Pozitívne kroky vedúce k ďalšiemu pokroku
1 Väčšina z nás si už prečítala Ročenku 1992. Keď sme sa z nej dozvedeli, že v roku 1991 bol celosvetový vrchol viac než 4 a štvrť milióna zvestovateľov Kráľovstva v 211 krajinách — teda 6,5-percentný vzrast — nadchlo to naše srdcia. Súčasný vzrast diela Kráľovstva na celom svete určite úžasným spôsobom potvrdzuje spĺňanie Izaiáša 2:2–4 a Micheáša 4:1–4.
2 Napriek tomu, že správa za služobný rok 1992 nie je úplná, jasne vidno, že Jehova tento služobný rok završuje vynikajúcim vzrastom. Pozvanie, aby sa ľudia pripojili k nášmu veľkému medzinárodnému bratstvu, naďalej trvá. Z počtu návštevníkov Pamätnej slávnosti a oblastných zjazdov vidíme, že posolstvo o Kráľovstve počúvajú milióny vnímavých ľudí. Ľudia zo všetkých národov reagujú na inšpirované pozvanie: „Poďte, a vystúpme na Jehovov vrch, k domu Boha Jakobovho; a on nás bude poučovať o svojich cestách a budeme chodiť po jeho chodníkoch.“
3 Buď rozhodnutý robiť pokroky: Jehovova organizácia postupuje vpred. Mnoho nových prúdi na vrch Jehovovho pravého uctievania. Preto je dôležité, aby každý robil pozitívne kroky vedúce k ďalšiemu duchovnému pokroku a zároveň sa snažil pomáhať v ňom novým. Naliehavosť pokroku je obsiahnutá vo výroku, že tí, ktorí reagujú na pozvanie vystúpiť na Jehovov vrch, hovoria druhým: „Poďte!“ Apoštol Ján zapísal niečo podobné v Zjavení 22:17: „A duch a nevesta hovoria: ‚Príď!‘ A každý, kto počuje, nech povie: ‚Príď!‘“
4 Ježiš ukázal, ako sa má toto pozvanie predkladať. Keď ľudia reagovali na jeho učenie, pozýval ich, aby sa podieľali na jeho službe a učil ich, ako to majú robiť. (Mat. 4:19; 10:5–7, 11–14) Z účinných metód, ktoré používal, sa jeho učeníci učili, keď ho sprevádzali a pozorovali, čo a ako robí. Potom vykonávali svoju službu podľa jeho vzoru. Jeho metódy si osvojili tak dobre, že ich smelé vydávanie svedectva pútalo pozornosť odporcov, ktorí ich jasne rozpoznali ako Ježišových učeníkov. Skutky 4:13 hovoria: „Keď videli Petrovu a Jánovu otvorenosť... poznali na nich, že chodili s Ježišom.“
5 Skôr, než sa Ježiš vrátil do neba, dal svojim učeníkom príkaz, aby pokračovali v kresťanskej službe, teda aby robili nových učeníkov a vyučovali ich presne tak, ako boli sami vyučovaní. Podľa záznamu v Matúšovi 28:19, 20 Ježiš prikázal: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov... učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ A aby ukázal, že chce, aby sa v tom pokračovalo až do dnešnej doby, dodal toto uistenie: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“
6 Praví učeníci Ježiša Krista neprestali počúvať jeho pokyny, aby nových učeníkov učili všetko, čo prikázal. Vynikajúci vzrast celosvetového zboru Jehovových svedkov však vyžaduje, aby sme brali do úvahy zvláštne potreby novopokrstených členov zboru a nepokrstených zvestovateľov, ako aj ľudí, ktorí s nami študujú Bibliu a ktorí možno začali pravidelne navštevovať zborové zhromaždenia.
