Koloseum — stredisko „zábavy“ starovekého Ríma

Od talianskeho dopisovateľa Prebuďte sa!

„KOLOSEUM, jedna z najznámejších pamiatok starodávneho Ríma; symbol jeho bývalej moci a slávy a svedok veľkých ukrutností,“ hovorí Lukáš, slúžiaci ako turistický sprievodca svojim priateľom Markovi a Pavlovi.

Možno by ste sa tiež radi viac dozvedeli o Koloseu — kedy bolo postavené a aké hry sa tu hrali. Chodievali sem niekedy raní kresťania? Zomierali tu roztrhaní na kusy divými zvieratami, ako sa niektorí domnievajú? Nuž počúvajme, čo povie Lukáš svojim priateľom.

Lukáš: „Koloseum sa pôvodne nazývalo Amfiteáter Flaviovcov, pretože bolo spoločným dielom cisárov Flaviovskej rodiny: Vespasiána, Tita a Domiciána. Vespasián začal stavbu v rokoch 72 až 75 n. l., jeho syn Titus pokračoval v práci a slávnostne otvoril stavbu v roku 80 n. l. a jeho brat Domicián ju neskôr dokončil.“

Pavol: „Ale prečo sa nazýva Koloseum?“

Lukáš: „To je zaujímavá otázka, ale nepoznáme nijakú presnú odpoveď. Zdá sa, že až v 8. storočí n. l. sa aréna začala nazývať Koloseum. Niektorí predpokladajú, že meno je odvodené z jeho kolosálnej veľkosti. Iní hovoria, že dôvodom bol blízky kolos Nera, obrovská socha vysoká 35 metrov, ktorá predstavovala Nera ako boha Slnka.

Jednoduché tvrdenie, že to bol najväčší rímsky amfiteáter, neznamená veľa bez určitých podrobností. Napríklad, bolo vybudované vo forme elipsy s dlhšou osou 188 metrov a kratšou 156 metrov. Má obvod 527 metrov a výšku 57 metrov. Stavba si vyžiadala desaťtisíce ton travertínu, druh mramoru, ktorý sa láme v blízkom meste Tivoli, a 300 ton železa na spájanie mramorových kvádrov. Stavitelia použili tiež veľa prvkov, ktoré dnes nazývame prefabrikované dielce. Kamenné kvádre a stĺpy vyrobili na inom mieste a potom previezli na miesto stavby. Toto vysvetľuje, prečo vybudovali Koloseum tak rýchlo. Len si predstavte, na vybudovanie tejto mohutnej stavby stačilo asi päť až osem rokov.“

Marek: „Práve som myslel na to, Lukáš, koľko otrokov muselo pracovať na Koloseu!“

Lukáš: „Je možné, že na ťažké práce používali vojnových zajatcov, ale to bolo všetko. Rýchlosť s akou bola stavba ukončená a rôznorodosť použitých materiálov poukazuje na prácu odborných robotníkov a remeselníkov.

Pavol: „Koľko poschodí má Koloseum?“

Lukáš: „Zvonku môžeš vidieť tri poschodia s dokonale symetrickými oblúkmi. Pôvodne ozdobovala každý oblúk socha a každé poschodie malo 80 oblúkov. Nad tretím poschodím môžeš vidieť štvrté s veľkými pravouhlými oknami.“

Marek: „Koľko divákov pojalo?“

Lukáš: „Väčšina príručiek udáva asi 45 000 sedadiel a 5 000 miest na státie. Niektoré pramene tvrdia, že mohlo pojať vyše 70 000 divákov. V každom prípade malo pozoruhodnú kapacitu. Obecenstvo chránili obrovské tienidlá alebo veláriá, ktoré kryli miesta na sedenie.

