Mladí ľudia sa pýtajú...

Prečo mám opatrovať mladších súrodencov?

„AKÝ máš názor na opatrovanie mladších bratov a sestier?“ Túto otázku položil časopis Prebuďte sa! skupine mladých ľudí. Odpovede boli veľmi rozdielne.

„Mám rada malé deti,“ povedalo jedno mladé dievča, „takže to nie je žiaden problém.“ Istý chlapec sa dokonca pochválil: „Mám rád pocit moci.“ Ďalší sa vyjadrili váhavo — alebo znechutene. „Robím to, lebo viem, že rodičia potrebujú pomoc, ale nie som tomu rada,“ odpovedalo mladé dievča. Iné dievča povedalo: „Niekedy chcem ísť do kina alebo len tak, ale moja matka mi povie: ‚Vezmi so sebou bratčeka.‘ A ja vôbec nechcem.“

„Som azda strážcom svojho brata?“

Takto bezcitne sa spýtal Kain, prvorodený syn Adama, vzhľadom na svojho brata Ábela. (1. Mojžišova 4:9) Aj ty môžeš pociťovať znechutenie, keď ťa požiadajú, aby si si vzal na starosť svojich mladších súrodencov. Prečo by si mal svoj voľný čas tráviť prebaľovaním alebo ošetrovaním rozbitých kolien? Ako napísalo s horkosťou isté 15-ročné dievča: „Nie som zodpovedná len za seba, ale i za to, čo robia moji bratia a sestry.“

Mladá Marna si posťažovala na inú vec: „Ak ideme do parku alebo na podobné miesto, musím sa stále starať o malé deti a nemôžem sa sama zabávať. To je na zbláznenie. Keď to poviem mame, hovorí: ‚Ty si veľká, staršia sestra a musíš sa starať o deti.‘ Rozhorčila som sa a povedala som mame: ‚Možno o moje vlastné, ale nie o vaše! Vy ste mali deti, nie my, a tak by si sa o ne mala starať ty.‘“ — The Private Life of the American Teenager (Súkromný život amerického dospievajúceho) od Normana a Harrisa.

Tvoji súrodenci môžu byť rovnako nešťastní z toho, že ich opatruješ. A možnože sa bavia na tom, že sabotujú tvoju najlepšiu snahu o zachovanie práva a poriadku. „Niekedy som znechutená, keď musím opatrovať svojho brata a sestru,“ priznalo časopisu Prebuďte sa! 14-ročné dievča. „A čo vystrájajú! Niekedy sa bijú a keď musím zakročiť, povedia mi: ‚Kto si myslíš, že si? Nie si mama!‘ Nenamietala by som, keby sa dali lepšie zvládnuť.“

‚Prečo ja?‘

Keď sa spýtali veľkej skupiny dospievajúcich: „Ktoré práce by podľa vás mali dospievajúci robiť v domácnosti?“, 32 percent uviedlo aj opatrovanie detí. Áno, zodpovednosť za opatrovanie detí je v dnešnom živote mládeže bežnou vecou. A to z toho dôvodu, lebo domáce práce môžu byť pre matku namáhavé a náročné. Otec musí denne čeliť náporu práce v svetskom zamestnaní. Stále viac a viac matiek musí pracovať doma i v zamestnaní. Sú často vyťažené až do krajnosti.

Opatrovanie detí umožňuje mame a otcovi, aby si mohli z času na čas odpočinúť. Ak sú obaja zamestnaní, opatrovateľ dbá na to, aby boli deti pod dozorom až do príchodu rodičov. Je pravda, že rodičia si azda môžu dovoliť najať cudziu opatrovateľku detí. No nebudú mať pocit väčšej istoty, ak sú menšie deti v rukách schopného a milujúceho člena rodiny?

Samozrejme, že zodpovednosť starať sa o tvojich súrodencov je nakoniec povinnosťou rodičov. (Efezanom 6:4) Ale tvoja výpomoc ako opatrovateľa môže rodičom pomôcť, aby si plnili svoje povinnosti. Je to tiež spôsob, ako „si ctiť otca a matku“. (Efezanom 6:2) No a opatrovanie detí je dobrá príprava do dospelosti. Istá mladá žena si spomína na starostlivosť o svojich bratov a malú sestričku, zatiaľ čo matka, živiteľka rodiny, pracovala ako čašníčka: „Každý deň som na nich dávala pozor, pokým neprišla mama. Nechávala mi zoznam prác, ktoré mám urobiť: ‚Vyves prádlo, poupratuj dom, začni pripravovať večeru.‘“ Doslovná záťaž pre dospievajúce dievča! Ale ona hovorí: „Keď sa obzriem naspäť, vidím, že to bola pre mňa najlepšia vec na svete. Rýchlejšie som dospela a stala sa zodpovednou.“

No a nie je nič nemužské na tom, keď sa o deti starajú chlapci. Muži v biblických časoch to bežne robili. (4. Mojžišova 11:12) Ani apoštol Pavol sa na to nepozeral ako na niečo nedôstojné a sám sa prirovnal k „dojčiacej matke“. — 1. Tesaloničanom 2:7.

Získať pozitívny postoj

Vyžiada si to istú námahu, kým získaš potešenie z opatrovania súrodencov. Medzi bratmi a sestrami existuje istá rivalita. Keď sa neustále hádaš so svojimi súrodencami alebo ak si o nich myslíš, že sú bandou faganov, bude pre teba asi ťažké získať si pozitívny postoj k ich opatrovaniu. V tom prípade by ti však mohli pomôcť myšlienky a poučenia z Biblie.

