Pozorujeme svet
Zneužívanie detí v Grécku
Podľa časopisu Kathimerini odborníci odhadujú, že v Grécku je každý rok zneužitých členmi rodiny 7 000 detí. Z nich asi 4 000 zažije sexuálne zneužitie. Ovšem hlási sa len zlomok týchto prípadov. Kathimerini uvádza: „Odhaduje sa, že 40 až 60 percent zneužitých detí bude opäť trpieť, pokiaľ sa v týchto rodinách nezakročí, zatiaľ čo v 20 až 70 percentách sú v nebezpečí, že budú zneužití i bratia a sestry týchto detí.“ Noviny citujú jedného advokáta, ktorý odhaduje, že 58,8 percent pokusov o samovraždu u detí možno prirátať na konto ich zneužívaniu.
Koraly a skleníkový efekt
Skupina odborníkov nedávno upozornila na to, že záhadné odfarbovanie koralových útesov, prvýkrát spozorované asi pred 10 rokmi pri austrálskom Veľkom bariérovom útese, teraz poškodzuje útesy na celom svete. Koraly strácajú farbu, keď im chýba určitý druh rias, od ktorých sú závislé pre potravu, ochranu pred slnečným svetlom a vylučovanie odpadu. Mnohí vedci veria, že i len malé zvýšenie teploty môže spôsobiť odfarbovanie, a preto hovoria, že na vine je celkové zvýšenie teploty na zemi, čo niektorí prisudzujú skleníkovému efektu. Vedec Thomas Goreau z Univerzity Západnej Indie nazýva koralové útesy „tropickými dažďovými pralesmi oceánov.“ Varuje, že tento životne dôležitý ekosystém oceánu sa v posledných 4 rokoch zhoršil z dôvodu odfarbovania viac, než zo všetkých ostatných príčin za posledných 40 rokov.
Pštrosí strážcovia
Farmár Johann Stegmann z Gradocku, z Južnej Afriky, ktorý chová pštrosy, má pre svojich vtákov novú úlohu — pracovať ako „strážcovia“! Podľa juhoafrického Farmer’s Weekly pán Stegman hovorí: „Naozaj zlodeja zastrašia, pretože ak spozorujú niekoho cudzieho... dajú sa do hrozivého behu, mávajú krídlami a zlostne hľadia.“ Títo zvedaví, dva a pol metra vysokí vtáci obvykle na ľudí neútočia, ale zdá sa, že ich teší určitá hra, ktorej sa nepozvaný hosť radšej vyhne. „Ak sa dáte do behu... prenasledujú vás,“ hovorí pán Stegmann, „a keď sa zastavíte, zaujmú postoj napätého očakávania so zdvihnutými krídlami, akoby vás opäť pobádali k behu.“ Avšak v období vyvádzania mladých sa stávajú veľmi podráždenými a útočia na kohokoľvek, kto vnikne do ich hniezdišťa. Kniha Birds of the World varuje, že pštrosi „bojujú svojimi nohami a kopnutie... ich ťažkými paprčami môže ľahko rozpárať leva alebo človeka“.
Podporujú budhistické vzdelanie?
Bangkok Post uvádza, že predmetom nedávnej rozhorčenej debaty bola kvalita budhistického vzdelania na thajvanských školách. Ministerstvo školstva tejto krajiny navrhlo nové školské osnovy, ktoré majú nadobudnúť účinnosť na budúci rok. Tieto osnovy podstatnou mierou znižujú čas, ktorý sa má v škole venovať štúdiu budhizmu. Proti tejto zmene sa postavila zvláštna budhistická skupina, ktorá spustila národnú kampaň za zvýšenie a zlepšenie budhistického vzdelania v školách. Táto skupina, ktorá pociťuje, že už teraz sa v školách vyučuje príliš málo budhizmu, tvrdí o nových školských osnovách: „Domnievame sa, že je to súčasť postupného útoku na vyhladenie budhizmu z Thajska.“
Žiarlivé bohyne?
I keď bola k nedávnemu obradu pri dokončení jedného tunelu v severnom Japonsku, pozvaná tlač, jednej novinárke prístup zabránili. Zástupca vedúceho tohto projektu vysvetlil: „Prinieslo by nám to smolu. Pretože bohom tejto hory je žena, rozhnevala by sa a spôsobila by nešťastie, keby sem vstúpili iné ženy. Muži hovoria, že vo vrtoch nebudú ďalej pokračovať, ak sem vstúpi žena.“ „Tento mýtus je založený na viere o podradenosti žien, ktorá tvrdí, že ženy sú poškvrnené,“ uvádza jeden znechutený profesor psychológie. Hoci je to „diskriminujúce“, pripustil jeden úradník z Ministerstva stavebníctva, „nemôžeme ignorovať pocity stavebných robotníkov.“
Veža, ktorá umožňuje voľný pád
Vedci často potrebujú robiť svoje výskumy v prostredí stavu beztiaže, ale zriedka si môžu dovoliť urobiť to vo vnútornom priestore. Preto bola v Brémach v Nemecku vybudovaná unikátna veža, ktorá vedcom umožňuje pozorovať predmety pri voľnom páde. Veža je vysoká 146 metrov a je v nej umiestnená trubica vysoká 110 metrov a široká 3,5 metra. Predmety sa umiestňujú do dvojmetrovej schránky vnútri trubice a pri voľnom páde klesajú rýchlosťou asi 167 kilometrov za hodinu po dobu 4,76 sekundy. Medzi prístrojmi, ktoré zhromažďujú informácie počas tohto pádu, je kamera, ktorá sníma 6 000 obrázkov za sekundu.
