Kážme o Kráľovstve
1 V liste Hebrejom 10:23 sme nabádaní, aby sme ‚sa pevne držali verejného vyhlasovania svojej nádeje‘. A naša nádej je sústredená na Božie Kráľovstvo. Ježiš výslovne prikázal, že dobré posolstvo o Kráľovstve sa musí kázať vo všetkých národoch. (Mar. 13:10) Je potrebné, aby sme to mali stále na pamäti, keď sa zapájame do našej služby.
2 Keď nadväzujeme kontakt s ľuďmi, snažíme sa začať rozhovor o niečom, čo ich zaujíma alebo znepokojuje. Obvykle spomenieme veci, ktoré si ľudia veľmi dobre uvedomujú, napríklad zločinnosť v okolí, problémy mladých ľudí, úzkostlivé starosti spojené so zarábaním na živobytie alebo krízu vo svetových záležitostiach. Myseľ väčšiny ľudí je sústredená na tieto „úzkostlivé životné starosti“, a preto keď prejavíme svoje znepokojenie a pochopenie, ľudia často vyjadria, čím sa zaoberajú v mysli. (Luk. 21:34) To nám môže otvoriť dvere, aby sme sa s nimi podelili o našu nádej.
3 Ak si však nedáme pozor, rozhovor sa môže zaoberať negatívnymi vecami až do tej miery, že sa nám nepodarí dosiahnuť cieľ našej návštevy — kázať posolstvo o Kráľovstve. Hoci upozorňujeme na zlé podmienky, ktoré prinášajú mnoho úzkosti, naším cieľom je upriamiť pozornosť na Kráľovstvo, ktoré napokon vyrieši všetky problémy ľudstva. Máme skutočne podivuhodnú nádej, o ktorej ľudia naliehavo potrebujú počuť. Teda aj keď azda v úvode rozoberáme niektoré stránky týchto ‚kritických čias, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, mali by sme sa čo najskôr zamerať na naše najdôležitejšie „večné dobré posolstvo“. Tak úplne dovŕšime svoju službu. — 2. Tim. 3:1; 4:5; Zjav. 14:6.