Dnešný krutý svet

MARÍA mala 64 rokov a žila sama. Našli ju mŕtvu v jej dome, zbitú a uškrtenú drôtom.

Rozzúrený dav ľudí zaútočil na troch policajtov, ktorých obvinil z únosu dvoch detí. Dvoch policajtov dav polial benzínom a zapálil, takže zahynuli v plameňoch. Tretiemu sa podarilo utiecť.

Anonymný telefonát viedol k šokujúcemu odhaleniu. V jednej záhrade boli vykopané pozostatky štyroch dovolenkárov. Mali zaviazané oči a zviazané ruky. Pitva odhalila, že boli pochovaní zaživa.

Tieto ukrutnosti nie sú scénami z krutých a násilných hororových filmov. Sú to skutočné príbehy, o ktorých sa prednedávnom písalo na prvých stránkach novín v jednej latinskoamerickej krajine. No v dnešnom svete táto krajina rozhodne nie je jediná, v ktorej sa dejú takéto veci.

Páchanie krutosti sa stalo každodennou realitou. Bombové a teroristické útoky, vraždy, prepady, streľba a znásilňovanie — to je iba zlomok mnohých ohavných činov. Médiá znova a znova prinášajú zábery, ktoré živo zobrazujú krutosť, a mnohých ľudí už ani nešokuje, keď o takejto krutosti počujú alebo ju vidia.

Možno si kladiete otázky: ‚Čo sa to v dnešnom svete deje? Vari sa už úplne vytratila ohľaduplnosť voči pocitom druhých a úcta k životu?‘ Prečo musíme žiť v takomto svete?

Teraz sa zamyslime nad Harrym, 69-ročným mužom, ktorý má rakovinu. Jeho manželka trpí sklerózou multiplex. Ich susedia a priatelia im však ochotne pomáhajú. „Neviem, čo by sme robili bez pomoci všetkých týchto ľudí,“ hovorí Harry. V Kanade, kde Harry žije, jeden prieskum odhalil, že viac ako 50 percent opatrovateľov starých ľudí pomáha niekomu, s kým nie sú v príbuzenskom vzťahu. Nepochybne aj vy poznáte ľudí, ktorí deň čo deň prejavujú láskavosť a ochotu pomáhať. Ľudia teda nemusia byť krutí; majú schopnosť prejavovať súcit a láskavosť.

Prečo je potom toľko krutosti? Čo podnecuje ľudí, aby sa dopúšťali krutosti? Môžu sa tí, ktorí kruto zaobchádzajú s inými, zmeniť? Pominie raz krutosť? Ak áno, ako a kedy?

[Prameň ilustrácie na strane 3]

Vlak: CORDON PRESS