Ďalej napredujme podľa poriadneho postupu
1 Apoštol Pavol mal k zboru vo Filipi, na ktorého vzniku sa podieľal, zvláštnu náklonnosť. Bol im vďačný za láskavé opatrenia v hmotnom ohľade a hovoril o nich ako o dobrom príklade. — 2. Kor. 8:1–6.
2 Podnetom pre Pavlov list Filipanom bola hlboká láska. Kniha Insight (Hlbší pohľad) v 2. zväzku, na strane 631 uvádza: „V celom liste povzbudzuje filipský zbor, aby pokračoval vo svojom znamenitom spôsobe počínania — aby sa snažili o väčšiu rozlišovaciu schopnosť a s istým zovretím držali Slovo života, aby nadobúdali silnejšiu vieru a nádej na cenu, ktorá má prísť.“ Filipania reagovali vrúcne, čo utužilo puto lásky medzi nimi a apoštolom. Pre nás dnes nadobúdajú Pavlove slová zvláštny význam, a to nám poskytuje pádny dôvod na to, aby sme starostlivo uvažovali o jeho radách, najmä o slovách uvedených v liste Filipanom 3:15–17.
3 Základom je zrelé zmýšľanie: V liste Filipanom 3:15 píše Pavol ako muž s rokmi skúseností. Uznával duchovný pokrok Filipanov, a preto ich oslovoval ako zrelých kresťanov so správnym spôsobom zmýšľania. Kým bude ich zmýšľanie odrážať pokoru a ocenenie, aké prejavoval Ježiš, budú stále ,bezúhonnými a nevinnými, Božími deťmi bez poškvrny, a budú pevným zovrením držať slovo života‘. (Fil. 2:15, 16) Keď čítame Pavlove slová, mali by sme cítiť, že hovorí k nám. Tak budeme vrúcne túžiť mať rovnaké zmýšľanie, aké mal Ježiš, a prejavovať pokorné ocenenie pre svoje výsady. Aj naďalej sa budeme obracať na Jehovu v modlitbe a prosiť ho o pomoc v tejto či inej záležitosti. — Fil. 4:6, 7.
4 Ako naznačuje list Filipanom 3:16, všetci by sme sa mali snažiť robiť pokroky. Slovo „pokrok“ znamená „pohybovať sa vpred, napredovať“. Ľudia, ktorí sú pokrokoví, sa „zaujímajú o nové myšlienky, zistenia alebo príležitosti“. Pavol chcel, aby Filipania pochopili, že kresťanstvo nikdy nestagnuje a že tí, ktorí ho vyznávajú, musia ísť stále dopredu. Ich pokrokový duch sa bude prejavovať ochotou skúmať sa, uznať svoje slabosti a siahať po príležitostiach robiť viac alebo zlepšovať kvalitu toho, čo robia. Jehovova pozemská organizácia dnes stále ide pokrokovo vpred a stále rozširuje škálu svojej činnosti a svojho porozumenia Božieho Slova. Každý z nás s ňou musí držať krok, využívať všetky jej opatrenia a plne sa zúčastňovať na jej diele.
5 Pokrok si vyžaduje poriadny postup: Pavol pokračoval nabádaním svojich bratov, aby ,chodili ďalej poriadne podľa toho istého postupu‘. (Fil. 3:16, Reference Bible) Byť poriadnym si od nás vyžaduje, aby sme vyhradili osobám alebo veciam správne miesto v ich vzájomnom vzťahu a aby sme sa dobre správali. Kresťania vo Filipi si zachovali správne miesto, keď zostali v úzkom vzťahu k Jehovovej organizácii i k sebe navzájom. Ich život bol riadený zákonom lásky. (Ján 15:17; Fil. 2:1, 2) Pavol ich nabádal, aby ,sa správali spôsobom hodným dobrého posolstva‘. (Fil. 1:27) Dnes je pre kresťanov rovnako dôležité byť poriadni a mať znamenité správanie.
6 Postup je obvyklý spôsob vykonávania nejakej zavedenej činnosti. Je preto úzko spojený s tým, že človek robí veci zo zvyku. Mať svoj postup môže byť pre nás výhodné, lebo sa nemusíme zastavovať a uvažovať pri rozhodovaní o ďalšom kroku — máme už stanovený určitý vzor, ktorého sa držíme silou zvyku.
7 Poriadny teokratický postup sa skladá zo zvykov, ktoré sú správne, užitočné, zbožné — s cieľom duchovne sa budovať, pomáhať druhým a, ak je to možné, robiť viac v Jehovovej službe. Úspech v dosahovaní týchto cieľov si vyžaduje stanovenie a zachovanie postupu, ktorého súčasťou je osobné štúdium, pravidelná účasť na zhromaždeniach a účasť na kazateľskom diele.