7 Začiatkom služobného roku 1992 bol približne každý deviaty zvestovateľ činný v službe iba jeden rok. Okrem toho každý šiesty zvestovateľ sa na službe zúčastňoval maximálne tri roky a každý štvrtý nie viac ako päť rokov. Aj keď mnohí noví urobili znamenité pokroky odvtedy, čo sa stali členmi zboru, ďalšia pomoc v niektorých oblastiach by nepochybne urýchlila ich duchovný pokrok.
8 Hebrejom 6:1 povzbudzuje všetkých, aby ‚usilovne speli k zrelosti‘. Kresťanská zrelosť neznamená len odovzdávanie správy zo služby. Znamená pokroky v osobnom štúdiu a v pravidelnej návšteve zhromaždení a taktiež horlivú účasť na zvestovateľskej službe. Patrí k nej tiež pomoc druhým v poznávaní pravdy, ktorá vedie k záchrane. Musíme zlepšovať svoju obratnosť v ‚rozhovoroch z Písma‘. (Sk. 17:2) Rast k zrelosti vyžaduje čas a do značnej miery závisí od našej osobnej zbožnej oddanosti a od toho, ako získavame praktické skúsenosti v službe. Hĺbka našej zbožnej oddanosti síce závisí od nás, ale je múdre dovoliť iným zrelým bratom a sestrám, aby nám pomáhali získať praktické skúsenosti. Môžeme sa učiť z ich skúseností, najmä vo zvestovateľskej službe. Nemusíme sa všetko učiť zo svojich vlastných pokusov a omylov.
9 Pomoc tým, ktorí nemajú skúsenosti: Vzor pre poskytovanie pomoci bol stanovený v začiatkoch kresťanského zboru. Ježiš svojich učeníkov poučoval. (Mar. 3:14; Luk. 9:1; 10:1) Oni zase vyučovali druhých. Timotej dostával zvláštne povzbudenie a pomoc od apoštola Pavla a učeník Apollo robil pokroky za osobnej pomoci Akvilu a Priscilly, ktorí boli skúsenejší. (Sk. 18:24–27; 1. Kor. 4:17) Dnešní zrelí členovia kresťanského zboru sa riadia týmito príkladmi, vyučujú a povzbuzujú menej skúsených, najmä nových a mladých. Ako hovorí Rimanom 15:1, 2: „Avšak my, ktorí sme silní, mali by sme niesť slabosti tých, ktorí nie sú silní.“
10 Rodičia majú zodpovednosť podniknúť pozitívne kroky, ktorými pomáhajú svojim deťom v duchovnom pokroku. K tomu patrí viesť rodinné štúdium, učiť deti osobne študovať, pravidelne navštevovať zhromaždenia a podieľať sa na nich a prakticky uplatňovať to, čo sa naučili. (Ef. 6:4; 1. Tim. 5:8) Predovšetkým vedúci zborového štúdia knihy by sa mali ujať vedenia tak, že robia opatrenia, aby všetkým vo svojej skupine štúdia knihy a zvestovateľskej služby pomáhali v duchovnom pokroku. Dozorca služby a ostatní starší, ako aj služobní pomocníci a iní členovia zboru môžu tiež pomáhať.
11 Poskytuj, čo je potrebné: Možno bude treba pomáhať len v jednej oblasti kresťanskej činnosti, napríklad v osobnom štúdiu. Niekto možno potrebuje radu, ako si urobiť praktický študijný plán. Iný by mohol potrebovať pomoc pri príprave komentárov alebo úloh na zhromaždenia. Ďalší sa azda potrebujú naučiť, ako skúmať biblické námety.