Amfiteáter postavili na betónovom základe hrubom 13 metrov, ktorý prispel k jeho stabilite počas stáročí. To, čo vidíte teraz, vydržalo počas stáročí niekoľko požiarov a zemetrasení. Najväčšími nepriateľmi Kolosea boli však stavitelia z obdobia renesancie a baroka, ktorí ho využívali ako ľahko dostupný a lacný zdroj travertínu a mramoru. Niektoré dôležité stavby v Ríme postavili alebo opravili z materiálu, ktorý vzali odtiaľto. Teraz však poďme dnu.“

Pavol: „Aké pôsobivé zrúcaniny! Povedz, Lukáš, čo bolo tu dolu v strede?“

Lukáš: „To bol suterén pre zariadenia, ktoré sa používali pri predstaveniach. Skladovali sa tam kulisy spolu s klietkami pre divé zvieratá, zbrane a výťahy s protizávažím na dvíhanie divých zvierat a gladiátorov na úroveň arény. Podlaha arény, ktorá zakrývala podzemie, bola zhotovená z dreva. To vysvetľuje, prečo nezostali po nej nijaké stopy. Obvod samotnej arény bol obklopený vysokou sieťou alebo ochrannými kovovými tyčami. Na tejto sieti, ktorú podopierali tyče, boli bodce a valce zo slonoviny, ktoré bránili divým zvieratám, aby sa po nej vyšplhali. Zdá sa, že ako ďalšia ochrana boli okolo arény umiestnení početní lukostrelci.“

Pavol: „Platili diváci vstupné?“

Lukáš: „Nie, vstup do Kolosea bol voľný. To bola súčasť politiky cisárov, ktorí ponúkali zábavu zdarma, aby ovládali ľud. V skutočnosti boli tieto predstavenia ako droga, ktorá kazila svedomie ľudu. Rímsky básnik Juvenal používal známe úslovie ‚panem et circenses‘, ‚chlieb a hry‘, keď žialil nad správaním rímskeho ľudu, ktorý žil zväčša pre jedlo a zábavu.

Rímska spoločnosť bola rozdelená do tried, ako ukazuje rozdelenie sedadiel v aréne. Predné sedadlá boli vyhradené pre senátorov. Za nimi boli sedadlá pre panstvo a zvyšok, vyššie, pre ženy a otrokov.“

Marek: „Tu bojovali gladiátori?“

Lukáš: „Áno. Jestvovali dva hlavné druhy predstavení. Munera čiže súboj dvoch gladiátorov a venationes, lov divých zvierat. Zločincov tu tiež vydávali na smrť tak, že ich posielali neozbrojených pred gladiátorov alebo hádzali divým zvieratám. Ich smrť poskytovala hrôzostrašné divadlo pre ‚zábavu‘ verejnosti.

Pavol: „Ak si správne pamätám, gladiátori boli otrokmi, však?“

Lukáš: „Áno, otrokmi, ktorých vybrali väčšinou z vojnových zajatcov a ktorí prijali akúkoľvek prácu, aby si zachránili život. Niektorí boli tiež zločincami a aby sa vyhli rozsudku smrti, hľadali lepšiu možnosť v gladiátorských súbojoch. Ďalší sa stali gladiátormi dobrovoľne. Jestvovali školy na výcvik gladiátorov, skôr ako začali svoju kariéru. V súbojoch mali povolené používať rozličné zbrane ako meče, alebo oštep a štít, alebo sieť a trojzubec (šíp s tromi bodcami). Hoci sa tieto súboje nazývali ludi gladiatorii, hry gladiátorov, takéto stretnutia boli tragickým divadlom, ktoré sa často končilo smrťou jedného z bojovníkov.“

Marek: „Skutočne, spomínam si, že keď gladiátori vstupovali do arény, pozdravovali cisára slovami ‚Ave, caesar, morituri te salutant,’ čo znamená ‚Buď pozdravený, cisár, na smrť idúci ťa pozdravujú!‘“

Pavol: „A čo scény vo filmoch, kde cisár vystrel ruku s palcom dolu, aby nariadil smrť porazeného gladiátora — skutočne to tak bolo?“

