Narkolepsia — chorobná spavosť
EBBA bola mladá, zdravá žena. Cez deň však často náhle a bez výstrahy zaspala.
Ako sa roky míňali, jej stav sa zhoršoval; zaspávala niekoľko ráz denne. Začala počuť hlasy a mať desivé halucinácie. Bez zjavnej príčiny hocikedy spadla ako domček z karát. Alebo zrazu stratila silu v rukách a pustila kabelku. Ebba sa začala obávať, či nie je duševne chorá alebo či nie je pod útokom démonov.
Tridsaťdva rokov Ebbinej citovej úzkosti vyústilo do hospitalizácie. Lekári si mysleli, že má schizofréniu, a začali ju liečiť antipsychotickými liekmi. Na liečbu reagovala dobre, ale lekári ešte nedokázali zistiť druh choroby, ktorým trpela. A lieky jej spôsobovali únavu a apatiu.
Prešlo 13 rokov. Jedného dňa si jej manžel Louis náhodou prečítal v časopise článok o dvoch ženách, ktoré mali tie isté príznaky ako jeho manželka. Názov choroby? Narkolepsia.
Charakteristika choroby
Narkolepsia je choroba, ktorá spôsobuje svojim obetiam časté nápory ospalosti. Výskumník spánku Wilse B. Webb vysvetľuje: „Ľudia s narkolepsiou náhle a nedobrovoľne upadajú do spánku pri vykonávaní bežných denných činností; spánok trvá od pár minút až do 15 minút.“ Nápory môžu prísť skutočne hocikedy — počas prednášky, počas rozhovoru alebo pri riadení automobilu. Ďalšími príznakmi často býva náhla slabosť svalov, spánková paralýza a desivé halucinácie.
Niektorí odhadujú, že iba v USA môžu žiť až desaťtisíce narkoleptikov. Hoci samotná choroba neohrozuje život, nebezpečenstvo náhodného poranenia je celkom vážne.
Lekári dlho posudzovali narkolepsiu ako čiste psychologický problém. Psychiatri ju nazývali mechanizmom úniku, istou formou hystérie, potlačením osobnosti. Začali sa však hromadiť dôkazy, že narkolepsia je telesného pôvodu. Zistilo sa napríklad, že choroba sa podľa všetkého šíri v rodinách a že neduh postihuje isté plemená psov. A tak American Journal of Psychiatry usudzuje: „V súčasnosti sa narkolepsia považuje skôr za organickú neurologickú [mozgovú] poruchu ako za psychogénnu [vznikajúcu v mysli] poruchu.“a
Ak priatelia alebo členovia rodiny označujú pacienta za „lenivého“ alebo dokonca „šialeného“, môže to skutočne spôsobiť psychickú ujmu. V jednom výskume 24 pacientov s narkolepsiou mali celé dve tretiny psychiatrické problémy, ako depresie alebo alkoholizmus. Choroba tiež dramaticky rozvrátila ich život aj inými spôsobmi. Z 24 pozorovaných mužov sa 18 ukázalo ako „nespôsobilých zamestnania“.
Čo spôsobuje príznaky
Ak máte normálny rytmus spánku, o 60 až 90 minút po zaspaní dosiahnete snovú fázu nazývanú REM (Rapid Eye Movement — spánok s rýchlym pohybom očí). Hoci si to neuvedomujete, vaše svaly počas REM spánku dokonale ochabnú. Toto očividne slúži na ochranu, aby sme nesprevádzali svoje sny pohybmi.
Narkolepsia však naruší normálny priebeh REM spánku. Narkoleptický pacient upadá do snového stavu REM takmer hneď, ako zaspí. Aj cez deň — prakticky bez výstrahy — dostane silné nutkanie spať a znova prejde takmer hneď do štádia REM. Niektorí lekári preto definujú narkolepsiu ako „poruchu spánkovej fázy REM“.
Narkolepsia môže tiež spôsobiť, že normálne stavy tela a mysle sa vymknú z rytmu. Pacient sa môže zobudiť zo spánku, kým jeho telo je ešte v štádiu REM, a s hrôzou zistiť, že nie je schopný pohnúť jediným svalom! Alebo má telo ponorené do spánku REM, no je úplne pri vedomí a zaoberá sa každodennou bežnou činnosťou. Bez viditeľnej príčiny jeho svaly náhle zoslabnú alebo tak ochabnú (svalové ochromenie nazývané kataplexia), že sa úplne zrúti. Asi dve tretiny až tri štvrtiny narkoleptických pacientov prežíva tieto desivé príznaky.
Takmer každý citový podnet — smiech, hnev, strach — môže vyvolať kataplexiu. Kniha Sleep (Spánok) od Gay Gauer Luca a Juliusa Segala hovorí: „Nemôžu sa smiať na žartoch, v hneve vyfackať svoje deti, smútiť či prejaviť určité intenzívne city bez toho, aby týmito citmi doslovne nezoslabli a nezrútili sa ako huspenina.“
Charakteristické prejavy REM spánku sa môžu dostaviť do mysle pacienta aj pri prebúdzaní a preniesť živý sen — alebo desivú nočnú moru do skutočnosti. Môže sa zobudiť v posteli, telo ešte ochromené štádiom REM, a počuť hlasy a vidieť hrôzostrašné veci. Také sny v mrákotách (nazývané hypnagogické halucinácie) sa môžu tiež vyskytnúť cez deň, a trpí nimi asi polovica všetkých narkoleptikov.
