Mladí ľudia sa pýtajú...
Prečo sa rodičia snažia ovládať môj život?
„Hľadám príležitosť konať, napínať svoje svaly, aby som pocítil vlastnú silu... Chcem rozoznať horké od sladkého z vlastnej skúsenosti, nie z rozprávania. Túžim po skúsenostiach; [moji rodičia] ma kŕmia vysvetleniami.“ — 16-ročný mladík.
„S matkou sa vôbec nezhodneme... Pokúša sa so mnou zaobchádzať ako s dieťaťom... Chcem sa dostať preč; nemôžem zniesť to väznenie... Pokúšam sa dospieť, ale ona mi to nedovoľuje.“ — 17-ročné dievča.
TO JE bežná sťažnosť mladých, že rodičia sa pokúšajú ovládať ich život. Možno máš ten istý dôvod na sťažnosť. Povieš, že chceš zostať dlhšie vonku; povedia ti, že musíš byť skoro doma. Povieš, že si už dosť veľký na schôdzku; povedia ti, že si príliš mladý. Zdá sa, že na každé ‚Smiem‘ je odpoveď ‚Nie, nesmieš‘.
Ale to sa rodičom musí nechať, že väčšine mladých povoľujú aspoň na určitý čas ísť si svojou cestou. Pravdepodobne nie si žiadnou výnimkou. Navyše, tvoji rodičia si asi dobre uvedomujú, že už nie si dieťaťom; skôr či neskôr budú musieť upustiť od kontroly, ktorú mali nad tebou od narodenia. A tak ako väčšina rodičov pravdepodobne chcú, aby si sa stal vyrovnaným, nezávislým, dospelým človekom.
Možno sa preto zadivíš: ‚Ak moji rodičia takto zmýšľajú, prečo to nedajú najavo?‘ Zdá sa ti, že ťa držia na uzde a nemienia povoliť. V skutočnosti však nie je otázkou to, či budeš riadiť vlastný život. Otázkou je kedy. Ty chceš teraz. Ale tvoji rodičia možno chcú, aby si to robil postupne.
Jedno dievča sa pozerá na to ako na „vyjadrenie nedôvery“ zo strany rodičov‚ a tiež ako na urážlivý náznak, že má „sebazničujúci sklon, ktorý je treba držať na uzde“. Ale je možné, že tvoji rodičia majú dostatočný dôvod na to, aby takto konali? V každom prípade ti môže porozumenie pre ich názor pomôcť potlačiť akýkoľvek pocit odporu, ktorý môžeš pociťovať pri spôsobe, akým s tebou zaobchádzajú. Tak ako hovoria Príslovia 19:11: „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev.“
Prečo pokračujú v dozore?
Najprv si uvedom, že odvtedy, čo rodičia prežili vlastnú mladosť, svet sa postupne stal nebezpečnejším a skazenejším. (2. Timotejovi 3:1, 13) Istý rodič priznal: ‚Svet, v ktorom sa ocitá náš syn alebo dcéra v štrnástich, pätnástich alebo šestnástich rokoch, je nebezpečnejší, ako keď sme vyrastali my. Je menej bezpečné vychádzať von sám. Oťarchavie viac mladistvých, ako keď sme my boli mladí.‘ Nie div, že rodičia ťa chcú chrániť!
Ak sú tvoji rodičia bohabojní, hlboko sa zaujímajú tiež o tvoje duchovné zdravie. Biblia nariaďuje, aby rodičia dávali deťom „pokyny a naprávali ich, čo patrí ku kresťanskej výchove“. (Efezanom 6:4, Nová anglická Biblia) Vedia, že si neosvojíš kresťanské zásady a vieru jednoducho preto, že ich majú oni. Dobre tiež vedia, že „chlapec [alebo dievča], ktorému je ponechaná voľnosť, spôsobí svojej matke hanbu“. (Príslovia 29:15) Hoci ťa už nepokladajú za dieťa, môžu ešte cítiť povinnosť určovať ti, dokedy máš byť doma a stanoviť ti ďalšie obmedzenia.
Možno ťa taká kontrola uráža, považuješ ju za detinskú. Spomeň si však, že to ani nie je tak dávno, čo si bol skutočne bezmocným dieťaťom v náručí svojich rodičov. A teraz ťa chcú ochrániť pred morálnou ujmou, tak ako ťa predtým chránili pred fyzickou. Pamätaj tiež, že tvoji rodičia boli kedysi sami mladiství a dobre poznajú ťažkosti, do ktorých sa mladí môžu dostať. Veď i spravodlivý muž Jób priznal „chyby [svojej] mladosti“. (Jób 13:26) Niektorí rodičia ako mladí urobili isté vážne chyby, ktoré veľmi skomplikovali ich život.
Jedna matka priznala: „Musela som sa vydať, pretože som mala ako veľmi mladá stáleho priateľa. Ako šestnásťročná som oťarchavela. Teraz mám tri deti a dve z nich dospievajú. Cítim sa ako päťdesiatročná, hoci mám len tridsaťsedem rokov. Stratila som svoju mladosť.“
Možno tvoji rodičia nezažili takú trpkú skúsenosť. Pravdepodobne sú však znepokojení nebezpečenstvom, ktoré prinášajú schôdzky v ranej mladosti, a preto by ti mohli schôdzky zakázať. Mal by si im zazlievať tento zákaz? Ak im to zazlievaš, uvažuj o slovách Príslovia 27:12: „Rozumný, ktorý uvidel nešťastie, sa skryl; neskúsení, ktorí prešli okolo, utrpeli trest.“ Skutočne, ak dbáš na rady svojich rodičov, môžeš sa vyhnúť nešťastiu.
