Čo o tom hovorí Biblia?

Drogy pre potešenie — Prečo nie?

„KOKAÍN... je pravdepodobne najmenej škodlivý zo zakázaných bežne užívaných drog... a je veľmi príjemný.“

Povedal to dr. Peter Bourne v roku 1974. O štyri roky neskôr bol dr. Bourne, ako poradca v Bielom dome pre prezidenta Jimmy Cartera v oblasti zdravotníctva, prinútený odstúpiť pre obvinenia z nedovoleného užívania drog. Ako mnohí iní si možno myslel, že môže ospravedlniť používanie drog iba pre potešenie.

Istý čas bol kokaín ľahko dostupný každému, a dokonca všade — v samoobsluhách, v hostincoch a dal sa objednať poštou u obchodníkov. Počas rokov 1880 a 1890 sa mohol fajčiť vo forme cigariet z listov koky. Pridávali ho do rozličných vín a nealkoholických nápojov. Dokonca známy románový detektív Sherlock Holmes je opísaný, ako užíva kokaín „trikrát denne počas dlhých mesiacov“. Znamenie štyroch, kniha od Sira Arthura C. Doyla.

Kokaín si vážili pre jeho posilňujúce vlastnosti a prijímali ho ako liek proti bolestiam hlavy, sennej nádche a bolestiam zubov. Stal sa elixírom pre masy. V roku 1884 napríklad mladý Sigmund Freud napísal: „Asi tucetkrát som sám na sebe vyskúšal ten účinok koky, ktorý zaháňa hlad, spánok, únavu a posilňuje človeka pri zvýšenej duševnej námahe. Prvá dávka alebo dokonca opakované dávky nevytvárajú nijaké silné nutkanie ďalej používať povzbudivý prostriedok.“ — Über Coca.

V minulých rokoch sa objavili podobné komentáre vzhľadom na marihuanu, ktoré priviedli niektorých ľudí k presvedčeniu, že užívanie drog je neškodné. Dnes však možno čítať hŕby lekárskych dôkazov, ktoré hovoria opak. Skutočne, užívanie drog ako marihuana, kokaín, crack (druh kokaínu), heroín, amfetamíny a barbituráty je pre organizmus neobyčajne škodlivé.

Škodlivé a smrtiace účinky

Výskumníci tvrdia, že tí, čo užívajú marihuanu, môžu očakávať narodenie menších detí, viac nehôd a poškodenie pľúc. Kokaín a jeho derivát, crack, sú spojené s paranoiou a inými symptómami schizofrénie, ťažkou depresiou, nespavosťou, nechutenstvom, impotenciou, vyvolávajú podráždenosť, záchvaty, infarkty, mŕtvice, spôsobujú kožné rany alebo veľké pľuzgiere, stratu údov a prstov, defekty pri narodení, infekciu horných dýchacích ciest, stratu čuchu a smrť. Jeden vedec napísal, že „ak sa užívanie kokaínu počas ťarchavosti stane chorobným, jeho vplyv na dojčatá by sa mal považovať za národnú krízu v starostlivosti o zdravie“.

Niektorí z tých, ktorí užívajú drogy, sa vystavujú nebezpečenstvu nákazy AIDS. (Pozrite sa na stranu 30.) Mnoho zdravotných problémov je spojených tiež so zneužívaním syntetických drog ako sú amfetamíny, barbituráty, sedatíva a exotické „tvorivé drogy“.

Avšak napriek známemu riziku ľudia sú stále v pokušení skúsiť drogy. Príležitostní narkomani považujú drogy za vzrušujúce. Riziká sú však priveľmi skutočné. Je to ako zamieriť tanker s ropou na podmorské útesy, katastrofa je istá.

Tvoje telo — ‚živá obeť‘

Zásada, ktorú vyjadril apoštol Pavol v liste Rimanom 12:1, sa vážne dotýka tohto problému. Hovorí sa tam: „Preto vás teda, bratia, prostredníctvom Božích zľutovaní úpenlivo prosím, aby ste predkladali svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu, svätú službu so silou rozumu.“ Kresťania majú prinášať oveľa významnejšie obete než zvieracie obete, ktoré sa vyžadovali od starovekého izraelského národa.

Stojí za povšimnutie, že Pavol používa grécky výraz obetovať „živú, svätú obeť“ (thy–si‘an zo‘san ha–gi‘an). Podľa rozličných znalcov Biblie majú tieto slová nasledovný význam: Izraeliti predkladali mŕtvu obradnú obeť. Nemohla byť obetovaná znovu. Naproti tomu kresťania majú predkladať seba s celou svojou životnou energiou, „živú“ obeť. (Grécke slovo prekladané ako „živú“ môže niekedy znamenať „žiť v zdraví“.) A práve tak ako Izraeliti nesmeli obetovať nič, čo bolo chromé, či nejakým spôsobom znetvorené, kresťania obetujú Bohu svoje najlepšie schopnosti. A pretože kresťanovo telo sa stáva nástrojom jeho činov, všetky jeho činy a myšlienky spolu s nástrojom — jeho telom — sú venované jedine Bohu. To je aktom úplnej oddanosti. Nerobí si už na seba žiadne právo. A tak skutočnou obeťou je jeho život, nie nejaký obrad.

Preto Pavol povzbudzoval kresťanov prvého storočia, že kým žijú ešte na zemi, aby používali všetky sily, zdravie a všetko nadanie alebo dary, ktoré majú, na to, aby celou dušou slúžili Bohu. (Kolosanom 3:23) Mali dať Jehovovi to najlepšie, čo mohli poskytnúť telesne aj duševne. Bohu sa veľmi páčia takéto obete.

Ako však bude Boh reagovať, ak sa budú dobrovoľne oddávať činnostiam, ktoré zmenšujú ich telesné alebo duševné sily, a dokonca skracujú ich život? Chceli by kresťania porušiť zákon a riskovať, že hodnota ich služby Bohu sa zmenší? Nečisté spôsoby ich môžu urobiť nespôsobilými pre službu a viesť dokonca k ich vylúčeniu z kresťanského zboru. — Galaťanom 5:19–21.

Dnes je pre ľudí vo svete bežné zneužívanie drog. Môže však človek užívať drogy pre potešenie a stále obetovať svoje telo ako „živú, svätú obeť prijateľnú Bohu“? Nie len lekárske výskumy a nespočetné skúsenosti s ničivými následkami, ale tiež biblické zásady dávajú jasnú odpoveď — nie!

[Obrázok na strane 28]

“The Opium Smoker”—by N. C. Wyeth, 1913