Mladí ľudia sa pýtajú...

Ako môžem žiť v nábožensky rozdelenej domácnosti?

„Vyrastalo sa nám ťažko. Môj otec opovrhoval naším náboženstvom. Doma bolo neustále napätie.“ — Terry.

ŽIJEŠ v nábožensky rozdelenej domácnosti? Ak je to tak, asi vieš, aké chúlostivé a ťažké to môže byť. Matka a otec môžu byť navzájom veľmi tolerantní ku viere druhého, ale ako poznamenal S. Sandmel vo svojej knihe Keď sa zosobáši Žid a kresťanka (angl.): „Ide tolerancia k náboženstvu manželského druha tak ďaleko, že v tom náboženstve nechá vychovávať deti? Úprimná odpoveď je v mnohých prípadoch: Nie.“

Uvažujme napríklad, čo by sa mohlo stať, ak jeden z tvojich rodičov je Jehovovým svedkom. Tento rodič pociťuje vážnu zodpovednosť vychovať ťa „k poriadku a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“ a môže mať celkom vyhranené názory na schôdzky s opačným pohlavím, na morálku, na účasť na športových súťažiach v škole, na využívanie voľného času a na životnú kariéru. (Efezanom 6:4) Tvoj rodič, ktorý nie je Jehovovým svedkom, môže mať v týchto otázkach zhovievavejší postoj.

V nedeľu odpoludnia mamička možno chce, aby si s ňou išiel na kresťanské zhromaždenie. Otecko si azda želá, aby si zostal s ním doma a pozeral na športový prenos v televízii. „Boli chvíle, keď som otca vážne ľutoval,“ hovorí Dough. „Pracoval v obchode, a tak sme ho cez týždeň nevideli, a koncom týždňa ho rodina nechala doma, keď odchádzala na zhromaždenie. Len občas som preto vynechal zhromaždenie a zostal som s ním doma.“

Ježiš predpovedal, že takéto situácie nastanú. Povedal: „Lebo som prišiel rozdeliť človeka proti jeho otcovi a dcéru proti jej matke a nevestu proti jej svokre. Skutočne, nepriateľmi človeka sa stanú členovia jeho vlastnej domácnosti.“ (Matúš 10:35, 36) Nie že by Ježiš úmyselne rozdeľoval rodiny, ale vedel, že problémy nastanú, keď niektorí členovia rodiny prijmú pravé uctievanie a ostatní nie. Otázkou je: Čo by si mal robiť v takej situácii?

Osídla, ktorým sa treba vyhnúť

Predovšetkým si uvedom, že cieľom je urobiť radosť nielen jednému z tvojich rodičov, ale samému Bohu! On je ten, ktorý vyžaduje ‚uctievanie v duchu a v pravde‘. (Ján 4:24) Ale robiť to v nábožensky rozdelenej domácnosti vyžaduje vyhýbať sa niektorým osídlam.

Robenie kompromisov — Istý dospievajúci chlapec, ktorého rodičia sa rozviedli, hovorí o návštevách u svojho neveriaceho otca: „Pokúša sa ma naviesť na to, aby som išiel proti pravde a proti Bohu.“ Robí to tak, že nalieha na syna, aby sa zúčastňoval na oslavách nekresťanských sviatkov. Chlapec pripúšťa: „Necítim sa vo svojej koži.“ Ale Ježiš nám pripomína: „Kto má väčšiu náklonnosť k otcovi alebo k matke ako ku mne, nie je ma hoden.“ (Matúš 10:37) Teda zostaň pevný v tom, čomu veríš! Ak nestačí, že sa taktne ospravedlníš z účasti na pochybnej činnosti, láskavo, ale rozhodne daj svojim rodičom na vedomie, že odmietaš robiť kompromisy. Keď tvoj rodič uvidí tvoje neochvejné rozhodnutie, tlak sa hádam postupne zmierni.

Je však potrebná vyrovnanosť. List Filipanom 4:5 hovorí: „Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom.“ K rozumnosti patrí pružnosť a prístupnosť argumentom. Azda si môžeš veci zariadiť tak, že budeš tráviť viac času so svojím neveriacim rodičom, ak sa cíti zanedbávaný. Pamätaj, že máš záväzky voči obom rodičom. — Efezanom 6:1.

Robiť ‚vyrovnávača‘ — Z falošného zmyslu pre spravodlivosť môžeš byť v pokušení byť na strane matky v náboženských veciach len preto, že tvoj brat sa postavil na stranu otca, alebo naopak. Je to skutočne pevný základ pre voľbu, ako uctievať Boha? Čo ak matkine náboženské názory sú nesprávne a nebiblické? Príslovia 23:23 nám radia: „Kúp si pravdu a nepredaj ju.“

Nasledovať vodcu — Azda ti je bližší starší brat alebo sestra ako niektorý z rodičov. Preto môžeš mať sklon ísť akoukoľvek náboženskou cestou, ktorú si vyberie starší súrodenec. „Takto som to pociťoval i ja, pochádzam totiž z veľkej rodiny,“ hovorí Roberto. Utrpel duchovnú ujmu, keď jeho brat úplne odvrhol pravé uctievanie a odišiel z domu. „Bolo to veľmi skľučujúce,“ dodáva. Nech už cítiš akokoľvek blízky vzťah k svojmu pokrvnému príbuznému, nebolo by úplným bláznovstvom nechať sa ním odviesť od služby Bohu?

