Z TITULNEJ STRANY | OPLATÍ SA BYŤ POCTIVÝ?
Poctivosť sa vytráca
Hitoši pracoval ako účtovník v jednej pracovnej agentúre v Japonsku. Pri kontrole účtovnej správy naňho nadriadený naliehal, aby ju „upravil“. No Hitoši odpovedal, že svedomie mu nedovolí konať nepoctivo. Nadriadený sa mu vyhrážal, že ak neposlúchne, stratí miesto — čo sa napokon aj stalo.
Hitoši si potom niekoľko mesiacov nemohol nájsť prácu a veľmi ho to skľučovalo. Raz, keď na jednom pracovnom pohovore spomenul, že nemôže konať nepoctivo, muž, ktorý s ním viedol pohovor, zareagoval: „Máte zvláštne názory.“ Rodina i priatelia Hitošiho povzbudzovali, aby sa ďalej pevne držal svojich zásad. No Hitoši si prestával byť istý, či robí dobre. S odstupom času sa vyjadril: „Uvažoval som, či byť poctivý je naozaj múdre.“
Hitošiho skúsenosť je smutným mementom toho, že nie všetci si vážia poctivosť. Niektorí ju dokonca považujú za nevýhodu — zvlášť vo svete obchodu. Jedna žena z Južnej Afriky poznamenala: „Tlak prispôsobiť sa nečestným ľuďom je niekedy veľmi veľký, lebo sú všade naokolo.“
Mimoriadne rozšírenou formou nečestnosti je klamstvo. Zo štúdie, ktorú pred niekoľkými rokmi robil Robert Feldman, psychológ z Massachusettskej univerzity v Amherste, vyplynulo, že 60 percent dospelých počas 10-minútového rozhovoru aspoň raz zaklame. Profesor Feldman sa vyjadril: „Výsledok nás veľmi prekvapil. Nečakali sme, že klamstvo je takou bežnou súčasťou každodenného života.“ Je veľmi zvláštne, že toľko ľudí klame, hlavne preto, že väčšina z nás neznáša, keď druhí klamú nám.
Možno si aj vy kladiete otázky: Prečo sú klamstvo, krádež a iné formy nečestnosti dnes také bežné? Ako nepoctivosť ovplyvňuje našu spoločnosť? A hlavne, čo môžeme urobiť, aby sme sa aj my nezaplietli do nečestných praktík?