Prejavuj úctu k Jehovovmu miestu uctievania
1 Keď sme v nejakom dome ako hostia, prejavujeme úctu k majetku hostiteľa — nerobíme nič, čo by mu mohlo spôsobiť škodu, ani nenarúšame pravidelný chod domácnosti. O čo skôr by sme sa mali takto správať, keď sme Jehovovými hosťami! Mali by sme vedieť, ako si počínať v jeho domácnosti. (Žalm 15:1; 1. Tim. 3:15) Či už sa naše kresťanské zhromaždenie koná v sále Kráľovstva, v súkromnom dome alebo na verejnom priestranstve, prevažná väčšina z nás vždy prejavuje úctu k nášmu miestu uctievania, akoby to bol dom Jehovu, ktorého „dôstojnosť je nad zemou a nebom“. — Žalm 148:13.
2 Niektorí bratia prejavujú nedostatok úcty k zhromaždeniam, keď sú hluční alebo sa správajú tak, akoby predkladané informácie neboli dôležité. Niektorí dospelí vedú v priebehu zhromaždenia zbytočné rozhovory vo vestibule, na chodbe, na toalete alebo vonku pred sálou Kráľovstva. Keď staršie dieťa dostane na starosť menšie dieťa, niekedy sa obidve deti začnú hrať a z programu nemajú veľký úžitok. Niektoré deti možno vidieť, ako sa po zhromaždení hrajú pred sálou Kráľovstva, sú veľmi hlučné, a dokonca napodobňujú pohyby karate. V niektorých prípadoch vyrušovali susedov alebo prekážali autám na parkovisku alebo na ulici.
3 Ako sa vyhnúť prejavovaniu neúcty: Ak chápeme dôstojnosť a posvätnosť nášho uctievania, zaiste by sme nechceli rozptyľovať druhých šepkaním, jedením, žutím žuvačky, šuchotaním papiermi, zbytočným odchádzaním na toaletu alebo tým, že by sme zo zvyku prichádzali na zhromaždenia neskoro. Keď rodičia sami majú úctu a ocenenie, nedovolia svojim deťom, aby zašpinili koberec, čalúnené kreslá alebo steny v sále Kráľovstva alebo v dome, kde sa koná štúdium knihy. A bezpochyby všetci súhlasíme s tým, že na našich zhromaždeniach rozhodne nemá miesto nijaké hanebné správanie, pochabá reč alebo oplzlé žartovanie. — Ef. 5:4.
4 Ak budeme vždy pamätať na účel našich kresťanských zhromaždení, určite budeme my i naše deti prejavovať patričnú úctu k uctievaniu Jehovu na mieste, kde ,sme si vyvolili stáť‘. — Žalm 84:10.