Elias Hutter a jeho pozoruhodné hebrejské preklady Biblie

DOKÁŽETE čítať v biblickej hebrejčine? Zrejme nie. A možno ste nikdy nevideli ani hebrejskú Bibliu. Ale keď sa dozviete niečo o Eliasovi Hutterovi, učencovi zo 16. storočia, ktorý vydal dva hebrejské preklady Biblie, pravdepodobne si budete ešte viac ceniť Bibliu, ktorú máte doma.

Elias Hutter sa narodil v roku 1553 v malom meste Görlitz blízko dnešných nemeckých hraníc s Poľskom a Českom. Študoval orientálne jazyky na univerzite v Jene. Ešte nemal ani 24 rokov, keď sa stal profesorom hebrejčiny v Lipsku. Zaviedol viaceré reformy vo vzdelávaní a neskôr v Norimbergu založil školu, kde sa mohli študenti už za štyri roky naučiť po hebrejsky, grécky, latinsky a nemecky. Takéto vzdelávanie v tom čase nebolo možné na žiadnej inej univerzite.

NÁDHERNÉ VYDANIE BIBLIE

V roku 1587 vydal Hutter hebrejský preklad časti Biblie nazývanej Starý zákon. Dostal názov Derek Hakodeš, ktorý bol založený na slovách z Izaiáša 35:8 a znamená „cesta svätosti“. Vďaka krásnemu typu písma sa o tejto knihe mnohí vyjadrili, že je v každom ohľade nádherná. Ale Hutterov preklad je zvlášť cenný preto, že bol vynikajúcou pomôckou pre študentov, ktorí sa učili po hebrejsky.

Hodnotu Hutterovho prekladu Biblie si uvedomíme, keď pochopíme, prečo bolo také náročné čítať text v biblickej hebrejčine. Po prvé, hebrejčina používa iný typ písma a po druhé, používa predpony a prípony, pre ktoré je ťažké rozoznať koreň slova. Napríklad hebrejské slovo נפשׁ (prepisované ako nefeš) znamená „duša“. V Ezechielovi 18:4 je toto slovo s predponou ה (ha), ktorá predstavuje určitý člen. Neškolené oko by הנפשׁ (hanefeš) mohlo vnímať ako úplne iné slovo než נפשׁ (nefeš).

Aby Hutter pomohol študentom hebrejčiny, dômyselne použil obrysový a plný typ písma. Koreň slova bol v jeho preklade vytlačený plnými písmenami a predpony a prípony obrysovými písmenami. Pomohol tak študentom, aby ľahko rozoznali koreň hebrejského slova, a uľahčil im štúdium hebrejčiny. V Preklade nového sveta so študijnými poznámkamia sa používa v poznámkach pod čiarou podobný spôsob — prepis koreňa slova je uvedený tučným písmom a predpony a prípony sú uvedené normálnym písmom. Na obrázku je ukážka typu písma použitého v Ezechielovi 18:4 v Hutterovom preklade Biblie a typu písma použitého v poznámke pod čiarou v Preklade nového sveta so študijnými poznámkami k tomu istému veršu.

HEBREJSKÝ PREKLAD NOVÉHO ZÁKONA

V roku 1599 vydal Hutter v Norimbergu preklad Kresťanských gréckych Písiem, známych aj ako Nový zákon, v 12 jazykoch. Je nazývaný Norimberská polyglota. Chcel, aby medzi nimi bola aj hebrejčina. No ako sa vyjadril, hoci by bol za hebrejský preklad „ochotný dať celý majetok“, všetky jeho snahy o nájdenie takéhoto prekladu boli márne.b Preto sa rozhodol, že Nový zákon preloží do hebrejčiny sám. Všetku ostatnú prácu dal bokom a celý preklad dokončil v priebehu jedného roka.

Akú kvalitu mal Hutterov preklad Kresťanských gréckych Písiem do hebrejčiny? Významný znalec hebrejčiny Franz Delitzsch, ktorý žil v 19. storočí, napísal: „V jeho preklade vidieť také pochopenie jazyka, aké je u kresťanov zriedkavé. Stále sa doň oplatí nahliadnuť, pretože sa mu podarilo veľmi presne vystihnúť zmysel textu.“

TRVALÝ VPLYV

Hutter však na tomto preklade nezbohatol, pretože oň nebol veľký záujem. Napriek tomu je jeho práca veľmi dôležitá a ovplyvnila aj ďalšie preklady. Jeho hebrejský preklad Nového zákona revidoval a znovu vydal v roku 1661 William Robertson a v roku 1789 Richard Caddick. Hutter pri prekladaní z pôvodnej gréčtiny preložil tituly Kyrios (Pán) a Theos (Boh) ako „Jehova“ ​(יהוה, JHVH) na miestach, kde sa citovalo z Hebrejských písiem, alebo tam, kde sa podľa neho text vzťahoval na Jehovu. To je veľmi zaujímavé, pretože mnohé preklady Nového zákona neuvádzajú Božie osobné meno. Hutterov preklad je však ďalším dôkazom toho, že Božie meno do Nového zákona patrí.

Keď nabudúce uvidíte Božie meno Jehova v Novom zákone, spomeňte si na prácu Eliasa Huttera a na jeho pozoruhodné hebrejské preklady Biblie.