12 Mnohí noví potrebujú pomoc vo zvestovateľskej službe. Niektorý zvestovateľ možno chce účinnejšie slúžiť z domu do domu, vykonávať dodatočné návštevy alebo zavádzať či viesť biblické štúdium. Možno postačí niekoľko schôdzok na nacvičovanie s použitím úvodov a spôsobov vydávania svedectva odporúčaných v knihe Rozhovory alebo v Našej službe Kráľovstva. Inokedy možno niekto potrebuje len určité podnety, ako si vytvoriť praktický časový plán zvestovateľskej služby, a pomoc v tom, ako ho má dodržiavať. Keď si presne naplánujete spoluprácu s tými, čo potrebujú pomoc, umožní im to priblížiť sa ku konkrétnym cieľom.
13 Božie slovo nás povzbuzuje, aby sme svoj duchovný pokrok dali najavo i druhým. Túto radu dal Pavol svojmu spolupracovníkovi Timotejovi. (1. Tim. 4:15) V súlade s týmto povzbudením apoštol zdôraznil, že je nutné cvičiť sa, či už ide o súťaž v atletických pretekoch, alebo o úspešné zápolenie v duchovnom boji. (1. Kor. 9:24–27; 2. Kor. 10:5, 6) Mali by sme rýchlo uplatňovať všetko, čo sa učíme o Božej vôli, takže pozorovatelia v nás uvidia živé príklady pravej kresťanskej viery. Podobne by sme mali robiť pokroky v umení vyučovať druhých, aby sa stali oddanými učeníkmi Ježiša Krista. — Jak. 1:22–25; 1. Tim. 4:12–16.
14 Pokroky vedú k vytrvalosti v skúškach: Aj Ježiš Kristus získal cenné poučenie z toho, čo vytrpel. (Heb. 5:8) Môžeme ho získať aj my. Duchovný pokrok rastie podľa toho, či zaujímame pozitívny postoj odporúčaný v Jakubovi 1:2, 3: „Považujte to len za radosť, moji bratia, keď sa stretávate s rôznymi skúškami, lebo istotne viete, že tá vyskúšaná akosť vašej viery spôsobuje vytrvalosť.“ Aj keď musíme bojovať s vleklou chorobou, hospodárskymi ťažkosťami, so životom v rozdelenej domácnosti, s odporom v obvode alebo s inými nepriaznivými okolnosťami, máme uistenie od Jehovu, že s jeho pomocou to môžeme všetko prekonať a naďalej robiť pokroky v pravom uctievaní Jehovu. (1. Kor. 10:13; 2. Kor. 12:9; 1. Pet. 5:8–11) Úspech dosiahneme, keď za každých okolností budeme so stálosťou ‚hovoriť sväté Božie vyhlásenia a slúžiť ako závislí od sily, ktorú zaobstaráva Boh, aby bol tak vo všetkom oslavovaný Boh prostredníctvom Ježiša Krista‘. — 1. Pet. 4:11.
15 Prijímaj pomoc na ceste k ďalším pokrokom: Keď potrebuješ pomoc, aby si mohol robiť ďalšie duchovné pokroky, ochotne ju prijmi od skúsenejšieho člena zboru. Aj keby za tebou nikto neprišiel, aby ti ponúkol pomoc, nepripusť, aby ťa tvoja hanblivosť pripravila o príležitosť získať pomoc. Požiadaj o ňu. S voľnosťou vyhľadaj pomoc u niektorých skúsených osôb v zbore. Alebo azda môžeš o potrebnú pomoc požiadať vedúceho tvojej skupiny zborového štúdia knihy, dozorcu služby alebo iného staršieho. — Porovnaj 1. Mojžišovu 32:26; Matúša 7:7, 8.
16 Je to istotne jedinečná prednosť patriť do stále sa rozrastajúceho medzinárodného „veľkého zástupu“, ktorý prúdi na Jehovov vrch čistého uctievania. (Zjav. 7:9) Prednosťou je aj pozývať druhých, aby tam vystupovali s nami. Kiež s úprimným ocenením robíme pozitívne kroky vedúce k ďalším pokrokom, duchovne budujeme sami seba a zo všetkých síl pomáhame druhým, aby spoločne s nami robili pokroky v službe Jehovovi.