Návšteva Veľkej koralovej bariéry

Od dopisovateľa Prebuďte sa! z Austrálie

Vzrušený hovor turistov sa stupňuje, keď náš čln na konci svojej 29-kilometrovej plavby z Cairns spomaľuje. Nákazlivý chichot skupiny dievčat prezrádza ich vzrušenie — práve sa pripravujú vystúpiť na Green Island, hlavnú atrakciu austrálskej Veľkej koralovej bariéry.

‚Ale čo je to koralová bariéra?‘ mohli by ste sa spýtať. ‚A čím je táto bariéra mimoriadna, že si zasluhuje také pomenovanie?‘

Veľká — bez zveličovania

Veľká koralová bariéra je najväčšou sústavou koralových útesov na svete. Tiahne sa asi 2 000 kilometrov pozdĺž pobrežia severného austrálskeho štátu Queensland. Jednotlivé útesy sú rôzne veľké, ale najväčšie z nich sú až 2 kilometre široké a 24 kilometrov dlhé. Celá oblasť morského parku Veľkej útesovej bariéry zaberá 349 000 štvorcových kilometrov a je vzdialená od austrálskeho pobrežia približne 16 až 300 kilometrov.

Výraz „bariéra“ sa používa na označenie útesu, ktorý sa tiahne súbežne s pobrežím, ale leží ďalej ako pobrežné útesy. Ďalším druhom útesu je atol. Ľahko ho rozpoznať, keďže pripomína šišku — má okrúhly tvar s lagúnou uprostred.

Podnebie Koralovej bariéry je veľmi príjemné — v zimných mesiacoch je teplé a vo zvyšku roka zmierňuje tropickú horúčavu osviežujúci morský vánok. Tvrdenie o mimoriadnosti útesov zahŕňa tiež ich úlohu ako rozsiahleho útočiska vtákov a morských živočíchov. Sú známe rôznorodosťou jedlých rýb, ako sú tuniaky, okúne a morské pstruhy, nehovoriac už o veľkých lovných rybách marlínoch, mečiaroch, barakúdach a žralokoch.

Na útesoch možno nájsť najkrajšie a tiež najväčšie mušle sveta. Mušľa obrovská, lastúrnik o hmotnosti vyše 230 kilogramov, nie je vzácnosťou. Z útesov sa zberajú aj najväčšie ustrice sveta. Pozdĺž severného pobrežia bariéry sa dokonca vyskytujú perlorodky.

Mimoriadne atraktívne sú nádherné farby samotných koralov. Súperia s nimi oslnivé farby tropických rýb, ktorými vody priam oplývajú: ostré kontrasty modrej a oranžovej, čiernej a zlatej, ba i šarlátovej a zelenej. Bizarné tvary týchto rýb vzbudzujú úžas, keď sa nápadne predvádzajú mihajúc sa alebo pomaly plávajúc dnu a von z krásnej, spletitej stavby koralov.

Div koralu

Koral je vápencový „dom“ čiže kostra, ktorú vytvárajú nepatrné morské živočíchy nazývané polypy. Kým polyp žije, vytvára koralový „dom“. Keď drobný polyp zahynie, ostáva po ňom kostra, ktorú zanecháva ako dedičstvo budúcim generáciám. Po vyliahnutí sa nepatrná larva polypu voľne vznáša, ale čoskoro sa prichytí ku koralu, ktorý zanechali jej predchodcovia. Teraz je pevne pripútaná a rastie do tvaru podobného trubičke s ústnym otvorom na hornom konci, z ktorej vyrastajú malé chápadlá. Polyp sa potom začne živiť potravou pozostávajúcou zo živočíšnych zložiek planktónu, hlavne z malých kôrovcov a rybích lariev.

Odteraz usilovne rastie, berie si z morskej vody vápnikové soli a vylučuje tvrdú, vápencu podobnú hmotu, z ktorej vytvára vápencový pohárik ako svoju „nohu“ čiže základ. Nasledujúce generácie stavajú na týchto skeletoch podobajúcich sa pohárom, ktoré nadobúdajú rozličné tvary a farby podľa druhu koralového organizmu vytvárajúceho skelet.

