Pomôž domácemu zamyslieť sa
1. Ktorý prístup je v službe najlepší?
1 Ktorý prístup je v službe účinnejší: dogmatický alebo ten, pri ktorom sa snažíme pomôcť domácemu zamyslieť sa a vyvodiť správny záver? V rozhovoroch so Židmi v Tesalonike používal Pavol ten druhý, a preto „niektorí z nich uverili“. (Sk. 17:2–4) Čo to znamená pomáhať druhým zamyslieť sa?
2. Ako môžeme Pavla napodobniť, keď sa delíme o dobré posolstvo?
2 Vezmi do úvahy pocity a zázemie: Pri snahe pomáhať ľuďom zamýšľať sa, berú sa do úvahy pocity ľudí v obvode. Prejav adresovaný neveriacim Grékom na Areopágu začal Pavol tým, čo bolo jeho poslucháčom pravdepodobne známe a prijateľné. (Sk. 17:22–31) Preto keď si pripravuješ ponuku, zamysli sa nad tým, čomu ľudia v tvojom obvode bežne veria a aké predsudky majú. (1. Kor. 9:19–22) Ak domáci vznesie námietku, pokús sa nájsť niečo spoločné a z toho v rozhovore vychádzaj.
3. Ako nám zručné kladenie otázok pomáha účinnejšie viesť ľudí k premýšľaniu?
3 Zručne klaď otázky: Cestovateľovi nemôžeme povedať, kadiaľ má ísť, aby sa dostal do cieľa, ak nevieme, kde sa práve nachádza. Podobne nemôžeme pomôcť domácemu dospieť k správnemu záveru, ak nevieme, aký je jeho názor. Ježiš, skôr ako nejakému poslucháčovi niečo vysvetlil, položil mu niekoľko otázok, aby zistil, čo si myslí. Napríklad keď sa ho niekto opýtal: „Čo mám urobiť, aby som zdedil večný život?“, Ježiš odpovedal, až keď zistil názor pýtajúceho sa. (Luk. 10:25–28) Pri inej príležitosti, keď mu Peter odpovedal nesprávne, zručne, pomocou otázok napravil jeho uvažovanie. (Mat. 17:24–26) Preto ak domáci položí otázku alebo vyjadrí nesprávny názor, môžeme mu pomocou otázok pomôcť zamyslieť sa nad tým.
4. Prečo by sme sa mali usilovať pomáhať domácemu zamyslieť sa?
4 Keď pomôžeme domácemu zamyslieť sa, napodobníme Veľkého Učiteľa, Ježiša, ako aj ďalších zručných zvestovateľov z prvého storočia. Prejavíme tým domácemu úctu a rešpektujeme jeho dôstojnosť. (1. Petra 3:15) Tak možno ochotnejšie prijme našu ponuku opätovnej návštevy.