Dávajme sa ochotne k dispozícii pre každé dobré dielo

¹ Jedna svetská publikácia sa zmienila o Jehovových svedkoch slovami: „V ktorejkoľvek inej skupine by sa ťažko dali nájsť členovia, ktorí by vo svojom náboženstve pracovali tak usilovne ako svedkovia.“ Prečo Jehovovi svedkovia pracujú tak usilovne a s takým ochotným duchom?

² Jedným dôvodom je to, že ich napĺňa pocit naliehavosti. Ježiš si uvedomoval, že má vymedzený čas na dokončenie svojho diela na zemi. (Ján 9:4) Zatiaľ čo oslávený Boží Syn si dnes podmaňuje uprostred svojich nepriateľov, Jehovov ľud si uvedomuje, že má vymedzený čas na konanie svojej práce. Preto sa dáva stále ochotne k dispozícii pre svätú službu. (Žalm 110:1–3) Nemôžu ustať vo svojom úsilí, lebo je potrebných viac robotníkov do žatvy. (Mat. 9:37, 38) Preto sa usilujú napodobňovať Ježiša, ktorý dal dokonalý príklad ochoty a usilovnosti vo svojej práci. — Ján 5:17.

³ Ďalším dôvodom, prečo Jehovovi svedkovia pracujú celou dušou ako pre Jehovu, je to, že ich celosvetová organizácia sa odlišuje od všetkých ostatných skupín. Náboženské organizácie vo svete obyčajne vyžadujú od svojich prívržencov iba minimum času a úsilia. To, čomu veria, má len malý alebo nijaký účinok na ich každodenný život, na ich zaobchádzanie s inými ľuďmi, či na ich ciele v živote. Keďže nemajú podnecujúcu silu pravej viery, trvajú na tom, aby im ich pastieri ‚hovorili hladké veci‘ a uisťovali ich, že ich symbolické úsilie je postačujúce. (Iz. 30:10) Ich duchovenstvo im preukazuje láskavosť tak, že ‚im šteklí uši‘ a vštepuje im ducha apatie a duchovnej lenivosti. — 2. Tim. 4:3.

⁴ Aký je to rozdiel v porovnaní s Jehovovým ľudom! Všetko, čo sa týka nášho uctievania, nesie so sebou úsilie, námahu a prácu. Každý deň a vo všetkom, čo robíme, uplatňujeme to, čomu veríme. I keď nám pravda prináša veľkú radosť, prináša so sebou aj ‚veľký boj‘, aby sme splnili to, čo vyžaduje. (Porovnaj 1. Tesaloničanom 2:2.) Väčšinu ľudí dostatočne zamestná už len samo plnenie povinností každodenného života. My však nedovoľujeme, aby nám tieto záležitosti bránili klásť záujmy Kráľovstva na prvé miesto. — Mat. 6:33.

⁵ To, čo sme dostali na prácu v Jehovovej službe, je také užitočné a naliehavé, že sme podnecovaní ‚vykupovať si‘ čas z inej činnosti a využiť ho užitočnejšie na duchovné veci. (Ef. 5:16) Vediac, že naša zbožná oddanosť a ochotný duch sa páči Jehovovi, máme ten najsilnejší podnet, aby sme pokračovali vo svojej usilovnej práci. S bohatými požehnaniami, ktoré dostávame teraz, a s vyhliadkou na život, ktorý má prísť, sme rozhodnutí naďalej ‚tvrdo pracovať a namáhať sa‘ pre záujmy Kráľovstva. — 1. Tim. 4:10.

⁶ Oddanosť a duch obetavosti: Väčšina ľudí dnes dáva prednosť materiálnym potrebám a záujmom pred všetkým ostatným. Domnievajú sa, že plným právom zameriavajú pozornosť na to, čo budú jesť alebo piť, alebo čím sa zaodejú. (Mat. 6:31) Keďže nie sú spokojní so základnými životnými potrebami, motivuje ich cieľ užívať si teraz život naplno a ‚nahromadiť si veľa dobrých vecí na dlhé roky, aby si mohli urobiť pohodu, jesť, piť a tešiť sa‘. (Luk. 12:19) Bežný návštevník kostola považuje za zasahovanie do svojich práv, ak jeho náboženstvo vyžaduje od neho akékoľvek osobné úsilie. Myšlienka, že by zanechal alebo čo len obmedzil niektoré snahy o materiálne veci alebo že by sa vzdal príjemných záujmov, sa mu prieči. Pestovanie ducha obetavosti je preňho nereálne, nepraktické, lebo vo svojom zmýšľaní sa sústreďuje na seba.

