„Predmetom nenávisti všetkých národov“
1 V nedávnych rokoch sme sa všetci radovali, keď sme počuli vzrušujúce správy o úžasných požehnaniach, ktoré zažíva Jehovov ľud na celom svete. Legalizácia diela v Malawi po 26 rokoch brutálneho útlaku nám vohnala do očí slzy radosti. S úľavou sme si vydýchli, keď sme boli svedkami zrútenia bezbožného komunizmu vo Východnej Európe, čo viedlo k tomu, že doslova tisíce našich bratov boli oslobodené spod jeho utláčajúceho jarma. So záujmom sme úzkostlivo sledovali, ako bola naša sloboda uctievania napadnutá v Grécku; jasali sme, keď sme dosiahli prenikavé víťazstvo na najvyššom súde v Európe. Potešili nás správy o veľkom rozšírení odbočiek Spoločnosti, čím bola umožnená výroba obrovského množstva literatúry pre ľudí hľadajúcich pravdu. Museli sme žasnúť, keď sme sa dozvedeli, že na zjazde v Kyjeve (Ukrajina) bolo pokrstených viac ako 7400 osôb. Áno, tieto dramatické pokroky v diele Kráľovstva pozdvihli nášho ducha do nových výšok!
2 Hoci máme veľký dôvod na radosť, musíme si dávať pozor, aby sme sa príliš nerozjasali. Rad priaznivých správ by nás mohol priviesť k záveru, že odpor voči dobrému posolstvu sa láme a že Jehovov ľud začína byť vo svete prijímaný. Také zmýšľanie môže byť klamné. Hoci sme v daktorých krajinách získali niektoré uspokojivé víťazstvá a dosiahli určitý úspech v oslabovaní prekážok kladených dobrému posolstvu, nesmieme zabudnúť, že náš základný vzťah voči svetu zostáva nezmenený. Ako nasledovníci Ježiša nie sme „časťou sveta“. Preto budeme určite „predmetom nenávisti všetkých národov“. (Ján 15:19; Mat. 24:9) Kým trvá tento systém vecí, nič nezmení základné pravidlo, že „všetci tí, čo si želajú žiť v zbožnej oddanosti v spoločenstve s Kristom Ježišom, budú takisto prenasledovaní“. — 2. Tim. 3:12.
3 Stránky dejín potvrdzujú pravdivosť tohto varovania. Hoci Ježiš, Zakladateľ kresťanstva, vydal úžasné svedectvo pred mocnými vládcami a ich poddanými, denne bol potupovaný a sústavne bol v nebezpečenstve, že bude usmrtený. Aj jeho apoštoli, hoci pomohli mnohým stať sa učeníkmi, podieľali sa na písaní Kresťanských gréckych Písiem a prejavovali zázračný dar ducha, boli takisto nenávidení a zle sa s nimi zaobchádzalo. Väčšina ľudí, napriek dobrému správaniu kresťanov a ich láske k blížnemu, považovala všetkých kresťanov za opovrhnutiahodnú „sektu“, ,proti ktorej sa všade hovorí‘. (Sk. 28:22) Hoci dnes Jehova úžasným spôsobom používa celosvetový kresťanský zbor, aby vykonal jeho vôľu, tento zbor sa neustále stretáva s odporom a osočovaním od každej zložky tohto zlého systému vecí. Nie je dôvod očakávať, že tento odpor ustane.
4 V prvom storočí Satan rôznymi spôsobmi prenasledoval Ježišových učeníkov. Nenávistní odporcovia hovorili jednoznačné lži, ktoré stavali učeníkov do zlého svetla. (Sk. 14:2) Snažili sa ich zastrašiť zlomyseľnými hrozbami. (Sk. 4:17, 18) Rozhnevané zástupy sa ich snažili umlčať. (Sk. 19:29–34) Boli väznení bez opodstatnenej príčiny. (Sk. 12:4, 5) Prenasledovatelia sa často uchyľovali k fyzickému násiliu. (Sk. 14:19) V niektorých prípadoch boli nevinní ľudia úmyselne zavraždení. (Sk. 7:54–60) Apoštol Pavol osobne zniesol vlastne všetky tieto formy zlého zaobchádzania. (2. Kor. 11:23–27) Odporcovia pohotovo využívali každú príležitosť prekaziť kazateľské dielo a spôsobiť utrpenie týmto verným pracovníkom.