‚Rozdeľuj a panuj‘ — „Keď som mal devätnásť rokov, otec ma začal povzbudzovať, aby som chodil na schôdzky s dievčatami,“ spomína Dough. „Matka, ktorá bola pokrstenou kresťankou, bola rozhodne proti tomu. Zrazu som zistil, že fandím otcovi, hoci v hĺbke svojho vnútra som si uvedomoval, že pravdu má matka.“ Tam, kde majú rodičia rozdielne mravné meradlá, je mnoho príležitostí stavať jedného proti druhému. Môže byť lákavé pridať sa k tomu, kto dovolí viac.

Lenže postaviť rodičov proti sebe len zvýši napätie v rodine. A získať dovolenie robiť niečo, o čom ty vieš, že je nemúdre alebo nesprávne, ťa sotva v Božích očiach ospravedlní. „Teda ak niekto vie, ako robiť to, čo je správne, a predsa to nerobí, je to jeho hriech.“ (Jakub 4:17) Namiesto toho, aby si manipuloval s rodičom, ktorý ti dáva viac voľnosti, prečo by si sa nemohol pokúsiť rešpektovať rodiča, ktorý ťa vedie po „ceste života“? — Príslovia 6:23.

Sám si zvoľ svoje náboženstvo

Niektorí mladí však môžu byť skutočne zmätení, keď nevedia, ku ktorému z rodičov sa pridať. Ako sa môžeš rozhodnúť? Biblia nám hovorí o mladom mužovi, Timotejovi, ktorý vyrastal v nábožensky rozdelenej rodine. Opisuje ho ako „syna veriacej židovskej ženy, ale gréckeho otca“. (Skutky 16:1) Timotej sa určite občas cítil rozpoltený vo vzťahu k svojim rodičom. Nakoniec však prijal vieru svojej matky a stal sa spoločníkom apoštola Pavla na cestách. (Skutky 16:2, 3) Bolo to preto, že miloval viac matku ako otca? Vôbec nie.

Apoštol Pavol napísal Timotejovi: „Ty však pokračuj v tom, čo si sa naučil a o čom si bol presvedčený veriť, lebo vieš, od koho si sa to naučil, že si od útleho detstva poznal sväté spisy, ktoré ťa môžu urobiť múdrym na záchranu pomocou viery v Krista Ježiša.“ (2. Timotejovi 3:14, 15) Z toho môžeme urobiť záver, že Timotej sa rozhodol na základe vážneho štúdia Božieho slova! Bol ‚presvedčovaný‘, aby tomu veril.

Namiesto toho, aby si urobil voľbu na základe citových vzťahov a emócií, preskúmaj vieru svojich rodičov vo svetle ‚Svätých písiem‘.a Nakoniec si to ty, a nie mamička alebo otecko, kto je zodpovedný za tvoju záchranu! — Filipanom 2:12.

Získať svojho neveriaceho rodiča

Keď si sa vo svojom srdci rozhodol nasledovať pravé náboženstvo, ako by si sa mal pozerať na svojho neveriaceho rodiča? Apoštol Pavol povzbudzoval kresťanov, aby sa snažili získať svojich neveriacich manželských druhov: „Čo ty vieš, žena, či zachrániš muža? Alebo čo ty vieš, muž, či zachrániš ženu?“ (1. Korinťanom 7:12–16, Porúbčan) Nemohlo by sa to v podstate uplatniť aj v prípade detí neveriacich rodičov?

Tvoje čisté správanie a hlboká úcta prejavovaná tvojmu rodičovi môže značne dopomôcť, aby naňho pravé kresťanstvo zapôsobilo priaznivo. (Porovnaj 1. Petra 3:1, 2.) Pamätaj tiež, že keď sa zastávaš pravdy, neznamená to, že si nejako proti svojmu neveriacemu rodičovi. Tým, že si stále láskavý, poslušný a spolupracuješ s ním, ho môžeš uistiť, že ho máš stále rád.

Je „čas mlčania a čas hovorenia“. (Kazateľ 3:7) Ak sa naskytne príležitosť hovoriť o svojej viere s rodičom, všemožne sa o to snaž: „Neodopierajte dobro tým, ktorí si to zasluhujú,“ pripomínajú Príslovia 3:27. Ale buď láskavý a taktný. Vyhýbaj sa vystatovaniu pred rodičom len zato, že azda o Biblii vieš viac. Ktovie, možno tvoje úsilie prinesie ovocie. „Môj otec bol dlhé roky tvrdým odporcom,“ spomína Jay. „Zdalo sa, že sa nikdy nezmení, ale nakoniec sme ho získali.“ Keď Jayov otec pred niekoľkými rokmi zomrel, bol kresťanským starším.

Ak neprichádza žiadna odozva, spomeň si na Dávidove slová zo Žalmu 27:10: „I keby ma opustil vlastný otec a vlastná matka, i tak by sa ma ujal sám Jehova.“ Máš tiež podporu oddaných priateľov v kresťanskom zbore, ktorí sa ťa budú ‚pridŕžať pevnejšie ako brat‘. (Príslovia 18:24) S ich pomocou a s pomocou veriaceho rodiča sa môžeš pevne zastávať pravdy.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 23]

Postaviť rodičov proti sebe ti azda umožní robiť to, čo chceš, ale z dlhodobejšieho hľadiska to len zvyšuje rodinné napätie