jeho priateľ Lazar, Ježiš učeníkom povedal: „Idem... aby som ho prebudil zo spánku.“ ​(Ján 11:11) Z ľudského hľadiska bol Lazar mŕtvy, ale z hľadiska Jehovu a Ježiša iba spal.

Pod Ježišovou kráľovskou vládou nastane „vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých“. (Skutky 24:15) Vzkriesení budú časom vyučení Bohom a budú mať vyhliadku žiť večne na zemi. — Ján 5:28, 29.

Áno, smrť milovaného človeka môže spôsobiť veľkú bolesť a žiaľ, ktoré môžu trvať roky. Ak sa však budeme na mŕtvych pozerať z Božieho hľadiska, môže nám to priniesť veľkú útechu a naplní nás to nádejou. — 2. Korinťanom 1:3, 4.