Mladí ľudia sa pýtajú...

Mal by som sa pridať k parte?

„Keď som sedel v školskej šatni, pristúpili ku mne tí chlapci a začali do mňa dotierať. Jeden z nich ma udrel do pŕs. Vtedy ďalší z nich, ktorého som poznal z party v susedstve, podišiel a zastal sa ma. Pomyslel som si: ‚Ak sa pridám k parte, možno získam takúto ochranu.‘“ — Greg.

PARTY sú rastúcim javom na mnohých školách aj inde. V roku 1989 polícia odhadovala, že iba v samotnom okrese Los Angeles v USA bolo 600 gangov s asi 70 000 členmi. Ale bandy sa neobmedzujú len na Spojené štáty. Časopis Maclean’s oznamuje, že v meste Vancouver v Kanade existuje asi 13 bánd s vyše 600 členmi.

Podobne ako Greg, mnohí sa pridávajú k parte preto, aby získali ochranu pred násilím v škole, a v tejto dobe násilia nie je ťažké pochopiť, prečo môžu niektorí mladí pociťovať takúto potrebu. Sme svedkami celosvetového „vzrastu nezákonnosti“. (Matúš 24:12) Ale sú tu aj iné príčiny, prečo majú pouličné bandy pre niektorých mladých takú veľkú príťažlivosť.

Podpora a priateľstvo

„Naozaj som chcel mať priateľov, mať pocit, že patrím k niekomu alebo ku skupine, mať niekoho, na kom by mi záležalo,“ vysvetľuje Bernard, bývalý člen party. Marianne, ktorá sa pripojila k dievčenskej parte pripúšťa, že to urobila „v záujme svojej potreby niečo ovládať“, ako aj pre nepriaznivú „rodinnú atmosféru“.

Je pravdou, že niektorí mladí sa pripájajú k parte, aby sa vyrovnali s nudou, alebo pre vzrušenie, ktoré im môže poskytnúť; ukazuje sa však, že oveľa viac mladých sa pridáva k parte pre pocit spolupatričnosti, aby získali citovú podporu, aby získali priateľov, s ktorými by mohli všetko zdieľať. Často to robia preto, aby sa vyhli nepríjemnej situácii v rodine.

Bernard hovorí o sebe a o blízkych členoch party: „Väčšina z nás pochádzala z rozvrátených rodín. Mnohých vychovával osamelý rodič, obyčajne matka, v početných rodinách. A nebol tam nikto, kto by si našiel čas a porozprával sa s nimi. Mnohí pochádzali z rodín, kde im telesne ubližovali, nadávali a kde sa nikto nestaral o to, ako sa cítia. Preto sa cítili dobre, tak ako ja, keď sa mohli porozprávať s niekým, kto ich počúval.“

Túto stránku veci zdôrazňuje tiež kanadský poradca pre mládež Lew Golding. Povedal: „Deti, ktoré majú doma problémy, sa uzatvárajú do party kvôli citovej podpore.“

Mnoho párt v Spojených štátoch vzniká na národnostných alebo kultúrnych základoch. Preto party v tejto krajine poskytujú pôvab spoločenstva s tými, ktorí zdieľajú podobné pocity čo sa týka jedla, hudby, jazyka a množstva iných vecí. Tak pre dospelých ako i pre mládež je túžba cítiť sa potrebným a uznávaným normálna. Ale môžu byť tieto pocity a potreby skutočne uspokojené tým, že sa niekto pripojí k parte?

Príslovia 17:17 hovoria: „Pravý druh miluje stále.“ Ale prežívajú členovia bánd naozaj takúto oddanosť a priateľstvo? Naopak, spory a dokonca aj bitky medzi členmi vlastnej party sú úplne bežné. Samozrejme, v napätom prostredí, kde party pôsobia, ľahko vzniká hnev. Rozdiely v názoroch sa môžu chápať ako zrada. Bernard spomína: „Keď sme si vymieňali názory, musel som byť stále v strehu, pretože náhle sa mohol zablysnúť nôž alebo objaviť revolver. A týchto ľudí som pokladal za svojich priateľov! Život v parte ma sklamal, pretože som nemal skutočných priateľov.“

Jeden 18-ročný člen party dodáva: „Nemáte žiadnych priateľov, a to dokonca ani vo vlastnej parte. Človek je úplne sám.“

„Nebudeš nasledovať zástup“

„Nebudeš nasledovať zástup za zlým účelom.“ (2. Mojžišova 23:2) Toto bolo povedané Božiemu ľudu v staroveku, a v zásade sa to vzťahuje na ktoréhokoľvek mladého, ktorý uvažuje o tom, že sa pridá k nejakej parte. Možnože uvažuješ o parte ako o prostriedku ochrany alebo ako o zdroji priateľstva. No v skutočnosti je člen party nevyhnutne nútený konať „zlé“ veci.

V súvislosti s tým noviny The Globe and Mail uvádzajú: ‚Parta sa stáva rodinou. Znamená to tiež, že parta určuje, čo je prijateľné správanie. Vo svete, kde sú mladiství bez dozoru, môžu byť lúpeže, bitky a sexuálne motivované prepadnutia „tým“, čo vyhovuje‘.

