Otázky, ktoré potrebujú odpovede

MOŽNO ste si niekedy položili otázku: „Ak Boh existuje, prečo pripúšťa tak veľa utrpenia? A prečo ho pripúšťa taký dlhý čas, počas celej ľudskej histórie? Skončí sa utrpenie vôbec niekedy?“

Mnohí ľudia zatrpkli, pretože nenašli uspokojujúce odpovede na takéto otázky. Niektorí sa dokonca odvracajú od viery v Boha, alebo ho obviňujú zo svojho nešťastia.

Napríklad jeden muž, ktorý prežil vraždenie miliónov ľudí počas 2. svetovej vojny, bol tak zatrpknutý, že povedal: „Keby ste oblizli moje srdce, otrávili by ste sa.“ Ďalší muž, trpiaci kvôli národnostnému prenasledovaniu, ktoré prinieslo smrť jeho príbuzným a priateľom v 1. svetovej vojne, s horkosťou vyhlásil: „Kde bol Boh, keď sme ho potrebovali?“

Preto sú mnohí ľudia zmätení. Z ich hľadiska nie je možné, aby dobrotivý a láskavý Boh pripúšťal zlo taký dlhý čas.

Čo spôsobili ľudia

Počas stáročí — áno, počas tisícov rokov — spôsobili ľudia nesmierne veľa zla iným. Rozsah a hrôza toho všetkého prekonáva všetky naše predstavy.

S údajným rozvojom civilizácie vymýšľali ľudia stále hroznejšie prostriedky na ničenie a mrzačenie iných: delostrelectvo, guľomety, bojové lietadlá, tanky, rakety, plameňomety, chemické a jadrové zbrane. Výsledkom toho je, že len v tomto storočí zahynulo vo vojnách národov okolo 100 miliónov ľudí! Ďalšie stovky miliónov boli zranené alebo trpeli iným spôsobom. A rozsah hmotných škôd — zničených domov a iného majetku — sa nedá vyčísliť.

Zamyslime sa nad nesmiernym žiaľom, mukami a slzami, ktoré spôsobili vojny. Príliš často trpeli nevinní: starí muži a ženy, deti a dojčatá. A príliš často tí, ktorí to zlo spôsobovali, neboli volaní na zodpovednosť.

Na celom svete trvá utrpenie až doteraz. Každý deň sa ľudia stávajú obeťami vrážd alebo iných zločinov. Zomierajú, alebo sú zranení pri nehodách, vrátane živelných pohrôm ako sú víchrice, povodne a zemetrasenia. Trpia nespravodlivosťou, predsudkami, chudobou, hladom, chorobami a z mnohých iných dôvodov.

Ako mohol dobrý Boh stvoriť niečo — nazývané ľudstvo — čo trpelo tak strašne, tak často, a to storočie za storočím?

Rozpor v ľudskom tele

Tento rozpor sa odzrkadľuje dokonca aj v ľudskom tele. Vedci a iní odborníci, ktorí sa zaoberajú ľudským telom súhlasia, že je podivuhodne, skvelo vytvorené.

Pouvažujme iba o niekoľkých z jeho úžasných čŕt: neuveriteľné ľudské oko, ktoré nemôže napodobniť žiadny fotografický aparát; bázeň vzbudzujúci mozog, popri ktorom aj ten najmodernejší počítač vyzerá ťarbavo; zložitá súhra jednotlivých orgánov nášho tela, ktoré spolupracujú bez nášho vedomého úsilia; zázrak zrodenia, kedy sa rozkošné bábätko — kópia svojich rodičov — vyvinie iba za 9 mesiacov. Mnohí ľudia prichádzajú k záveru, že toto majstrovské dielo tvorenia — ľudské telo — muselo byť stvorené vynikajúcim projektantom — Stvoriteľom, Všemohúcim Bohom.

Ale beda, to isté úžasné telo podlieha aj skaze. V priebehu života ho postihujú choroby, staroba a smrť. Nakoniec sa rozpadáva na prach. Aká škoda! Práve vtedy, keď by človek mohol využiť desaťročia skúseností a stať sa múdrejším, telo zlyháva. Ako žalostne kontrastuje tento koniec v porovnaní so zdravím, vitalitou a krásou, pre ktoré malo telo predpoklady na začiatku svojej existencie.