Je preto pochopiteľné, že niektorí narkoleptici majú sklon vyhýbať sa ľuďom zo strachu, aby neboli označení za „lenivých“, „duševne chorých“, alebo „posadnutých démonmi“.
Vyrovnať sa s chorobou
Niektorí veľmi často zahovárajú svoje príznaky ako vyčerpanosť alebo chronickú únavu a nevyhľadajú lekársku pomoc. Aj keď to urobia, narkolepsia sa nie vždy ľahko rozpozná, najmä v ranom štádiu. America Family Physician hovorí: „Pacienti s narkolepsiou trpia príznakmi priemerne 15 rokov, kým sa neurčí správna diagnóza.“ Ale ak trpíte chronickou ospalosťou denne, bude múdre, ak sa poradíte s lekárom a nepokúšate sa určiť si diagnózu sami. Dôkladné vyšetrenie môže zistiť zdravotný problém, ktorý si vyžaduje pozornosť.
Čo však, ak lekár potvrdí, že máte narkolepsiu?b Hoci choroba je neliečiteľná, lekári tvrdia, že je množstvo liekov, ktoré pomôžu pacientovi viesť primeraný normálny život. Lieky na povzbudenie centrálneho nervového systému sa často predpisujú, aby pomohli pacientovi bdieť cez deň. Na zvládnutie problémov s kataplexiou sa užívajú antidepresíva.
Skúšajú sa tiež mnohé nové spôsoby. Niektorí výskumníci tvrdia, že kodeín, ktorý spôsobuje väčšine ľudí ospalosť, má na narkoleptikov opačné účinky. Dôvodom pre optimizmus je, vzhľadom na výskum, tiež liek bežne nazývaný GHB (gama-hydroxybutyrát), ktorý sa môže ukázať ako účinná zbraň v boji s dennou ospalosťou a so sprievodnými príznakmi. Liečba liekmi môže, samozrejme, viesť k návyku alebo tolerancii liekov a môžu sa objaviť vedľajšie účinky. Bude preto múdre byť obozretným a dobre informovaným, keď je potrebné užívať lieky. (Príslovia 14:15) Lekár môže však zmenšiť také riziko starostlivým sledovaním reakcií pacienta na liek a ak je potrebné, urobiť úpravy. Kresťan nemusí mať v nijakom prípade obavy, že porušuje biblické zásady, ak užíva lieky pod dohľadom lekára, a nie pre potešenie, ale na uľahčenie tohto potenciálne nebezpečného stavu.
Môžete tiež urobiť praktické opatrenia. Zmierte sa so skutočnosťou, že máte vážnu chorobu, ako i s obmedzeniami, ktoré prináša. (Príslovia 11:2) Jazda, obsluha strojov alebo aj plávanie môže byť priveľmi nebezpečné. Možno by ste tiež mali zvážiť zmenu zamestnania alebo i odchod do dôchodku.
Ak je váš prípad pomerne mierny, môže vám pomôcť, ak si niekoľko ráz cez deň zdriemnete. Môže to zmenšiť riziko, že zaspíte v nevhodnom čase. Ak vám spôsobuje prejav mocných citov kataplexický kolaps, môžete sa naučiť pevne ovládať svoje city. Všetci kresťania musia, samozrejme, ovládať svojho ducha. (Príslovia 16:32) Ale vyhnúť sa všetkým citovým prejavom vyžaduje mimoriadne úsilie. Mohli by ste si neprestajne pripomínať, že je v stávke váš život a zdravie. Vaši milovaní vám môžu byť tiež veľkou oporou, ak im pomôžete porozumieť svojmu stavu a obmedzeniam, ktoré s ním súvisia.
Ebbe, ktorú sme spomínali na začiatku, určili nakoniec správnu diagnózu a podávali liek, ktorý účinkuje. A hoci jej choroba spôsobila veľa rokov utrpenia, nachádza útechu v poznaní, že nebola ani šialená, ani obeťou démonských útokov. Vie tiež, že v Božom kráľovstve „žiaden obyvateľ nepovie: ‚Som chorý.‘“ (Izaiáš 33:24) Chorobná spavosť nazývaná narkolepsia navždy pominie.
[Poznámky pod čiarou]
a Výskumníci možno dokonca objavili „biologický bunečný znak“ choroby — antigén nazývaný HLA-DR2, objavujúci sa „takmer u 100 percent narkoleptických pacientov“. Antigén sa objavuje iba u 25 percent ostatnej populácie. Tento nezvyčajný objav môže byť tiež dôkazom, že imunitný systém je nejako spojený so sklonom k narkolepsii. — American Family Physician, júl 1988.
b Niektorí odborníci tvrdia, že jedným zo spôsobov, ako správne určiť diagnózu, je pozorovať spánok pacienta celú noc v nemocnici, ktorá sa špecializuje na poruchy spánku.
[Obrázok na strane 20]
Narkoleptik môže zaspať aj uprostred rozhovoru