⁷ No my sa na to pozeráme inak. Božie Slovo pozdvihlo naše myslenie, aby sme mali Božie myšlienky, a nie ľudské. (Iz. 55:8, 9) Máme životné ciele, ktoré prevyšujú telesné snaženia. Najdôležitejšími otázkami v celom vesmíre sú ospravedlnenie Jehovovej zvrchovanosti a posvätenie jeho mena. Dôležitosť týchto otázok je taká veľká, že — pri porovnaní — všetky národy sú „pred ním ako niečo nejestvujúce“. (Iz. 40:17) Akýkoľvek pokus žiť spôsobom, ktorý prehliada Božiu vôľu, musíme považovať za pochabosť. — 1. Kor. 3:19.

⁸ Teda zatiaľ čo niektoré materiálne veci sú pri vykonávaní našich aktivít Kráľovstva potrebné a ďalšie sú užitočné, uvedomujeme si, že to nie sú tie naozaj ‚dôležitejšie veci‘. (Fil. 1:10) Riadime sa duchom textu v 1. Timotejovi 6:8, zatiaľ čo obmedzujeme svoje snahy o materiálne záujmy, pričom sa múdro snažíme udržať si srdce zamerané na ‚neviditeľné veci, ktoré sú večné‘. — 2. Kor. 4:18.

⁹ Čím viac myslíme Božím myslením, tým menej sme úzkostliví vzhľadom na materiálne veci. Keď sa zamýšľame nad tým, čo Jehova pre nás už urobil, a nad nádhernými požehnaniami, ktoré prisľúbil do budúcnosti, sme ochotní priniesť akúkoľvek obeť, ktorú od nás žiada. (Mar. 10:29, 30) Sme jeho dlžníkmi už za to, že existujeme. Keby nebolo jeho milosrdenstva a lásky, netešili by sme sa zo života teraz a nemali by sme pred sebou žiadnu budúcnosť. Cítime sa zaviazaní dávať sa k dispozícii, lebo všetko, čo robíme v jeho službe, ‚je to, čo by sme mali robiť‘. (Luk. 17:10) O čokoľvek sme požiadaní, aby sme vrátili Jehovovi, dávajme s radosťou, vediac, že budeme „štedro žať“. — 2. Kor. 9:6, 7.

¹⁰ Teraz sú potrební ochotní pracovníci: Kresťanský zbor bol od samého začiatku v období intenzívnej činnosti. Muselo sa vydať dôkladné svedectvo pred pádom Jeruzalema v roku 70 n. l. V tom období sa Ježišovi učeníci ‚dôkladne zaoberali slovom‘. (Sk. 18:5) Pre rýchly vzrast bolo nutné školiť viac evanjelistov a spôsobilých pastierov a zaistiť využitie ich pomoci. Boli potrební muži so skúsenosťami v styku so svetskými autoritami, ako aj schopní muži, ktorí by mali dohľad nad zbierkami a rozdeľovaním hmotných vecí. (Sk. 6:1–6; Ef. 4:11) Zatiaľ čo len niekoľkí slúžili v poprednom postavení, väčšina zostávala v pozadí. Ale všetci sa ‚veľmi namáhali‘ a celým srdcom spolupracovali, aby sa práca urobila. — Luk. 13:24.

¹¹ Hoci počas mnohých storočí, ktoré nasledovali, bola pomerne malá potreba intenzívnej činnosti v celosvetovom rozsahu, veľké oživenie aktivity Kráľovstva nastalo vtedy, keď sa Ježiš ujal svojej kráľovskej moci v roku 1914. Sprvoti si málokto uvedomil, že potreba pracovníkov na záujmoch Kráľovstva bude taká veľká, že si vyžiada pomoc miliónov ochotných ľudí v krajinách na celej zemeguli.

