Nezdržali sa, aby nevydávali svedectvo
1 Naše meno, Jehovovi svedkovia, nás identifikuje a ukazuje, akou činnosťou sa zaoberáme. Vydávame svedectvo o znamenitostiach nášho Boha, Jehovu. (Iz. 43:10, 12) Ak sa má niekto stať členom zboru, musí sa zúčastňovať na vydávaní tohto svedectva. Svedectvo je vydávané v prvom rade prostredníctvom našej verejnej služby, ku ktorej patrí aj navštevovanie ľudí z domu do domu, služba na ulici, vykonávanie opätovných návštev a vedenie biblických štúdií. Všetci sme vhodne povzbudzovaní, aby sme sa snažili mať na tejto službe plný podiel. — 1. Kor. 15:58.
2 Niektorí členovia zboru majú však určité obmedzenia, pokiaľ ide o to, koľko môžu urobiť. Môže ich zväzovať vážna choroba alebo nejaká telesná slabosť. Odpor príbuzných môže znamenať obrovskú bariéru. Mladému človeku môže brániť neveriaci rodič. Jednotlivci žijúci v izolovaných oblastiach bez dopravy môžu mať pocit, že sú v neriešiteľnej situácii. Prirodzená ostýchavosť by mohla spôsobiť, že niektorí plachí ľudia by cúvali pred službou. Niektorí zvestovatelia, ktorí sa nachádzajú v takýchto alebo podobných situáciách, možno cítia, že nevyhovujú požiadavkám pre kresťana, pretože robia oveľa menej ako druhí a menej, ako by v skutočnosti chceli robiť. Nie je však dôvod, aby znižovali hodnotu svojho úsilia. (Gal. 6:4) Útechou im môže byť poznanie, že Jehovu teší, keď sa snažia zo všetkých síl, nech je ich situácia akákoľvek. — Luk. 21:1–4.
3 Nájsť spôsob, ako mať na službe účasť: Počuli sme už tisíce skúseností, ktoré ukazujú, ako jednotlivci v ťažkých podmienkach nedovolili, aby im prekážky zabránili vydávať svedectvo. Vďaka svojej vynachádzavosti prišli na rozličné spôsoby, ako neformálne vydávať svedectvo. Tí, čo sú nútení byť doma, doširoka otvorili dvere vydávaniu svedectva telefónom. Každý návštevník je považovaný za možného poslucháča. Hoci manželka, ktorej rodina odporuje, zrejme nemôže vydávať svedectvo doma, predsa môže využívať príležitosti rozprávať sa so susedmi alebo s inými ľuďmi, ktorých bežne stretáva.
4 Mladému človeku môže neveriaci rodič zakázať zúčastňovať sa na našom verejnom vydávaní svedectva. Namiesto toho, aby to prijal ako neprekonateľnú prekážku, môže za svoj osobný „obvod“ považovať spolužiakov a učiteľov, a vydať tak znamenité svedectvo a azda aj viesť biblické štúdiá. Mnohí, ktorí žijú na izolovaných miestach, sa zúčastňujú na vydávaní svedectva tak, že píšu listy. Tí, ktorých podnecuje kresťanská horlivosť, si nájdu vždy nejaký spôsob, ako sa nestať ,nečinnými, ani neplodnými vzhľadom na presné poznanie nášho Pána Ježiša Krista‘. — 2. Petra 1:8.
5 Pokiaľ ide o našu účasť na diele vydávania svedectva, Jehova určil jednotnú normu pre všetkých — mali by sme to robiť „celou dušou“. (Kol. 3:23) Hoci množstvo času stráveného v službe a to, čo vykonáme, sa bude líšiť, základná pohnútka je rovnaká — pravá láska, ktorá prýšti z „celého srdca“. (1. Par. 28:9; 1. Kor. 16:14) Ak sa zo všetkých síl snažíme, nikdy nebudeme mať dôvod myslieť si, že nám chýba viera alebo že sme neužitočnými členmi zboru, lebo sme schopní vykonať toho len málo. Tak ako Pavol môžeme pravdivo povedať, že ,sme sa nezdržali, aby sme nepovedali všetko, čo je užitočné, a aby sme verejne neučili‘. — Sk. 20:20.