8 Základné zložky poriadneho postupu: Jednou takou zložkou je „presné poznanie a plná rozlišovacia schopnosť“. (Fil. 1:9) Osobné štúdium prehlbuje našu vieru, posilňuje naše ocenenie pre pravdu a motivuje nás k znamenitým skutkom. Niektorí však zistili, že je ťažké byť dôsledným vo svojich študijných návykoch. Jednou z hlavných uvádzaných príčin je nedostatok času.
9 Užitočnosť každodenného čítania Biblie sa ani nedá dostatočne zdôrazniť. Biblické poučovanie je „užitočné“ v každom ohľade. (2. Tim. 3:16, 17) Ako si v našom každodennom postupe môžeme nájsť čas na štúdium Biblie? Niektorí zistili, že môžu vstať každé ráno o niekoľko minút skôr, keď majú čerstvú myseľ. Iní zisťujú, že je lepšie, keď čítajú niekoľko minút pred tým, ako idú večer spať. Manželky, ktoré sú v priebehu dňa doma, si možno vyhradia trocha času popoludní, skôr ako ostatní prídu domov z práce alebo zo školy. Okrem pravidelného čítania Biblie si niektorí do svojho týždenného študijného postupu zaradili čítanie knihy Hlásatelia.
10 Keď si stanovujeme nové zvyky, je dosť možné, že sa dostanú do rozporu s našimi predošlými zvykmi. V minulosti sme možno mali sklon dovoliť, aby činnosti, ktoré neboli nevyhnutné, pohltili náš čas. Odpútať sa od takých zaužívaných spôsobov nie je ľahké. Nikto nám nebude diktovať, aké máme mať študijné návyky; nevyžaduje sa od nás ani to, aby sme vykazovali, čo v tomto ohľade robíme. Dôslednosť v našich študijných návykoch vo veľkej miere závisí od toho, ako si ceníme „dôležitejšie veci“, a tiež od našej ochoty vykupovať si „príhodný čas“, aby sme z nich načerpali úžitok. — Fil. 1:10; Ef. 5:16.
11 Kresťanské zhromaždenia hrajú životne dôležitú úlohu v našom duchovnom pokroku, lebo sú zdrojom potrebného poučenia a povzbudenia. Návšteva zhromaždení je teda ďalšou podstatnou časťou nášho poriadneho postupu. Pavol vyzdvihoval dôležitosť navštevovania zhromaždení. Nie je to otázka voľby, v ktorej by sa mal každý rozhodnúť podľa toho, čomu dáva prednosť. — Hebr. 10:24, 25.
12 Ako sa môže poriadnosť prejaviť vtedy, keď si zostavujeme svoj týždenný plán činnosti? Niektorí plánujú v určitom čase sa venovať osobným záujmom a potom sa snažia niekam vtesnať zhromaždenia; ale to by malo byť presne naopak. Našim týždenným zhromaždeniam by malo byť vyhradené prvoradé miesto a ďalšie činnosti by sa mali plánovať popri nich.
13 Pravidelná účasť na zhromaždeniach si vyžaduje dobré plánovanie a spoluprácu v rodine. Cez pracovné dni je väčšina z nás veľmi zaneprázdnená, a tak sa často ocitáme v časovej tiesni. To znamená, že ak je to možné, večeru treba naplánovať dostatočne zavčasu, aby rodina mala dostatok času najesť sa, vychystať sa a prísť na zhromaždenie ešte pred začiatkom. Na tomto cieli môžu členovia rodiny spolupracovať rozličnými spôsobmi.
14 Ak máme ďalej napredovať podľa poriadneho postupu, je nevyhnutná aj pravidelná zvestovateľská služba. Všetci si jasne uvedomujeme svoju vážnu zodpovednosť kázať posolstvo o Kráľovstve. To je to, čo nás robí Jehovovými svedkami. (Iz. 43:10) Keďže je to to najnaliehavejšie a najužitočnejšie dielo, aké sa dnes vykonáva, nie je možné, aby sme sa naň pozerali ako na príležitostnú časť nášho postupu. Pavol nabádal: „Vždy obetujme Bohu obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k jeho menu.“ — Hebr. 13:15.
15 Keď si plánujeme činnosť na každý týždeň, určitý konkrétny čas by sme si mali vyhradiť na zvestovateľskú službu. Zbor pravdepodobne niekoľkokrát za týždeň organizuje schôdzky pred službou; stačí sa len rozhodnúť, ktoré z nich môžeme podporiť. Bolo by dobré snažiť sa podieľať na každom odvetví služby, napríklad na službe z domu do domu s časopismi a s inou literatúrou, na vykonávaní opätovných návštev a vedení biblických štúdií. Môžeme si vopred naplánovať i neformálne vydávanie svedectva, a to tak, že budeme so sebou nosiť literatúru a budeme rýchlo reagovať na príležitosti nadviazať rozhovor. Keďže obyčajne vychádzame do služby s inými, musíme sa ich opýtať, aký majú časový plán, aby sme sa mohli dohodnúť tak, že to bude obidvom vyhovovať.