Zamysli sa napríklad nad správou o mladom Jozefovi a jeho bratoch. Pretože otec si Jozefa obľúbil, jeho bratia ho „začali nenávidieť a neboli schopní s ním pokojne rozprávať“. Predstav si, ako sa asi Jozef cítil, keď mu otec povedal: „Či nepasú tvoji bratia stáda blízko Sichema? Poď, pošlem ťa za nimi... Pozrieš sa, či sú tvoji bratia v bezpečí a zdraví a či sú stáda v bezpečí a v poriadku, a prines mi správu.“ Miestni usadlíci by si nepochybne spomenuli na strašný masaker, ktorý vykonali Jozefovi bratia pred rokmi v Sicheme. (1. Mojžišova 34:25–31) Bolo by nebezpečné, keby tam Jozef išiel. A nielen to, jeho bratom bude iste nepríjemné, ak sa objaví. Ale Jozef z úcty a úprimnej lásky k svojmu otcovi a bratom odpovedal: „Tu som.“ A poslúchol príkaz. — 1. Mojžišova 37:4, 13, 14.

Mladá Miriam bola tiež pozoruhodné dievča. Keď egyptský faraón zosnoval plán zabíjať hebrejských chlapcov, Miriam pomáhala ochraňovať svojho brata Mojžiša. Keď dieťatko bezpečne umiestnili do koša a nechali ho plávať dole prúdom Nílu, Miriam sa nepozerala nezúčastnene na osud svojho brata ako na problém rodičov. Nie, ‚z diaľky pozorovala, čo sa s ním asi stane‘. Miriam dokonca zariadila, že Mojžišova matka bola poverená, aby ho opatrovala! — 2. Mojžišova 2:4–10.

Áno, na rozdiel od Kaina, ktorý bol bezcitný a ľahostajný k svojmu bratovi, bohabojná mládež dnes považuje za prednosť a zodpovednosť opatrovať svojich súrodencov, i keď je to často ťažké a nepríjemné. Prvý list Jána 4:21 hovorí: „Ten, kto miluje svojho Boha, musí milovať aj svojho brata.“ Hoci sa tu v prvom rade hovorí o duchovných bratoch, nemalo by to platiť i voči tým, ktorí sú s nami v duchovnom i telesnom príbuzenskom vzťahu?a

Tvoja účasť a záujem, tvoja snaha chrániť súrodencov a predovšetkým tvoja nepochybná láska k nim môže zohrať významnú úlohu v ich telesnom, citovom a duševnom vývoji. Starostlivosť o malé deti však môže byť skutočným problémom a nasledujúci článok obsahuje niekoľko užitočných návrhov, ktoré ti pomôžu dobre opatrovať malé deti.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 27]

‚Som už dosť veľký na to, aby som potreboval opatrovateľku!‘

Keď časopis Prebuďte sa! položil skupine mladých ľudí otázku, kedy je dieťa dosť veľké a nepotrebuje opatrovateľku, niektorí povedali, že keď má jedenásť, trinásť, a dokonca, čo je neuveriteľné, že keď má sedem rokov. Isté mladé dievča však poznamenalo: „Nemyslím si, že by tu bola nejaká veková hranica. Je to vec zrelosti. Môžete mať pätnásť a pritom byť stále malý na to, aby ste boli bez opatrovateľky.“

Samozrejme to, čo si tvoji rodičia predstavujú pod tvojou zrelosťou, môže byť veľmi vzdialené od tvojich predstáv. Rôzne rodiny môžu vec posudzovať rozlične. Zatiaľ čo niektorí tvoji priatelia, keď ich rodičia idú do kina, sa možno starajú o celý dom, ty sa možno cítiš „pokorený“ tým, že máš opatrovateľku. To môže byť obzvlášť ťažké, keď je opatrovateľom starší brat alebo sestra. „Nebola som rada, keď ma opatroval môj brat,“ priznáva malá Alisha. „Nemala som rada, keď mi hovoril, čo mám robiť.“

Rodičia však majú na srdci tvoje dobro. V novinách čítajú o vzrastajúcej zločinnosti a zneužívaní detí a majú dosť dôvodov na obavy. Okrem toho byť sám v dome môže naháňať strach, čo asi pripúšťaš. „Skutočne som sa bála, že som sama v dome,“ povedalo jedno dievča. „Tak som sa rozhodla, že sa radšej nechám trochu obmedziť, než by som mala byť prestrašená.“

No rodičia niekedy podceňujú svoje deti. Ak sa ti zdá, že je to tak aj v tvojom prípade, azda by bolo dobré pohovoriť si s rodičmi na túto tému a uistiť ich, že zvládneš byť sám doma. Ak budeš príliš veľa hovoriť alebo namietať, pravdepodobne ich presvedčíš o svojej nezrelosti. Ak sa s nimi porozprávaš o konkrétnych veciach, napríklad ako môžeš využiť tento čas a zvládnuť nepredvídané udalosti — možno ich získaš, aby sa na veci pozerali ako ty. Ak nie, azda sa dá zariadiť prijateľný kompromis, napríklad že zostaneš v dome svojho kamaráta.

Tvoji rodičia môžu však stále trvať na tom, aby ťa niekto strážil. Namiesto toho, aby si veci komplikoval sebe i svojmu opatrovateľovi, snaž sa v ňom vidieť dočasné rozšírenie rodičovskej autority a spolupracuj čo možno najviac. Čo ak nastane malé zneužitie moci? („Moja sestra ma využíva,“ ponosovalo sa jedno dievča. „Nútila ma, aby som vykonávala práce za ňu.“) Bolo by snáď najlepšie vyčkať do príchodu rodičov domov a radšej si s nimi pohovoriť, ako sa hádať s opatrovateľom.