Neochvejný gibraltarský útes

Mohutný gibraltarský útes, ktorý sa strmo dvíha z teplých belasých vôd Stredozemného mora do výšky 426 metrov, vyzerá veľmi pevne. Za jasného dňa je ostrý vrchol Gibraltaru dobre viditeľný zo vzdialenosti mnohých kilometrov v južnom Španielsku i na druhom brehu Stredozemného mora v Maroku.

Dejiny Gibraltaru siahajú až do tých dávnych čias, keď starovekí moreplavci verili, že Zem je plochá a že Gibraltarskou úžinou sa možno dostať až na kraj sveta a do priepasti zničenia. Gibraltar považovali aj za jeden z Heraklových stĺpov, pričom druhý mal byť Džebel Músa pri Ceute, na druhej strane prielivu, na pobreží Afriky. Báj rozpráva, že grécky hrdina Herakles roztrhol jeden vrch na dvoje a more ich oddelilo.

Mesto Gibraltar vďačí za svoj vznik Arabom, ktorí sem prišli v ôsmom storočí n. l. zo severnej Afriky a po čase, v roku 1160, tu založili mesto. Meno Gibraltar pochádza z arabského pomenovania Džebel at Tarik čiže Tarikov vrch. Tarik ibn Zijád bol arabský veliteľ, ktorý v roku 711 n. l. porazil posledného gótskeho kráľa.

Španieli dobyli Gibraltar v roku 1462, avšak v roku 1704 ich oň pripravili Briti. Dodnes zostal jednou z posledných predsunutých základní niekdajšieho Britského impéria. Gibraltarská skala zostáva však naďalej symbolom čohosi pevného a trvalého.

Okolo 120 Jehovových svedkov v dvoch zboroch (anglickom a španielskom), ktoré sú v Gibraltare, predkladá ľuďom zasľúbenie Božieho kráľovského panstva, sľub, ktorý je ešte pevnejší než gibraltarská skala. — Títovi 1:1, 2; Hebrejom 6:17–19.