¹² Dnes je organizácia intenzívne zamestnaná veľkým množstvom projektov, ktoré si vyžiadali maximálne využitie našich zdrojov. Aktivita Kráľovstva ide dopredu veľmi rýchlo. Naliehavosť našej doby nás podnecuje, aby sme sa namáhali a využívali všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, na vykonanie práce, ktorá je ešte pred nami. Keďže sa koniec celého skazeného systému vecí tak veľmi priblížil, v nasledujúcich dňoch očakávame ešte intenzívnejšiu činnosť. Od každého oddaného Jehovovho služobníka sa vyžaduje, aby sa ochotne dával k dispozícii v naliehavej práci zhromažďovania.

¹³ Čo treba robiť? Pravdivo môžeme povedať, že je „hojnosť práce v Pánovom diele“. (1. Kor. 15:58) V mnohých obvodoch je úroda zrelá, ale robotníkov je málo. Sme nabádaní, aby sme robili, čo môžeme, nielen v tom, že budeme dôkladnejší pri vydávaní svedectva vo svojom obvode, ale aj v tom, že budeme reagovať na výzvu slúžiť tam, kde je väčšia potreba.

¹⁴ Je chvályhodné, že svedkovia vo všetkých častiach zeme sa dávajú ochotne k dispozícii na vykonávanie ďalších činností. Môže sa to týkať prác od dobrovoľnej služby pri výstavbe miest uctievania, služby na zjazdoch a pomoci v čase katastrofy až po pravidelné čistenie miestnej sály Kráľovstva. V súvislosti s touto poslednou činnosťou sa treba vždy uistiť, že sála Kráľovstva po každom zhromaždení ostáva čistá a v poriadku. Plnenie úloh, ktoré môžu byť považované za podradné, je dôkazom správneho porozumenia Ježišových slov v Lukášovi 16:10: „Kto je verný v najmenšom, je verný i v mnohom, a kto je nespravodlivý v najmenšom, je nespravodlivý i v mnohom.“

■ Podpora zborových činností: Zatiaľ čo každý zbor funguje ako súčasť celej organizácie a dostáva vedenie od ‚verného a rozvážneho otroka‘, tvoria ho jednotliví zvestovatelia Kráľovstva. (Mat. 24:45) Jeho úspechy závisia do značnej miery od toho, koľko je každý svedok ochotný a schopný urobiť. Zbor sa zameriava na to, aby sa v jeho obvode kázalo dobré posolstvo, na dielo robenia učeníkov a potom na ich duchovné posilňovanie. Všetci môžeme mať podiel na tejto práci. Môžeme si tiež dať ciele v osobnom štúdiu, v zmysluplnej účasti na zhromaždeniach a v pomoci iným v zbore, ktorí to potrebujú. Tieto aktivity nám dávajú mnoho výborných príležitostí na to, aby sme dávali najavo svoju ochotu.

■ Ujímať sa vedenia v postaveniach dozoru: Jehova zveril dozor v každom zbore vymenovaným starším. (Sk. 20:28) Sú to muži, ktorí sa usilovali o to, aby spĺňali požiadavky na túto výsadu. (1. Tim. 3:1) Prakticky každý brat v zbore má nejaké predpoklady, aby sa kvalifikoval na väčšie zodpovednosti. Mnohí bratia sa duchovne rozvíjajú a potrebujú stále rásť pod vedením zborových starších a s ich láskyplnou pomocou. Títo muži by mali byť usilovnými študentmi Biblie a našich publikácií. Svoju ochotu môžu dať najavo svojou podriadenosťou starším vymenovaným duchom, napodobňovaním ich viery a pestovaním vlastností, ktoré sa vyžadujú u dozorcov. — Hebr. 13:7, 17.

