Zabúda Boh na hriechy, ktoré odpustil?

JEDNÝM slovom, áno. O ľuďoch, ktorí majú jeho priazeň, hovorí: „Odpustím totiž ich previnenie a na ich hriech už viac nebudem spomínať.“ ​(Jeremiáš 31:34) Jehova nás týmito slovami uisťuje, že keď kajúcnym hriešnikom odpustí, už na ich hriechy viac nespomína. Ale naozaj si Stvoriteľ celého obrovského vesmíru nedokáže spomenúť na hriechy, ktoré odpustil? Slová proroka Ezechiela objasňujú, v akom zmysle Boh odpúšťa a zabúda. (Prečítajte si Ezechiela 18:19–22.)

Jehova prostredníctvom Ezechiela ako svojho hovorcu oznámil rozsudok nad neverným Judskom a Jeruzalemom. Národ ako celok zavrhol uctievanie Jehovu a naplnil krajinu násilím. Jehova predpovedal, že Jeruzalem bude spustošený Babylončanmi. No okrem posolstva súdu mal pre nich aj posolstvo nádeje. Ako jednotlivci mali na výber; každý bol zodpovedný za svoje vlastné konanie. (19. a 20. verš)

Čo ak by sa niekto zmenil a už by nekonal zlo? Jehova povedal: „Čo sa týka niekoho zlého, keby sa odvrátil od všetkých hriechov, ktoré spáchal, a naozaj by dodržiaval všetky moje ustanovenia a uplatňoval právo a spravodlivosť, určite zostane nažive. Nezomrie.“ ​(21. verš) Áno, Jehova bol ‚pripravený odpustiť‘ hriešnikovi, ktorý by sa odvrátil od svojho zlého konania a dával by najavo úprimné pokánie. (Žalm 86:5)

A čo hriechy, ktorých sa takýto človek dopustil? Jehova povedal: „Všetky jeho priestupky, ktorých sa dopustil — nebudú sa pripomínať proti nemu.“ ​(22. verš) Všimnite si, že hriechy kajúcneho hriešnika sa nemali „pripomínať proti nemu“. Prečo je to dôležitá myšlienka?

Hebrejské slovo preložené ako „pripomínať“ môže v biblickom kontexte znamenať viac než len vybaviť si nejakú spomienku z minulosti. V jednom odbornom diele sa píše, že toto slovo „pomerne často naznačuje konanie alebo sa objavuje v kombinácii so slovesami vyjadrujúcimi činnosť“. Teda „pripomínať“ môže znamenať „konať“. Preto keď Jehova o kajúcnom hriešnikovi hovorí, že jeho hriechy sa nebudú „pripomínať proti nemu“, v podstate vyjadruje, že neskôr proti nemu pre tie hriechy nepodnikne žiadne kroky, napríklad ho z nich nebude obviňovať ani trestať.a

Slová v Ezechielovi 18:21, 22 sú dojímavým vyjadrením hĺbky Božieho odpustenia. Keď nám Jehova odpustí nejaký hriech, už ho nikdy nepoužije proti nám. Obrazne povedané, hriechy kajúcnych hádže za seba. (Izaiáš 38:17) Je to, akoby o týchto hriechoch vymazal záznam. (Skutky 3:19)

Keďže sme nedokonalí, potrebujeme Božie milosrdenstvo. Veď hrešíme mnohokrát. (Rimanom 3:23) No Jehova chce, aby sme vedeli, že ak sa úprimne kajáme, je ochotný odpustiť nám. A keď odpúšťa, zabúda — čiže už nikdy naše hriechy znovu nevytiahne, aby nás z nich obvinil alebo nás za ne trestal. Nie je to povzbudzujúca myšlienka? Nevyvoláva vo vás Božie milosrdenstvo túžbu viac sa k Bohu priblížiť?

Navrhované čítanie Biblie na júl:

◼ Ezechiel 6 – 20

[Poznámka pod čiarou]