5 Dnes Satan používa podobné taktiky. Šíria sa nehorázne lži, ktoré nás klamne predstavujú ako falošnú sektu alebo kult. V niektorých krajinách úrady vyhlásili našu literatúru za rozvratnícku a zakázali ju. Naša úcta k svätosti krvi je verejne zosmiešňovaná a napádaná. V štyridsiatych rokoch rozhnevané davy, popudené spornou otázkou zdravenia zástavy, útočili na našich bratov, spôsobovali im zranenia a ničili ich majetok. Tisíce boli pre svoju neutralitu poslané do väzenia. V krajinách s totalitnou vládou boli naši bratia falošne obviňovaní z podvratnej činnosti, čo viedlo k tomu, že stovky bratov boli surovo mučené a zabíjané vo väzniciach a koncentračných táboroch. Útlak bol nemilosrdný, čím sa jasne ukázalo, že sme predmetom nenávisti bez opodstatnenej príčiny. — Pozri Proclaimers, 29. kapitola, angl.
6 Čo skrýva budúcnosť? Hoci Jehovov ľud môže z času na čas urobiť určitý krok vpred a zmierniť tlak v niektorej časti sveta, celková situácia zostáva rovnaká. Diabol je stále rozhnevaný nad svojím ponížením v roku 1914. Vie, že má krátky čas. Ako sa približuje veľké súženie, jeho zúrivý hnev bude istotne rásť. Úplne sa pohrúžil do vojny proti Kráľovi, Kristovi Ježišovi, dosadenému na trón, a je rozhodnutý bojovať až do konca. On i jeho démoni si môžu vylievať svoj hnev len na Jehovovom ľude tu na zemi, ktorý verne ‚zachováva Božie prikázania a koná dielo vydávania svedectva pre Ježiša‘. — Zjav. 12:12, 17.
7 Keď sa teda pozeráme do budúcnosti, musíme byť realistickí vzhľadom na to, čo možno očakávať. Nie je dôvod nazdávať sa, že Diabol ustúpi alebo že sa vzdá. Nenávisť voči nám, ktorú vštepil do tohto sveta, môže vzbĺknuť v ktoromkoľvek čase a na ktoromkoľvek mieste. V mnohých krajinách bola naša sloboda kázať zaistená až po dlhom boji. Táto sloboda môže byť veľmi krehká, lebo ju môže podporovať len nejaký súčasný priaznivo naklonený vládca alebo nepopulárny zákon. Za noc sa môže uskutočniť dramatický prevrat a priniesť so sebou chaos a bezohľadné porušovanie ľudských práv.
8 Momentálny úspech a sloboda, z ktorých sa tešíme v niektorých krajinách, sa môžu nečakane skončiť a naši bratia môžu byť vystavení takému istému zlému zaobchádzaniu, akým trpeli v minulosti. Neopovážime sa nechať sa ukolísať tak, aby sme prejavovali ducha nezáujmu alebo ľahostajnosti a mysleli si, že naši nepriatelia sú premožení. Nenávisť tohto sveta sa nemusí vždy prejaviť v plnej miere, ale naďalej je hlboká. Všetko v Božom Slove poukazuje na to, že s približujúcim sa koncom odpor sveta bude silnieť, nie ustávať. Preto musíme byť na stráži a dávať najavo, že sme „obozretní ako hady, a pritom nevinní ako holubice“. (Mat. 10:16) Mali by sme si uvedomovať, že až do konca budeme musieť ,tvrdo bojovať‘ a že vytrvalosť je kľúčom k nášmu prežitiu. — Júda 3; Mat. 24:13.