Stvoril by milujúci Stvoriteľ niečo také úžasné ako je ľudské telo iba na to, aby malo taký smutný koniec? Stvoril by mechanizmus, s výborným začiatkom, s veľkým predpokladom pre ďalšiu existenciu a zároveň s takým zlým koncom?

Ako to niektorí vysvetľujú

Niektorí tvrdia, že zlo a utrpenie sú Božie prostriedky ako zlepšiť náš charakter. Istý metodistický duchovný povedal: „Splácať zlé dobrým je súčasť Božieho plánu záchrany.“ Myslel tým, že podľa Božieho plánu musia dobrí ľudia trpieť skutkami zlých, aby si zlepšili charakter a dosiahli spasenie.

Chcel by však milujúci ľudský otec zdokonaliť charakter svojich detí tým, že by sa stali obeťami zlomyseľného zločinca? Vezmime tiež do úvahy, že veľa mladých ľudí zomiera pri nehodách, stávajú sa obeťami vrážd, alebo zahynú vo vojnách. Tieto mladé obete už nemajú možnosť vylepšiť svoje povahové vlastnosti, pretože sú mŕtve. Preto aj názor, že utrpenie je pripustené kvôli zdokonaleniu povahových čŕt, nám nedáva zmysel.

Žiadny rozumný a milujúci ľudský otec by si neprial, aby jeho milovaných postihlo nejaké utrpenie alebo tragédia. V skutočnosti by otec, ktorý naplánoval nejaké utrpenie pre svojich milovaných kvôli ‚budovaniu ich charakteru‘, bol považovaný za zvláštneho, alebo dokonca za duševne nevyrovnaného.

Môže byť teda opodstatnené tvrdenie, že Boh, najvyšší milujúci Otec, múdry Stvoriteľ vesmíru, zámerne pripravil utrpenie ako súčasť svojho plánu záchrany? To by znamenalo prisúdiť mu ohavnú vlastnosť, takú, ktorú považujeme za neprijateľnú dokonca u obyčajných ľudí.

Nachádzame odpovede

Kde teda nájsť odpoveď na otázku, prečo Boh pripúšťa zlo a utrpenie? Táto otázka sa týka samotného Boha, a preto bude rozumné všimnúť si, aké odpovede zaobstaral on sám.

Ako nájdeme jeho odpovede? Tak, že sa obrátime priamo na zdroj, o ktorom Boh vyhlásil, že ho dal napísať ako vodidlo pre ľudstvo — je to Biblia, Sväté Písma. Bez ohľadu na to, čo si o tom zdroji myslíme, stojí za to preskúmať ho, pretože ako apoštol Pavol povedal: „Celé Písmo inšpiroval Boh a je užitočné... na nápravu vecí.“ (2. Timotejovi 3:16) Tiež napísal: „Keď ste dostali Božie slovo, ktoré ste počuli od nás, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale ako to, čím je naozaj, ako Božie slovo.“a — 1. Tesaloničanom 2:13.

Hľadanie odpovedí na otázky, týkajúce sa pripustenia zla a utrpenia, je niečo viac ako len intelektuálne cvičenie. Odpovede sú rozhodujúce pre pochopenie toho, čo sa práve teraz odohráva na svetovej scéne, čo sa stane v blízkej budúcnosti a ako sa to dotýka nás osobne.

Nechajme Bibliu — Boží oznamovací prostriedok daný ľudskej rodine — hovoriť samu za seba. Čo nám teda vraví o tom, ako začalo utrpenie a prečo ho Boh pripúšťa?

Kľúč k pochopeniu odpovede súvisí s tým, ako sme vytvorení po stránke rozumovej a citovej. Biblia ukazuje, že Stvoriteľ vštepil do povahy človeka túto rozhodujúcu vlastnosť: túžbu po slobode. Pouvažujme teda stručne o tom, čo znamená pre človeka mať slobodnú vôľu a ako to súvisí s tým, prečo Boh pripúšťa utrpenie.

[Poznámka pod čiarou]