Osobnosť v období zmien
Môžeš sa však cítiť ako mladík, ktorý povedal: „Viem, čo robím. Nemienim si skaziť život. Prečo mi nedovolia žiť vlastným životom?“ Ale problém môže byť v tom, že mimovoľne poskytuješ rodičom zmätené znamenia. Niekedy môžeš konať ako zodpovedný dospelý; inokedy môžeš prejavovať potrebu rodičovskej pomoci ako dieťa.
V knihe How to Single Parent (Čo má robiť osamelý rodič) rozpráva dr. Fitzhugh Dodson skúsenosť jednej matky pri nakupovaní s 15-ročnou dcérou. Keď si dcéra vybrala troje šiat, spýtala sa matky, v ktorých vyzerá najlepšie. Matka chvíľu premýšľala a potom odpovedala: „Myslím, že v modrých vyzeráš určite najlepšie.“ Odpoveď na túto požadovanú radu? „Och, mami, vždy sa pokúšaš ovládať môj život a hovoriť mi, čo mám robiť!“
O niekoľko mesiacov šli nakupovať znova. Dcéra si vybrala niekoľko vecí a spýtala sa: „Mami, ktorá z týchto súprav mi najviac pristane?“ Pripomenúc si predchádzajúcu príhodu, matka sa rozhodla, že bude opatrná a odpovedala: „Som presvedčená, že sa dokážeš rozhodnúť sama,“ na čo dcéra zvolala: „Och, mami, nikdy mi nepomôžeš, keď to potrebujem!“
Nálady, ktoré kolíšu od vyzývavej odvahy k detinskej prítulnosti, rodičov mätú. Do istej miery sú všetci mladí sužovaní týmto menlivým správaním; je to prirodzená súčasť dospievania. Aj keď je to prirodzené, ukazuje to tvojim rodičom, že ešte musíš prekonať niektoré „rysy dieťaťa“ a že ešte nie si pripravený na to, aby mohli úplne uvoľniť dozor. — 1. Korinťanom 13:11.
Získanie väčšej samostatnosti
Nepochybne však môžeš pociťovať, že by si dokázal byť aspoň čiastočne bez podpory a kontroly rodičov. A v nádeji, že získaš voľnosť, po ktorej dychtíš, máš možno niekedy pokušenie siahnuť po chybných prostriedkoch. „Viem, že by som nemala luhať,“ píše isté dievča, „ale robím to iba preto, aby som veci zjednodušila. [Matka] je príliš prísna a nikdy by mi nedovolila ísť von, ak by som jej povedala pravdu.“ Podvádzanie rodičov však nikdy veci nezjednoduší. Ak je lož odhalená, (a to pravdepodobne bude), môže veci veľmi skomplikovať.
Autori knihy Options (Možnosti výberu) múdro podotýkajú: „Luhať [rodičom], keď chceš, aby ti dôverovali, má taký istý zmysel ako kradnúť, a takto dokazovať svoju čestnosť. Ak ťa prichytia, pravdepodobne ti vynadajú ešte viac práve preto, že si zbabelec.“ Závažnejšie však je, že luhaním sa vystavuješ nebezpečenstvu neľúbosti samého Boha. Príslovia 3:32 hovoria: „Kto sa odchyľuje, je niečím odporným Jehovovi.“
Teda buď čestný k svojim rodičom. Povedz im všetky podrobnosti o tom, kam chceš ísť, a kto ide s tebou. Pokiaľ ti určia, kedy máš byť doma, rešpektuj ich. To ich presvedčí o tom, že si zodpovedný. Je menej pravdepodobné, že si budú robiť starosti, keď budeš preč. Časom možno nadobudnú väčšiu dôveru a budú ti poskytovať väčšiu voľnosť. Je to tak, ako hovorí Biblia: „Mnoho sa bude očakávať od toho, komu bolo zverené mnoho, a čím viac človeku dôverujú, tým viac od neho očakávajú.“ — Lukáš 12:48, Phillips.
Čas prevziať zodpovednosť za svoj život príde čoskoro. Zatiaľ buď trpezlivý. Teš sa zo svojej mladosti. (Kazateľ 11:9) Rešpektuj stanovisko, ktoré zaujímajú tvoji rodičia, čo sa týka schôdzok, pravidiel, príchodu domov a podobne. Ak budeš takto konať, ušetrí ti to neskôr ľútosť a bolesť srdca. Ak pociťuješ, že určité obmedzenia sú pre tvoj vek nevhodné alebo nerozumné, nebúr sa. Pokojne si pohovor o veciach s rodičmi. Možno si jednoducho neuvedomili, koľko máš v skutočnosti rokov alebo do akej miery si už dospel. Nech je to akokoľvek, pravdepodobne zistíš, že v skutočnosti nemajú záujem ovládať tvoj život. Jednoducho chcú zaistiť tvoje budúce šťastie.
[Obrázok na strane 23]
Ako sa pozeráš na stanovenie času príchodu domov a na iné obmedzenia?