9 V časti sveta, kde žijeme, sa môže dielu dariť bez nejakej nápadnej zábrany zo strany odporcov. To by mohlo spôsobiť, že by sme pochybovali o tom, že je dajaký dôvod, pre ktorý by sme tomu mali venovať vážnu pozornosť. Je však potrebné byť ostražití. Okolnosti sa môžu rýchlo zmeniť. Odporcovia môžu bez výstrahy využiť nejakú spornú otázku a použiť ju proti nám. Odpadlíci sústavne vyhľadávajú dajaký dôvod na sťažnosť. Rozhnevaní duchovní, ktorí sa cítia ohrození naším dielom, nás môžu verejne odsúdiť. Naše plány postaviť sálu Kráľovstva v mieste, kde žijeme, môžu rozprúdiť spor, ktorý znepokojí celé okolie. V tlači sa môžu objaviť poburujúce vyhlásenia, ktoré nás stavajú do zlého svetla. Popredné miestne osobnosti môžu zámerne skresliť informácie o nás a spôsobiť tak, že susedia budú nepriateľskí, keď u nich zazvoníme. Dokonca aj milovaní členovia našej vlastnej domácnosti sa môžu stať podráždenými a prenasledovať nás. Je teda potrebné byť na stráži a uvedomovať si, že nepriateľstvo sveta je veľmi živé a môže kedykoľvek vypuknúť.
10 Ako by nás to malo ovplyvniť? To všetko priamo ovplyvňuje naše zmýšľanie a náš pohľad na budúcnosť. V akom smere? Malo by nás to naplniť obavami a strachom, pokiaľ ide o to, čo ešte možno musíme zniesť? Mali by sme spomaliť v našom kazateľskom diele, pretože niektorých ľudí v mieste, kde žijeme, to znepokojuje? Jestvuje nejaký pádny dôvod pre to, aby sme sa cítili pobúrení, keď sme nespravodlivo osočovaní? Musí nás drsné zaobchádzanie obrať o radosť zo služby Jehovovi? Je niečo neisté v súvislosti s tým, aký bude výsledok? Nie, v žiadnom prípade! Prečo nie?
11 Nikdy nesmieme stratiť zo zreteľa skutočnosť, že posolstvo, ktoré hlásame, nepochádza od nás, ale od Jehovu. (Jer. 1:9) Máme záväzok dbať na nabádanie: „Vzývajte jeho meno. Oznamujte jeho počínanie medzi národmi... po celej zemi.“ (Iz. 12:4, 5) Jehova toleroval zlé zaobchádzanie so svojím ľudom zo zvláštneho dôvodu, totiž, ,aby sa jeho meno oznámilo po celej zemi‘. (2. Mojž. 9:16) Konáme dielo, ktoré nariadil Jehova, a on je ten, ktorý nám dáva odvahu hovoriť otvorene so smelosťou. (Sk. 4:29–31) To je to najdôležitejšie, najužitočnejšie a najnaliehavejšie dielo, ktoré sa môže vykonávať v týchto posledných dňoch starého systému.
12 Toto poznanie nám dáva odvahu zaujať pevný postoj, keď odporujeme Satanovi a tomuto svetu. (1. Petra 5:8, 9) Vedomie, že Jehova je s nami, nás robí ,odvážnymi a silnými‘ a rozptyľuje akýkoľvek dôvod na strach pred našimi prenasledovateľmi. (5. Mojž. 31:6; Heb. 13:6) Hoci sa vždy, keď nás ohrozujú odporcovia, budeme snažiť byť taktní, rozumní a rozvážni, jasne dáme najavo, že keď je napadnuté naše uctievanie, sme rozhodnutí „ako vládcu... viac poslúchať Boha ako ľudí“. (Sk. 5:29) Keď je primeraná príležitosť hovoriť otvorene na našu obhajobu, urobíme to. (1. Petra 3:15) Avšak nebudeme strácať čas dohadovaním sa zo zatvrdilými protivníkmi, ktorých jediným záujmom je poškodiť našu povesť. Namiesto toho, aby sme sa rozhnevali alebo sa snažili odplácať, keď nás osočujú alebo falošne obviňujú, jednoducho ich ,necháme tak‘. — Mat. 15:14.