■ Ujímať sa služby celým časom: Prvoradou funkciou zboru je kázanie dobrého posolstva. (Mat. 24:14) Aké je to požehnanie, keď horliví zvestovatelia zintenzívnia svoje úsilie a prihlásia sa do priekopníckej služby! To od nich zvyčajne vyžaduje urobiť úpravy v osobnom živote. Ďalšie úpravy sa od nich môžu vyžadovať, aby mohli pokračovať v tomto mimoriadnom odvetví služby. Ale tí, ktorí sa držia tejto výsady, namiesto toho, aby sa vzdali azda už po roku pre nejaké prechodné prekážky, rozhodne zažijú Jehovovo bohaté požehnanie. Láskyplní starší a iní zrelí kresťania môžu prispieť k úspechu priekopníkov a povzbudzovať ich slovom aj skutkom. Akého znamenitého ducha prejavujú mladí, ktorí začnú s priekopníckou službou ihneď po skončení školy! To isté platí aj na dospelých, ktorí sa prihlásia do pravidelnej priekopníckej služby, len čo sa zredukujú ich svetské záväzky. Aké uspokojenie to prináša oddanému kresťanovi, keď takto spolupracuje s Jehovom, kým On sám urýchľuje zhromažďovacie dielo! — Iz. 60:22.

■ Podiel na výstavbe a údržbe miest zhromaždení: Boli postavené doslova stovky moderných sál Kráľovstva, ako aj mnohé zjazdové sály. Je úžasné, že takmer všetku prácu vykonali naši bratia a sestry, ktorí ochotne dávali k dispozícii svoj čas a zručnosť. (1. Par. 28:21) Tisíce ochotných pracovníkov udržiavajú tieto priestory v dobrom stave tak, že vykonávajú všetky úlohy, ktoré s tým súvisia. (2. Par. 34:8) Keďže táto práca je takisto jednou stránkou svätej služby, tí, ktorí pomáhajú, sa ochotne dávajú k dispozícii a nežiadajú finančnú odmenu za svoju službu v tomto ohľade rovnako, ako by nežiadali plat za kázanie z domu do domu, za prednes verejnej prednášky v zbore či za pomoc pri zabezpečovaní krajských a oblastných zjazdov. Títo dobrovoľníci ochotne ponúkajú svoje služby pri plánovaní a výstavbe miest uctievania na Jehovovu chválu. Horlivo pomáhajú pri takých veciach, ako je zostavovanie právnych dokumentov, zhotovovanie účtovných záznamov, nadväzovanie obchodných kontaktov a výpočet množstva materiálu, ktorý bude potrebný. Títo lojálni Jehovovi služobníci nežiadajú nijakú úhradu režijných nákladov, ani nijakým iným spôsobom nehľadajú materiálny zisk — či už priamo, alebo nepriamo — za služby, ktoré poskytujú, lebo všetok ich talent a prostriedky sú zasvätené Jehovovi. (Pozri Našu službu Kráľovstva z februára 1992, stranu 6, odsek 9.) Táto činnosť si vyžaduje usilovných pracovníkov, ktorí vykonávajú svoju službu „celou dušou ako pre Jehovu“. — Kol. 3:23.

¹⁵ Čím je teda ochota Jehovovho ľudu jedinečná? Je to duch dávania. Ich štedré dávanie zahŕňa viac ako iba peniaze či hmotné veci — ‚ochotne dávajú k dispozícii seba‘. (Žalm 110:3) To je podstata našej oddanosti Jehovovi. Sme odmenení zvláštnym spôsobom. Zažívame „viac šťastia“ a ‚žneme štedro‘, lebo to, čo robíme, si cenia druhí, ktorí na odplatu dávajú zas nám. (Sk. 20:35; 2. Kor. 9:6; Luk. 6:38) Naším najväčším Dobrodincom je náš nebeský Otec, Jehova, ktorý „miluje radostného darcu“. (2. Kor. 9:7) On nám odplatí stonásobne, požehnaniami, ktoré budú trvať naveky. (Mal. 3:10; Rim. 6:23) A tak keď sa ti sprístupnia výsady v Jehovovej službe, dáš sa ochotne k dispozícii a odpovieš ako Izaiáš: „Tu som! Pošli ma“? — Iz. 6:8.