Iba v roku 1989 sa gangy v okrese Los Angeles zaplietli asi do 570 vrážd. A prakticky všade tam, kde existujú party, je aj násilie. Je isté, že akýkoľvek pokus odmietnuť na ňom účasť, sa pokladá za nedostatok podpory party, alebo čo je ešte horšie, za zbabelosť. Dokonca sa môžeš ľahko aj sám stať terčom útoku. Ako to povedal jeden člen party: „Svojej parte nemôžeš povedať nie.“ Je pocit spolupatričnosti a ochrany hoden takého nátlaku?

Pisateľ Prísloví 1:10–15 odpovedá: „Syn môj, ak ťa hriešnici chcú zviesť, neprivoľ. Ak stále hovoria: ‚Len poď s nami. Striehnime v skrýši na krv. Bez príčiny si počkajme v úkryte na nevinných... Mal by si spojiť svoj osud s nami. . .‘ Syn môj, nevydávaj sa s nimi na cestu.“

Život s mečom

Uvažuj tiež nad možnými dôsledkami pre svoje zdravie a blaho. Jeden člen party povedal, že ‚musíš byť ochotný zomrieť za členov party‘. A často to dopadne práve tak.

Na rozdiel od toho uvažuj o poučení, ktoré dal Ježiš svojim učeníkom v tú noc, keď bol uväznený. Ježiš nebol ozbrojený a stál zoči-voči davu násilníkov. Žiadal Ježiš svojich učeníkov, aby sa zomkli a použili násilie na jeho ochranu? Peter si to myslel. Vytiahol svoj meč a zaútočil na jedného muža v dave, pričom mu odťal ucho. Ježišova odpoveď však musela Petra ohromiť. Ježiš zázračne uzdravil ucho toho muža a povedal Petrovi: „Daj svoj meč späť na miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ — Matúš 26:52.

Poučenie? Ozbrojiť sa kvôli obrane je nielen nebiblické, ale aj nerozumné, nepraktické. Jedno príslovie to vyjadruje takto: „Kto vyhľadáva zlé, na toho príde zlo.“ — Príslovia 11:27.

Nájsť skutočný pocit spolupatričnosti

Asi pred 50 rokmi bola vypracovaná jedna štúdia, ktorá načrtla rôzne činitele podporujúce vznik bánd. Medzi uvedenými problémami bol nevhodný rodinný život, chudoba, skazené okolie a nedostatočné vzdelanie. Aktivita bánd vôbec nepomohla v tejto situácii a v skutočnosti nepomohla ani osamelým mladým nájsť pravé priateľstvá. Avšak kresťanský zbor ti ponúka spoločenstvo s ľuďmi, ktorým leží na srdci tvoje dobro. Prečo nepestovať priateľstvo tu?

Ale ako sa môžeš brániť, keď žiješ v oblasti, kde sú party rozšírené? O tom bude hovoriť budúci článok.

[Rámček na strane 18]

‚Pripojil som sa k pouličnej parte‘

„Mal som 17 rokov. Spolu s priateľmi sme boli znechutení z toho, čo sme videli v našom okolí — streľbu, týranie a znásilňovanie. Predstavovali sme si, že keď založíme vlastnú partu, možno to budeme schopní zastaviť. Súčasne som túžil po pocite spolupatričnosti k nejakej skupine. A tak sme vytvorili partu.

Začali sme hliadkovať v okolí a čoskoro si nás preverili iné party. Dvoch z našej party prepadla konkurenčná parta. Jedného udreli do tváre basebalovou palicou a druhého bodli nožom. Pomstili sme túto nespravodlivosť a čoskoro sme sa stali najobávanejšou bandou v okolí.

Zistil som však, že členovia party nie sú skutoční priatelia. Nemohli ste každému dôverovať. Niektorí by vás nepodporili, keby ste sa ocitli v ťažkostiach. A iní nezdieľali moje názory — začali týrať a dokonca bez príčiny zabíjať ľudí. Preto som začal nenávidieť svoj životný údel. Cítil som, že Boh existuje, ale nevedel som, prečo pripúšťa tak veľa nespravodlivosti. V škole som sa tiež dozvedel, že cirkev je zodpovedná za inkvizíciu a zničenie celých civilizácií v mene Boha. Veril som, že cirkvi sú tu predovšetkým preto, aby získavali peniaze.

Jedného dňa som sa modlil k Bohu, aby mi pomohol nájsť organizáciu, ktorú používa. Listoval som v Biblii, ktorú mi dal strýko a čítal som Skutky 20:20. Hovorilo sa tam o chodení z domu do domu. Jediní, o ktorých som vedel, že to robia, boli Jehovovi svedkovia. A tak som vyhľadal miestnu sálu kráľovstva a nasledujúce ráno som tam šiel. So slzami v očiach som pristúpil k jednému svedkovi a zašepkal: ‚Chcem sa učiť‘. Našiel som Boží ľud. Dni, ktoré som prežil ako člen party, pominuli.“ — Pisateľ, ktorý si praje zostať nemenovaný, slúži dnes ako predsedajúci dozorca v jednom zbore Jehovových svedkov.

[Obrázok na strane 17]

Prečo nepestovať priateľstvo s ľuďmi, ktorým skutočne leží na srdci tvoje dobro?