Biblické hľadisko

Urobila veda Bibliu zastaralou?

ZMENILA veda svojím napredujúcim poznaním vesmíru Bibliu na zbierku mýtov a bájok? Dnes si to myslia mnohí ľudia. Myslíš si to aj ty?

Možno ťa tiež od mladosti učili, tak ako veľa iných, myslieť týmto spôsobom, ale v skutočnosti si nikdy tento svoj názor nepreskúmal. Pozývame ťa, aby si to urobil teraz. Budeme spoločne uvažovať iba o jednom príklade: o biblickom vysvetľovaní vesmíru. Toto vysvetlenie totiž nielenže priamo odporovalo tomu, čo hovorili doboví znalci, ale odporovalo aj tomu, čo hovorili vedci ešte o tisícročia neskôr.

Vážny problém

Na čom spočíva Zem? Čo drží Mesiac, Slnko a hviezdy hore? Tieto otázky zaujímali ľudstvo tisíce rokov. Čo sa týka Zeme, Biblia dáva jednoduchú odpoveď. V knihe Jób 26:7 hovorí, že Boh „zavesil Zem na ničom.“ V pôvodnej hebrejčine slovo „nič“ [belima], ktoré je tu použité, znamená doslovne „žiadna vec“ a je to jediný raz, kedy sa nachádza v Biblii. Tento biblický obraz, ktorý ukazuje Zem obklopenú prázdnym priestorom, uznali svojho času aj vedeckí odborníci za „pozoruhodný pohľad“.a

Takto si väčšina ľudí dávnych čias vesmír vôbec nepredstavovala. Jednou zo starých predstáv bolo, že zem podopierajú slony, ktoré stoja na chrbte obrovskej korytnačky.

Aristoteles, známy grécky filozof a vedec štvrtého storočia pred n. l. učil, že Zem by nikdy nemohla visieť v prázdnom priestore. Namiesto toho učil, že nebeské telesá sú všetky pripevnené na povrch pevných, priesvitných klenieb (sfér). Klenby ležia jedna v druhej. Zem je vo vnútornej a najvzdialenejšia klenba drží hviezdy. Ako sa klenby otáčajú jedna v druhej, telesá na nich — Slnko, Mesiac a planéty — sa pohybujú po oblohe.

Biblické tvrdenie, že Zem skutočne „visí na ničom“ predstihlo Aristotelovo učenie o viac ako 1 100 rokov. Pritom Aristoteles bol považovaný za najpoprednejšieho mysliteľa svojich čias. Jeho názory sa vyučovali ako skutočnosť dokonca ešte 2 000 rokov po jeho smrti! Aristotelovo učenie bolo v 16. a 17. storočí v očiach cirkvi „povýšené do postavenia náboženskej dogmy“, hovorí Nová biblická encyklopédia.

Giordano Bruno, filozof 16. storočia, sa opovážil namietať voči predstave, že hviezdy „sú akoby vložené do jednoduchej kupoly.“ Napísal, že to bola „smiešna predstava detí, ktoré sa boja, že by na ne hviezdy z neba popadali ako krúpy, pokiaľ by neboli pripevnené k nebeskému povrchu poriadnym glejom, alebo priklincované najmocnejšími klincami.“ Nesúhlasiť s Aristotelom bola v tých časoch vážna vec. Cirkev dala preto Giordana Bruna upáliť za šírenie netradičných predstáv o vesmíre.

Vo vesmírnej polievke

Po vynáleze ďalekohľadu začali astronómovia stále častejšie vyslovovať pochybnosti o Aristotelovom učení. Ak Slnko, Mesiac a hviezdy nie sú pripevnené na klenbách, ktoré sa otáčajú okolo Zeme, čo ich teda drží hore a pohybuje nimi dookola? René Descartes, matematik 17. storočia, sa domnieval, že našiel odpoveď. Súhlasil s Aristotelom, že priestor medzi zemou a inými nebeskými telesami nemôže byť prázdny. Prijal predpoklad, že vesmír je naplnený priesvitnou tekutinou — nejakým druhom vesmírnej polievky.

Zdalo sa, že táto teória rieši oba problémy naraz. Po prvé, poskytovala niečo, čo „drží“ nebeské telesá; všetky boli zavesené v polievke! Po druhé, pomohla vysvetliť pohyb planét. Descartes predpokladal, že planéty sú vtiahnuté a uchopené vodnými vírmi, ktoré spôsobujú, že planéty obiehajú po svojich obežných dráhach. Táto „teória vírov“, ako sa jej bežne hovorilo, nám môže dnes pripadať fantastická. Ale bola to prevládajúca teória pri skúmaní vesmíru a v niektorých krajinách pretrvala viac ako jedno storočie.

Mnohí vedci ju uprednostňovali pred novinkou: zákonom všeobecnej gravitácie, ktorý zverejnil Isaac Newton v roku 1687. Newton tvrdil, že planéty nepotrebujú žiadne mechanické, hmatateľné objekty alebo látky, aby ich držali hore. Je to gravitačná sila, ktorá riadi ich pohyby a pevne ich drží na obežných dráhach. Jej účinkom visia v prázdnom priestore na ničom. Mnohí Newtonovi kolegovia sa vysmievali z jeho predstavy o gravitácii. Dokonca aj sám Newton ťažko uveril tomu, že vesmír je prázdny a zväčša bez pevných látok.

Napriek všetkému, Newtonove názory nakoniec predsa zvíťazili. Dnes ľahko zabúdame, že otázka, čo drží planéty „hore“, vyvolávala ohnivé debaty medzi vzdelanými a vynikajúcimi vedcami asi 32 storočí po tom, ako Biblia s elegantnou jednoduchosťou tvrdila, že Zem je „zavesená na ničom“. Ako mohol Jób poznať a vyjadriť skutočnosti práve týmto spôsobom? Prečo mohol povedať, že Zem nedrží žiadny materiál, keď to „expertom“ trvalo viac ako 3 000 rokov, aby prišli k tomu istému záveru?

Prečo Biblia predstihuje dobu?

Biblia dáva logickú odpoveď. V 2. liste Timotejovi 3:16 čítame: „Celé Písmo inšpiroval Boh.“ Takže Biblia nie je výsledkom ľudskej múdrosti, ale skôr presným odovzdaním Stvoriteľových myšlienok.

Pre teba je životne dôležité, aby si zistil, či je Biblia pravdivá. (1. Tesaloničanom 2:13) Takto môžeš získať prístup k myšlienkam Toho, ktorý nás stvoril. Existuje lepší zdroj, ktorý by nám oznámil, čo prinesie budúcnosť a ako viesť šťastný, užitočný život v tomto nepokojnom svete?

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 13]

By permission of the British Library