16 Svoj postup, pokiaľ ide o kázanie, by sme si mali zachovať i napriek nezáujmu v obvode. Už dopredu vieme, že priaznivo zareaguje len málo ľudí. (Mat. 13:15; 24:9) Ezechiel dostal poverenie kázať ľuďom, ktorí boli ,spurní, nehanební a tvrdého srdca‘. Jehova sľúbil, že Ezechielovi pomôže a urobí jeho „čelo práve také tvrdé ako ich čelá“, to znamená „ako diamant, tvrdšie ako kremeň“. (Ezech. 2:3, 4; 3:7–9) Pravidelný postup, čo sa týka služby, si preto vyžaduje vytrvalosť.
17 Dobré príklady hodné napodobňovania: Väčšina z nás si vo zvestovateľskej službe počína lepšie, keď sa niekto v tomto smere ujíma vedenia. Pavol a jeho spoločníci dali dobrý príklad a nabádali druhých, aby ho napodobňovali. (Fil. 3:17) Pavlov postup zahrnoval všetky zložky potrebné na to, aby bol stále duchovne silný.
18 Aj dnes sme požehnaní vynikajúcimi príkladmi. V liste Hebrejom 13:7 Pavol nabádal: „Pamätajte na tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia... a pozorne sledujúc, ako sa prejavuje ich správanie, napodobňujte ich vieru.“ Pravdaže, naším Vzorom je Kristus, ale môžeme napodobňovať vieru, ktorú prejavujú tí, čo sa ujímajú vedenia. Podobne ako Pavol si starší musia uvedomovať potrebu byť dobrým príkladom pre druhých. Hoci ich osobné okolnosti môžu byť rôzne, každý by mal byť schopný ukázať, že zachováva poriadny postup, keď kladie záujmy Kráľovstva na prvé miesto. Aj popri svetských a rodinných povinnostiach by starší mali mať pevne zakorenené návyky v osobnom štúdiu, v návšteve zhromaždení a v tom, že sa ujímajú vedenia vo zvestovateľskej službe. Keď budú starší dokazovať, že ,znamenitým spôsobom vedú svoju domácnosť‘, všetci v zbore budú povzbudzovaní, aby ďalej chodili podľa poriadneho postupu. — 1. Tim. 3:4, 5.
19 Ciele do nového služobného roku: Začiatok nového služobného roku je vhodný čas na to, aby sme uvažovali o svojom osobnom postupe. Čo ukazuje spätný pohľad na našu činnosť za posledný rok? Zachovali sme si, alebo možno zlepšili, úroveň svojej činnosti? Možno sme boli dôkladnejší v osobnom štúdiu. Možno sme navštevovali zhromaždenia pravidelnejšie alebo sme zväčšili svoju účasť na zvestovateľskej službe, keď sme sa prihlásili do pomocnej priekopníckej služby. Možno by sme vedeli poukázať na konkrétne skutky kresťanskej láskavosti, ktoré sme vykonali v prospech iných v našom zbore alebo v našej rodine. Ak je to tak, môžeme sa tešiť, že sme chodili spôsobom, ktorý sa páči Bohu, a máme dobrý dôvod na to, aby sme „to tak robili naďalej ešte plnšie“. — 1. Tes. 4:1.
20 Ale čo ak bol náš postup v nejakom ohľade nedôsledný alebo sporadický? Ako nás to duchovne ovplyvnilo? Bol náš pokrok z nejakého dôvodu brzdený? Prvým krokom k zlepšeniu je prosba o Jehovovu pomoc. (Fil. 4:6, 13) Porozprávaj sa o svojich potrebách s ostatnými členmi rodiny a požiadaj ich o pomoc v úprave niektorých častí tvojho postupu. Ak máš problémy, požiadaj o pomoc starších. Ak sa vytrvalo usilujeme a reagujeme na Jehovovo vedenie, môžeme si byť istí, že nebudeme „ani nečinní, ani neplodní“. — 2. Petra 1:5–8.
21 Chodiť podľa poriadneho postupu vedie k požehnaniam, ktoré určite stoja za námahu. Keď ste sa rozhodli, že budete napredovať podľa poriadneho postupu, „neponevierajte sa pri tom, čo robíte. Buďte zanietení duchom. Slúžte ako Jehovovi otroci.“ (Rim. 12:11) — Ďalší podrobný rozbor tohto námetu pozri v Strážnej veži č. 20 z roku 1985, strany 15–22.