Prečo Boh pripustil utrpenie

„Mužovi, ktorý chodí, ani nepatrí, aby riadil svoj krok. Naprávaj ma, ó, Jehova.“ — Jeremiáš 10:23, 24.

TIETO slová boli napísané tisíce rokov po stvorení ľudstva. Jeremiáš si uvedomoval, že ľudská história bola až do jeho dní tragédiou v porovnaní s vynikajúcim začiatkom, ktorý dal Boh našim prvým rodičom.

Tento Jeremiášov poznatok opätovne potvrdilo 2 500 rokov zaznamenanej histórie, ktoré uplynuli od jeho čias. Ľudská tragédia sa dokonca zhoršovala. Čo zlého sa stalo?

Zneužitie slobodnej vôle

Naši prví rodičia stratili zo zreteľa ten fakt, že neboli stvorení tak, aby mohli úspešne žiť oddelene od Boha a jeho zákonov. Rozhodli sa, že sa stanú nezávislými na ňom a mysleli si pritom, že sa tým zlepší ich život. Bolo to však zneužitie ich slobody. Prekročili Bohom určené hranice slobodnej vôle. — 1. Mojžišova, 3. kapitola.

Prečo však Boh nezničil Adama a Evu hneď a nezačal opäť s novým ľudským párom? Pretože jeho univerzálna zvrchovanosť a spôsob vlády boli spochybnené. Jehovovo postavenie Všemohúceho Boha a Stvoriteľa všetkých bytostí mu dáva právo nad nimi vládnuť. A keďže je najmúdrejší, jeho vláda je tou najlepšou pre všetkých. Ale Boží spôsob vlády bol teraz napadnutý.

Mohli by ľudia konať lepšie, ako nechať sa viesť Bohom? Stvoriteľ samozrejme poznal odpoveď na túto otázku. No aby túto odpoveď našli aj ľudia, to si vyžadovalo poskytnúť im neobmedzenú slobodu, ktorú si priali. Preto jedným z dôvodov, prečo Boh pripustil zlo a utrpenie bolo, aby sa nad akúkoľvek pochybnosť dokázalo, či môže byť úspešná ľudská vláda nezávislá od Boha.a

Adam a Eva spôsobili utrpenie sami sebe i svojmu potomstvu. ‚Zožali to, čo zasiali‘. (Galaťanom 6:7) „Oni zo svojej strany konali zhubne; nie sú jeho deťmi, je to ich vlastná chyba.“ — 5. Mojžišova 32:5.

Naši prví rodičia boli varovaní, že nazávislosť od Božej vlády bude viesť k ich smrti. (1. Mojžišova 2:17) Ukázalo sa, že je to pravda. Tým, že opustili Boha, oddelili sa od svojho zdroja života a zdravia. Postupne upadali, až ich pohltila smrť. — 1. Mojžišova 3:19.

Boh potom poskytol ľudskej rodine dostatočne dlhý čas na to, aby ukázala, či sa niektorý politický, spoločenský alebo ekonomický systém, nezávislý od jeho vlády, preukáže ako úplne uspokojujúci. Bude viesť ktorýkoľvek z týchto systémov k šťastnému, pokojnému svetu zbavenému vojen a zločinnosti? Postará sa o materiálny blahobyt pre všetkých? Zbaví ľudstvo chorôb, staroby a smrti? Božia vláda bola naplánovaná tak, aby to všetko dosiahla. — 1. Mojžišova 1:26–31.

Čo ukázal čas

História čoskoro potvrdila pravdivosť slov z listu Rimanom 5:12: „Smrť sa rozšírila na všetkých ľudí.“ Tento verš vysvetľuje, že „prostredníctvom jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť“. Keď sa naši prví rodičia vzbúrili proti Bohu, stali sa nedokonalými. Táto nedokonalosť bola všetko, čo mohli odovzdať svojmu potomstvu. Každý z nás sa narodil s týmto defektom, a preto podliehame chorobám a smrti.

Čas tiež ukázal, ako hrozne sa hriechom postihnutí ľudia správajú k sebe navzájom. Boli to nespočítateľné vojny, národnostná a náboženská nenávisť, inkvizícia, hrozné zločiny všetkých druhov a skutky sebectva a ctižiadosti. Aj chudoba a hlad si vyžiadali milióny obetí.

Počas posledných tisícročí ľudstvo vyskúšalo všetky predstaviteľné typy vlád. Napriek tomu jedna za druhou zlyhali. Nedokázali uspokojiť ľudské potreby. A nedávno boli v mnohých krajinách zvrhnuté aj komunistické vlády. No i v demokratických krajinách je veľmi rozšírená zločinnosť, chudoba, ekonomická nestabilita a korupcia. Skutočne, všetky formy ľudskej vlády sa preukázali ako nedostatočné.

Okrem toho Boh poskytol ľuďom čas, aby dosiahli vrchol vedeckého a hospodárskeho rozvoja. Ale je to skutočný pokrok, keď bol luk a šíp nahradený nukleárnymi strelami? Keď ľudia dokážu lietať do vesmíru, no nedokážu žiť spolu na zemi? Keď sa milióny ľudí boja vyjsť v noci z domu kvôli zločinnosti?

Skúška času ukázala, že ľudia nemôžu „riadiť svoje vlastné kroky“ úspešne, tak ako nemôžu žiť bez jedla, vody a vzduchu. Boli sme utvorení závislí na Stvoriteľovom vedení, takisto ako sme boli utvorení závislí na jedle, vode a vzduchu. — Matúš 4:4.

Tým, že Boh pripustil zlo a utrpenie, raz navždy ukázal smutné dôsledky zneužitia slobodnej vôle. Slobodná vôľa je taký vzácny dar, že Boh radšej, než by ju ľuďom vzal, dovolil im, aby sa presvedčili, čo znamená jej zneužitie.

V súvislosti s pojmom slobodnej vôle publikácia Výklad princípov konzervatívneho judaizmu hovorí: „Bez reálnej možnosti, aby ľudia spravili nesprávnu voľbu, keď stoja zoči–voči zlu a dobru, by pojem voľby nemal zmysel... Veľa z utrpenia sveta priamo pochádza zo zneužitia slobodnej vôle, ktorá nám bola darovaná.“

Jeremiáš mal naozaj pravdu, keď napísal: „Mužovi, ktorý chodí, ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ A Šalamún tiež pravdivo povedal: „Človek panuje nad človekom na jeho škodu.“ — Kazateľ 8:9.

Pôsobivo to vyjadruje ľudskú neschopnosť vykoreniť utrpenie! Dokonca aj Šalamún so všetkou svojou múdrosťou, bohatstvom a mocou nemohol odstrániť nešťastie prameniace z ľudského panstva.

Ako potom Boh ukončí utrpenie? Vynahradí ľuďom vôbec niekedy ich utrpenie z minulosti?

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 9]

Boh dal ľudstvu vynikajúci začiatok, ale história ukázala, že nazávisle od Boha nie sú ľudia schopní „riadiť svoje kroky“ úspešne.