Výsledkom je neobyčajná rozmanitosť krásnych koralov, ktoré dali podnet k zaujímavým menám ako vejárovité koraly, hubovité koraly, parohovité a mozgovité koraly, hviezdicovité koraly, aby sme spomenuli aspoň niektoré. Farby živých koralov sú úžasné: biele, žlté, zelené, hnedé, oranžové, ružové, červené, purpurové, modré alebo čierne.

Toto je teda stavebným materiálom Veľkej koralovej bariéry: farebný, pôvabný koral. A hoci druhmi, ktoré sa tu nachádzajú, sú hlavne okrúhle hviezdicovité a mozgovité koraly a aj jemné parohovité koraly, hovorí sa, že na bariére žije najmenej 350 rozličných druhov koralov! Hrúbka koralov tvoriacich útesy sa mení. Dva vrty na jednom koralovom ostrove dosiahli hĺbku 120 metrov, kým narazili na piesčité dno.

Krása je pod vodou

Koraly na povrchu nie sú veľmi príťažlivé, pretože pozostávajú iba z odumretých a polámaných koralov. Sú to práve živé koraly v hlbších pokojných vodách, ktoré majú také úžasné farby. Preto skutočnú krásu útesov možno vidieť iba z člnov so skleným dnom, alebo ponáraním sa s dýchacou trubicou či potápaním sa s dýchacím prístrojom.

Voda obklopujúca útesy je krištáľovo čistá, takže charakteristické tvary môžu až do hĺbky 30 metrov ľahko rozpoznať očarení výletníci sediaci vôkol veľkého skleného panelu zabudovaného do dna člna. Z morskej hladiny možno zreteľne vidieť aj najhlbšie koraly, pretože koralové útesy rastú najlepšie vo vode, do ktorej preniká slnečné svetlo. Keď je voda hlbšia ako 11 metrov, rast koralov sa spomaľuje.

Nepriatelia útesov

Niekedy je sám človek najväčším nepriateľom takých prírodných krás ako je Útesová bariéra. Preto mnohí uvítali, že austrálska vláda doteraz zakazuje ťažbu ropy na útesoch, hoci sa uskutočnilo niekoľko výskumných vrtov.

Je tu však „nepriateľ“, ktorého nemožno ľahko ovládnuť: hviezdovka známa ako tŕňová koruna. Meno dostala podľa svojho vzhľadu; má až 23 chápadiel, ktoré sa rozbiehajú z tela ako lúče, podobne ako na kolese. Jej celý povrch pokrývajú tisíce ostrých tŕňov, ktoré sú pre človeka jedovaté. Je to jedna z najväčších hviezdoviek sveta a dosahuje priemer až 70 centimetrov.

Potravou hviezdovky–tŕňovej koruny sú živé koraly, to znamená živé polypy, ktoré ešte vytvárajú koral. Tieto hviezdovky takto spôsobujú rozsiahle škody na niektorých častiach útesov. Stali sa predmetom prudkých sporov, odkedy tu boli prvýkrát v roku 1962 spozorované.

Niektorí majú alarmujúci názor, že celá Koralová bariéra je v nebezpečenstve a uverejňujú varovania ako ‚Do roku 2000 útesy zmiznú‘. Naproti tomu sú tu vedci, ktorí tvrdia, že toto ničenie je prirodzené a potrebné, prirovnávajúc ho k dlhodobému úžitku, ktorý spôsobuje oheň v buši alebo v lese. Poukazujú na to, že doteraz sa ničenie hviezdovkami obmedzuje na jednu tretinu útesov.

Nech je už názor na túto pichľavú hviezdovku a škody, ktoré spôsobuje na Koralovej bariére akýkoľvek, väčšina súhlasí s tým, že je potrebný dôkladnejší vedecký výskum. Preto počas posledných rokov prebieha najintenzívnejší vedecký výskum tohto morského živočícha, aký sa kedy v austrálskych vodách uskutočnil. Aký bude konečný výsledok, ukáže čas. Ak medzitým môžete podniknúť výlet k protinožcom a navštíviť úžasnú a pestrú austrálsku Veľkú koralovú bariéru, nepochybne to prehĺbi vaše ocenenie pre zázraky stvorenia.

[Mapa/obrázky na stranách 24, 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Veľká koralová bariéra

AUSTRÁLIA

[Prameň ilustrácie]

Fotografie koralov: s láskavým súhlasom Australian Overseas Information Service