Volebná povinnosť
Brazílčania majú zákonnú povinnosť voliť, ale v posledných voľbách mnohí našli spôsob, ako prejaviť svoj nezáujem, alebo dokonca znechutenie. Časopis Veja to komentuje: „Sú tu takí, ktorí chcú voliť a vyberajú si svojich kandidátov, a takí, ktorí voliť nechcú, ale pretože podľa ústavy doma zostať nemôžu, volia tak, že odovzdávajú nevyplnené alebo neplatné volebné lístky.“ Veja vysvetľuje, prečo zrejme niektorí nemajú záujem o voľby: „Volič tým, že vedome predkladá neplatný volebný lístok, chce snáď ukázať svoj nesúhlas s celkovým systémom, ktorým sa kandidáti vyberajú.“
Rozvod pre Alzheimerovu chorobu
Jeden japonský súd potvrdil rozvod mužovi, ktorého 59-ročná manželka trpí Alzheimerovou chorobou. Podľa Asahi Evening News bolo podkladom k rozvodu to, že „manželstvo bolo rozvrátené a že tento pár už ďalej nemohol viesť normálny manželský život.“ Noviny citovali manželovho obhajcu, ktorý povedal, že za týmto rozhodnutím „je zvláštny prípad, keď manžel má iba 42 rokov a je stále ešte vo svojich najlepších rokoch.“ Avšak sociologička Chizuko Ueno píše v Yomiuri Shimbun, že tento prípad vedie k záveru, že dnešné rodiny sa až príliš často držia pohromade len tým, čo z toho každý člen môže získať. Obáva sa, že rozhodnutie súdu otvára priechod k zákonnému uznaniu, že „rodiny spolu zotrvávajú len dovtedy, kým manželstvo niečo rozvráti“, a tak manželom umožňuje stavať na takých faktoroch, ako je zdravie, práca, či dokonca výhodnosť.
Britská pasca na zlodejov áut
V Británii sa za 378 000 áut odcudzených minulý rok vyžaduje poistenie, ktoré dosiahlo 500 miliónov dolárov (280 miliónov libier). Na prichytenie zlodejov teraz polícia v mnohých oblastiach používa špeciálne prispôsobené vozidlá, ľudovo nazývané pasca na krysy. Zmena na jednom vozidle stojí až 1 800 dolárov (1 000 libier). V autách sú ponechané kľúče od zapaľovania, aby to zločinca lákalo s nimi odísť. Ale akonáhle toto auto prejde asi 15 metrov, motor sa zastaví, dvere sa uzamknú a okienka z nerozbitného skla alebo plastu sa nedajú otvoriť. V tej istej chvíli vysielačka upozorní políciu, ktorá na miesto rýchlo dorazí a vodiča zatkne. Národná rada občianskych slobôd vyslovila určité obavy vzhľadom na tento spôsob, ale riaditeľ Národného ústredia prevencie zločinnosti pri Ministerstve vnútra povedal, že tieto vozidlá, ktoré sa samé zamykajú, sú „cennou zbraňou v boji proti zlodejom áut“, ako to uvádzajú londýnskej noviny The Sunday Times.
Spamätávanie sa po kyslých dažďoch
Podľa dvoch kanadských biológov možno sladkovodné jazerá, ktoré sú na celom svete poškodzované kyslými dažďami, vrátiť do pôvodného stavu. Svoj desaťročný výskum začali pri jazere Whitepina Lake v Ontariu, v Kanade, práve keď kyslé dažde začali znečisťovať vody tohto jazera. So zvyšujúcou sa kyslosťou vody začal klesať stav pstruhov a ostatných druhov rýb v tomto jazere. Avšak šesť rokov potom, čo bolo znečisťovanie zastavené a kyslosť jazera sa vrátila takmer k normálnemu stavu, sa tu nachádzali dve tretiny pôvodného stavu pstruhov a ich počet, spolu s ďalšími formami vodného života, stále narastal. A tak sa zdá, že prinajmenšom niektoré jazerá poškodené kyslými dažďami sa môžu prirodzene vrátiť do normálneho stavu bez ľudského zásahu — len pokiaľ sa zastaví zdroj znečisťovania.
Putujúci ostrov
Predstavte si veľký ostrov, asi 154 km dlhý, 22 km široký a 230 metrov hrubý, ktorý pláva v oceáne. Práve taký bol ľadovec, ktorý vedci označili ako B–9. V roku 1987 sa oddelil od Rossovho šelfového ľadovca. B–9 najprv zaznamenali satelitné družice a vedci neskôr sledovali jeho pohyby prostredníctvom rádiového majáku, ktorý spustili na jeho povrch. Akonáhle sa B–9 oddelil, vymazal z mapy známy zemepisný pojem Antarktídy, Veľrybiu zátoku, a potom putoval ďalej asi dve tisíc km. Po čase sa rozpadol na tri gigantické kusy a poučil vedcov o komplexných oceánskych prúdoch okolo Antarktídy, ktoré sa ťažko zmeriavajú. V neporušenom stave ľadovec obsahoval asi 1 196 kubických kilometrov zmrznutej sladkej vody — podľa jedného odhadu by to stačilo na dva poháre pre každého na zemi na dobu takmer dve tisíc rokov.