13 Naša vytrvalosť v skúškach Jehovu teší. (1. Petra 2:19) Akú cenu musíme platiť za toto schválenie? Musíme sa zmieriť so službou bez radosti, pretože sme nenávidení a zažívame odpor? Vôbec nie! Jehova sľubuje, že odmení našu poslušnosť „radosťou a pokojom“. (Rim. 15:13) Napriek ťažkému utrpeniu Ježiš zostal šťastný pre „radosť, ktorá mu bola predložená“. (Hebr. 12:2) To isté platí o nás. Pretože odmena za našu vytrvalosť je taká veľká, sme podnecovaní ,plesať a poskakovať radosťou‘, aj keď znášame zarmucujúce skúšky. (Mat. 5:11, 12) Aj v nepriaznivých časoch je táto radosť sama osebe dôvodom pre vzdávanie chvály a cti Jehovovi pri podpore posolstva o Kráľovstve.
14 Je niečo neisté v súvislosti s konečným výsledkom, niečo, čo by nám dávalo dôvod na obavy alebo na to, aby sme boli nerozhodní? Nie, o výsledku konfliktu medzi Jehovovou organizáciou a Satanovým svetom bolo rozhodnuté už dávno. (1. Jána 2:15–17) Bez ohľadu na intenzitu alebo veľkosť odporu nám Jehova dá víťazstvo. (Iz. 54:17; Rim. 8:31, 37) Aj keď sme skúšaní v plnej miere, nič nám nemôže zabrániť prijať odmenu. Nemáme žiaden dôvod, aby sme ,sa o niečo úzkostlivo starali‘, pretože Jehova nám ako odpoveď na naše pokorné prosby poskytol pokoj. — Fil. 4:6, 7.
15 A tak ďakujeme Jehovovi zakaždým, keď počujeme správy o tom, že naši bratia boli oslobodení od prenasledovania alebo získali slobodu kázať v oblastiach, kde boli v minulosti obmedzovaní. Radujeme sa, keď meniace sa okolnosti otvárajú nové príležitosti pre tisíce úprimných ľudí, aby prišli do kontaktu s posolstvom o Kráľovstve. Sme naozaj vďační, keď sa Jehova rozhodne dať nám víťazstvo v konfliktných situáciách s nenávistnými odporcami. Vieme, že požehná a podporí naše dielo v každom ohľade, v ktorom je to potrebné, aby vyvýšil svoj dom pravého uctievania a dal „žiaducim“ ľuďom zo všetkých národov príležitosť vojsť. — Hag. 2:7; Iz. 2:2–4.
16 Zároveň si plne uvedomujeme, že náš nepriateľ, Satan, je veľmi mocný a bude nám naďalej silno odporovať až do samého konca. Jeho útoky môžu byť otvorené a nápadné, alebo môžu byť nenápadné a ľstivé. Prenasledovanie môže náhle prepuknúť na miestach, kde sme v minulosti poznali len pokoj. Zlí odporcovia môžu byť zlomyseľní a neúprosní v snahách nespravodlivo nás utláčať. V patričnom čase títo všetci jasne spoznajú, že sú ,bojovníci proti Bohu‘, a On ich zničí. (Sk. 5:38, 39; 2. Tes. 1:6–9) Zatiaľ, bez ohľadu na to, čo musíme zniesť, sme rozhodnutí zostať pevní v lojálnej službe Jehovovi a v kázaní posolstva o Kráľovstve. Sme najšťastnejší ľud na tvári zeme, lebo vieme, že ,keď budeme schválení, prijmeme korunu života‘. — Jak. 1:12.