Lukáš: „Áno, skutočne. V počiatočných obdobiach to bol víťaz, ktorý rozhodoval o osude premoženého. Neskôr dostal toto právo sám cisár, ktorý rozhodol po vypočutí rozsudku davu. Ak sa diváci domnievali, že porazený udatne bojoval, zdvihli palec a kričali ‚Mitte!‘ (Prepusť ho!), žiadajúc ušetriť mu život. Keď cisár tiež ukázal palcom hore, porazený smel zostať nažive. Ak si však diváci mysleli, že porazený konal zbabelo, otočili palec dolu a kričali ‚Iugula!‘ (Zabi ho!). Ak cisár zopakoval to isté gesto, tým bol vyslovený rozsudok nad porazeným gladiátorom. Jediné čo mohol urobiť bolo, že nastavil hrdlo víťazovi k smrteľnému úderu. A to všetko uprostred potlesku a ovácií davu. Víťaz dostal cenné dary a zlaté mince.“

Marek: „Aké kruté divadlo!“

Lukáš: „Veru áno. Ľudská krv doslova tiekla, nespomínajúc už krv divých zvierat, ktoré boli zabité. Predstavenia so zvieratami boli často jednoduchým predvádzaním cvičených divých zvierat, ktoré poslúchali príkazy svojho cvičiteľa, podobne ako to vidíme v dnešnom cirkuse. Ale častejšie divé zvieratá vzájomne bojovali, alebo ich prenasledovali a zabíjali. Boli to skutočné masakry. Predstavte si, keď bolo Koloseum slávnostne otvorené, bolo za jeden deň zabitých 5 000 divých zvierat!“

Pavol: „Čudujem sa, ako sa mohli ľuďom páčiť také veci.“

Lukáš: „Nuž, pomysli si na dnešné zápasy v boxe. Obecenstvo súhlasne reve, keď vidí porazeného v bezvedomí na zemi, s tvárou postriekanou krvou. A čo tí, ktorých priťahujú filmy snažiace sa vzrušiť obecenstvo predvádzaním smrti, krvi a rán? Dnes sú ľudia možno práve takí bezcitní.

Tak boli arény miestami násilia a skazenosti. Preto boli raní kresťania opatrní a nenavštevovali ich. Tertulián, spisovateľ tretieho storočia, vo svojom diele De spectaculis skutočne definuje to, čo sa robilo v arénach, ako ‚nezmysel‘ a zdôrazňuje, že aréna bola kresťanom ‚úplne cudzia‘.“

Marek: „Je možné, že niektorí kresťania zomreli mučeníckou smrťou v Koloseu?“

Lukáš: „Kresťania nepochybne zomierali v rímskych arénach roztrhaní na kusy divými zvieratami. Historické pramene to potvrdzujú. Je to možné, lebo apoštol Pavol v 1. Korinťanom 15:32 hovorí, že bojoval s divými zvieratami v aréne v Efeze.

Kresťania určite niekde v Ríme trpeli mučeníckou smrťou, ale nie je možné povedať, či boli umučení práve v Koloseu. Enciclopedia Universale, štvrtý zväzok, hovorí: ‚Nie je historicky dokázané, že Koloseum bolo miestom mučeníctva kresťanov.‘ Niektorí katolícki autori však tvrdia, že áno. Očividne zakladajú svoje názory na legendách, ktoré vznikli v neskorších dobách a ktoré prijala katolícka hierarchia.

Dnes je však pre kresťanov budujúcou skutočnosť, že dávni nasledovníci Krista boli verní až do smrti v tom, aby zostali neutrálni vo svete násilia. Nie je také dôležité vedieť, kde sa uskutočňovalo ich mučeníctvo, ale vedieť, že si úplne zachovali vernosť.

Páčila sa vám návšteva tohto obra rímskej architektúry?

„Určite,“ odpovedajú Pavol a Marek, „a ďakujeme ti za vysvetlenie.“

Kamene, ktoré k nám hovoria cez dejiny, môžu odhaliť veľa zaujímavých vecí. Koloseum vyzdvihuje mimoriadne nadanie starých Rimanov v architektúre a výstavbe. Boli staviteľmi mostov, ciest, akvaduktov, divadiel, arén, chrámov a palácov. Koloseum bolo však scénou hrozného divadla, ktorého sa kresťania tak v minulosti ako i dnes odmietajú zúčastňovať, či už ako diváci alebo dobrovoľní účastníci.

[Obrázok na strane 25]

Koloseum zvnútra dnes

[Obrázok na strane 26]

Koloseum vo svojej vyblednutej sláve